Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Makov je známe a turistické a lyžiarske  stredisko v okrese Čadca. Náš pobyt bol tentoraz skupinový . Vyrazili sme autom a už v Bratislave sme zablúdili, keď sme sa miesto cesty na Žiliny dostali do Vajnor .Druhé blúdenie nasledovalo v Bytči, kde opravovali cestu. A medzi Bytčou a Makovom povážlivo klesli otáčky nášho auta ,ale napokon  sa to doriešilo a dorazili sme  postupne cieľa. Tým bol penzión Makov u Kapličky ,ktorý bol postavený  už v rekreačnej oblasti, neďaleko  lyžiarskeho vleku. Makov je dedinka, ktorá je priestorovo dosť veľká a hlavne dlhá a má samozrejme aj svoje jadro. Neďaleko sa aj nachádza prameň rieky Kysuca.

Chata bola celkom pekná a zaujímavo zariasená .Okolo bola lúka a za plotom bol aj kôň ,ktorý zaujímal najmä deti. Na izbe sme boli traja. Keďže  bolo krásne počasie, vybrali sme sa na našu prvú túru. Zostúpili sme do obce Makov a odtiaľ sme sa pomaly vybrali smerom k vrcholu lyžiarskeho vleku, kde sa nachádzala dnes už v podstate opustená dedinka Greguše.

Výstup mal prevýšenie cca 300 metrov a bol pomerne náročný. Viedol cez pekné lesné prostredie. Napokon sme dorazili hore ,kde, ako sme zistili s nachádzala dnes už v podstate  opustená dedinka .

Tá bola ťažko poškodená v druhej svetovej vojne Nemcami. Sovietski partizáni zhodili materiál pre partizánov, dedinčania ho našli a zobrali si ho do dediny. Nemci to vyložili ako nepriateľský akt a dedinu následne vypálili. Dnes už nemá stálych obyvateľov ale cez weekend návštevy dostáva, lebo sú tu chaty. A streli sme aj jednu pani ktorá tu pracovala. Aj sme sa s ňou trochu povyprávali. Keďže je dedina vo výške 900 metrov ťažko by sa tu niečo dopestovalo.

Odtiaľ sme prešli k vrcholu lyžiarskeho strediska Makov. Keďže bol koniec mája pochopiteľne bez snehu. Jeho náročnosť som odhadol na ľahkú až ľahko stredne ťažkú. V tomto čase však bolo opustené. Zostupujeme priamo po svahu a vrátime sa na miesto pobytu. Večer sa dnes niesol v konzervatívnejšom duchu, ako na poslednom pobyte. Ale chystali sa túry, bolo sa treba šetriť. Každý výlet bol niečím iný. V tom čase dorazila aj druhá časť našej skupinky. Spalo sa mi celkom dobre len moja posteľ  ,ktorá bola skladacia sa ráno sa naozaj “ poskladala “ a skončil som kdesi v strede. No sranda musí byť. Rannú  stravu  sme si priniesli a pripravovali všetko vo vlastnej réžií. Takisto sme zistili, že sa dá jesť aj menej ako sme si doma zvykli čo bolo pozitívne zistenie. Prekluata špajza!

Deň č.2 

Bola zlá predpoveď  počasia a obloha bola hrozivá. Napriek tomu sa celý manšaft zhromaždil a vyrazil na cestu. Naša chata sa nachádzala na kopci v nadmorskej výške niečo nad 600 metrov. a do dediny bol krátky ale  pomerne prudký zostup. Keď sme došli do dediny tak sa  silnejšie rozpršalo. Keďže s nami boli aj deti tak a časť skupiny sa vrátila na chatu. Zdravé jadro však pokračovalo ďalej ale muselo prijať samozrejme proti dažďové opatrenia.

Cestou míňame miestne futbalové ihrisko kde sa napriek počasiu trénuje. Potom dôjdeme na rázcestie a odbočíme doľava. Hore sa dá dostať červenou a modrou značkou. Modrá vedie po asfaltke a je trochu jednoduchšia a my sa vyberieme po červenej. Trvá, kým nájdeme správnu  červenú, lebo idú viaceré rôznymi smermi. Bolo to mätúce. Napokon sa pre jednu rozhodneme a vyrazíme. začalo sa dlhé dosť prudké stúpanie, ktoré trvalo takmer 400 metrov. Okrem toho na nás  padala z oblohy voda a bolo aj blato. Možno bolo dobré, že sa ostatní vrátili, neviem, či by to dali. Miestami malo stúpanie až alpínsky charakter.

My sme boli štyria, dvaja muži a dvaja ženy. Ešte jeden muž postupoval hore súbežne s nami, ale po modrej značke. Naším cieľom je aby som už  nenapínal horská chata Kmínek  na slovensko – českom rozmedzí, na hrebení Kysuckých Beskýd. Napokon  sme dorazili na kysuckú magistrálu a odtiaľ sme už šli po hrebeňovke až sme došli k modrej značke. 

Odtiaľ už bola chata celkom blízko.

Chata sa nachádza v nadmorskej výške cca 870 metrov Tu sme sa dobre a treba povedať kvalitne najedli , napokon sme si to zaslúžili. Obsluha a jedlo boli dobré. Potom sme sa vracali ale už nie po ťažkej červenej ceste ale po modrej ceste, ktorá viedla po hradskej Na ceste boli aj chaty.

Po asi piatich km sme došli do Makova, odkiaľ nás ešte čakala dlhá cesta cez mesto a následne hore na chatu. Bola to veru ťažká túra ,ktorú skomplikovalo ešte aj počasie. Prevýšenie by som odhadol na 500 metrov. Poobede sa ešte hral futbalový zápas, kde som bol  už však iba divákom. Zápas ukončil napokon prudký dážď. .Večer sa konal zase posedenie, hrali sa karty, a iné spoločenské hry. 

Tretí deň

Noc prebehla bez problémov. Ale ráno vypukla nabíjačkova aféra. Zistil som ráno ,že mi nejde nabiť mobil. hoci včera išiel. Záhada nad záhadu a vznikali konšpiračné teórie vrátane výmeny nabíjačok medzi účastníkmi a podobne. Vyriešilo sa to až po návrate domov, Nabíjačka nebola správna ja som si len myslel, že sa deň predtým nabíja. To je už tak, keď človek verí v svoju neomylnosť. Aj tretí deň  sme plánovali výlet aj keď ľahšieho formátu. Išli sme najprv autom z Makova na miesto ktoré sa volá Kasárne Javorníky. Cesta viedla do hora asi sedem km. Toto miesto bolo v minulosti sporným územím, najprv medzi Českom a Uhorskom, a aj po roku 1992, keď sa ho snažila získať česká strana. Boli tu aj ozbrojené strety. Názov je odvodený od pobytu armády v dávnych  časoch, ktorá riešila tieto územné spory. No dnes   tu chvalabohu vládne mier. Tak tam zaparkujeme a vydáme sa na relatívne  nenáročnú túru smerom na Veľký Javorník. Najprv ideme cez les smerom na sedlo pod Javorníkom a odtiaľ s vydáme na jediné  a to nenáročné stúpanie, smerom na vrch Veľký Javorník(1071 metrov).

Sú odtiaľ naozaj krásne výhľady  a celý tento kraj je nádherne zelený. Žiaľ vybil sa mi už mobil. Zostupujeme inou cestou a za hodinu sme na parkovisku .Cesta domov bola tiež zaujímavá, problém robilo zase auto ale napokon sme šťastne došli.

Záver:

Krásny výlet a povedal by som, že Kysuce sú trochu turisticky nedocenený kút Slovenska. Druhý deň však bol trochu turisticky náročnejší.