Na tomto výlete som bol s autobusovým zájazdom. Odchádzali sme z hlavnej železničnej stanice v Bratislave, čo bola premiéra. Predtým sme chodili od bývalého domu odborov, čo nám nová výstava zarazila. Zvládli sme to bez problémov, zájazd bol takmer vypredaný. Baťov kanál, teda obec Strážnica bola vzdialená cca 95 km, čo nebolo až tak ďaleko. Vyskytol sa však hneď prvý problém a to, že som nemal nabitý mobil. Tento problém som riešil v podstate celý výlet. Po príchode do Strážnice začal prvý bod programu a to plavba po Baťovom kanáli.
Mali sme dopredu objednanú loď, ktorá sa volala Amos. Tak sme nastúpili na pravidlo, ktoré malo aj kapitána, ktorým bol starší vyše 70 ročný pán ale vo vynikajúcej forme.
Tento prieplav, ktorý sa volá dnes po Baťovi bol postavený v tridsiatich rokoch minulého storočia ako dopravná tepna. Nebolo to iba Baťovo dielo, ako hovorí názov ktorý bol daný až v roku 2002 ale pridal sa k celej akcií. Dôvody boli pre neho samozrejme ekonomické, doprava po železnici bola pre neho príliš drahá. Celý prieplav má dnes asi 53 km a siaha od Kromeríža až do Skalice a počíta sa aj s jeho predlžením. Hĺbka tam dosahuje asi poldruha metra. Prieplav je nad krajinou a je tam 15 prečerpávacích staníc. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny a používať sa prestal v šesťdesiatich rokoch. Potom začal jeho postupný úpadok, ktorý sa skončil po roku 1989. Bývalý prieplav sa postupne premenil na predmet cestovného ruchu.
Názov Baťov kanál však dostal až po roku 2002 po dohode s rodinou reklamných dôvodov. Baťa má v Čechách a aj na Slovensku dodnes dobré meno a ani komunistom sa ho nepodarilo zničiť, navyše aj mnohí z nich boli jeho zamestnancami .Okrem kanála sa vedľa neho v celej dĺžke nachádza aj cyklocesta ,ktorú som už v minulosti absolvoval a môžem ju len a len odporučiť. Kapitán a sprievodca v jednom nás informoval aj o problémoch, s ktorými sa tu stretávajú .Jedným z nich sú tu bobry, ktoré sa tu usídlili a ešte väčším je to činnosť človeka. Niektorí sa v člnoch správajú dosť nezodpovedne . Plavili sme sa o asi hodinu okolo Strážnice v prírodnom zelenom prostredí. Po skončení plavby sme mali ďalší plán a to prehliadku moravského skanzenu ,teda pôvodnej moravskej dediny.
Táto bola dosť dlhá, skoro až dve hodiny a v tom teple bola aj dosť únavná. Nejdem popisovať všetky detaily ,spomeniem len svadby a pohreby. O svadbách sa dohodli otcovia ,riešili sa otázky vena a financovania. Takisto sa konali srandičky, mladí muži sa prezliekali za nevestu a snažili sa tak ženícha pomýliť a aj niečo ukradli a potom za malý poplatok aj všetko vrátili. Osobitné boli aj pohreby. Zosnulý sa nenechal na posteli ale uložil sa na matrac .Po úmrtí sa otvorilo okno, aby mala duša kam uletieť. Ale iba na krátko, aby si to nerozmyslela a nevrátila sa náhodou späť , to by bolo zlé znamenie a neželané. Navštívili sme takto viacej starých domov a videl som tam predmety, ktoré si matne pamätám aj z nášho domu z detských rokov. Zaujalo ma aj miesto podkovania kráv, ktoré kedysi robil kováč a robilo sa iným spôsobom ako v prípade koní. Po prehliadke sme išli na zaslúžený obed vo veľmi príjemnom prostredí, v tomto sú Česi stále pred nami. Po obede sme vyrazili do strážnického parku .Jeho dominantou je zámok, ktorý bol pekne zrenovovaný. V parku sa nachádza viacej cudzokrajných rastlín.
Odtiaľ sme zamierili do mesta a cestou sme išli cez čas nivy rieky Moravy. Teraz s malým obsahom vody. Postupne dôjdem do mestečka, ktoré má cca 500 obyvateľov. Plnilo v minulosti aj strážnu úlohu, keďže ležalo na hraniciach s Uhorskom a bolo aktívne aj počas husitských vojen. Bolo viackrát spustošené, tak vojnami ako aj s morom. Existujú tu aj zvyšky stredovekých hradieb.
Z mesta sme sa vybrali do Petrova, ktoré bolo vzdialené cca štyri km. Tu sa nachádzali vínne pivnice, pretože mesto bolo trochu vyššie položene ako okolie a nedostávali sa sem už záplavy z rieky Morava. Všetky mali aj vetracie otvory. bola tu aj otvorená vinotéka, v ktorej predávali aj burčiak a aj iné sympatické produkty. Človek si musel dávať pozor, aby po odchode nevyzeral tapnutô.
Všimol som si, že podniky tohto typu sa nachádzajú v blízkosti futbalových štadiónov, majú to tam teda dobré premyslené. Možno povedať, že táto dedina vyťažila z minima maximum svojich možností. A tu sa aj potom skončil náš výlet a nasledovala už len bezproblémová cesta autobusom domov.
Záver:
Pekný výlet skombinovaný s rôznymi druhmi spoznávania. Takisto musím oceniť aj ich služby. Hoci to bolo cez týždeň, všade bol otvorený aspoň jeden podnik a ako som videl, oplatilo sa im to.
Celá debata | RSS tejto debaty