Majestátny masív Boboty ležiaci v Krivánskej Malej Fatre medzi Tiesňavami a Jánošíkovými dierami je obľúbeným turistickým cieľom. Väčšia časť masívu je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Tiesňavy. Ale začnem od začiatku. Tentoraz som cestoval ako člen turistickej skupiny, bolo nás spolu sedem. Stretli sme sa na železničnej stanici v Bratislave a išli rýchlikom Považan. Problémy začali hneď od začiatku. Vzhľadom na chaos, ktorý v súčasnosti vládne na slovenských železniciach v Bratislave tento vlak zastal aj na zástavkách, kde normálne nestojí. Tým pádom došlo pochopiteľne k tomu, že sme v Žiline nestihli prípoj do Terchovej. Bola porada ,zmeniť trasu a čo ďalej? Napokon sme sa rozhodli pre taxíky. Bolo to 25 km a cena taxíka bola 30 Euro. Celkovo to vyšlo 10 Euro na osobu. Taxikár išiel ako taxikár, skoro nebrzdil a ani svetla neboli problém. Hlavne však, že sme došli a šťastne vystúpili z taxíka pred hotelom Diery.
Toto pohorie považujem osobne za jedno z najkrajších na Slovensku a smerom do Žiliny za vôbec najkrajšie. Tak sme sa zotavili z cesty a pripravili na výstup. Pred nami začali Jánošíkové diery, konkrétne ich dolná časť. Je to kombinácia rebríkov a kaňonových chodníkov .V tejto dolnej časti som nikdy nebol.
Naopak v hornej časti od Štefanovej som v minulosti už bol. Cesta nebola nijako zvlášť náročná a bolo si treba dať pozor iba na pošmyknutie. Po chvíli sme dorazili na chatu Podždiar, jedinú na tejto túre.
Tu je turistický razcestník. Možno pokračovať smerom na hornú časť Jánošíkových dier s cieľom na Malom alebo Veľkom Rozsutci my však máme iný cieľ a to vrchol Boboty. Nie je nijako zvlášť vysoko, iba niečo cez tisíc metrov ale čaká nás poriadny stupák v dĺžke cca 500 metrov. Na začiatku je lúka ale potom sa vnoríme do hustého lesa. Nie sme tu však sami, prebieha tu aj medzinárodná sú triatlonistov. Plávali najprv v Oravskej priehrade, potom 180 km bicyklovali a tu asi 35 km bežali. A nešlo o žiadnu srandu. Boli tu aj Francúzi, čo ich sem priviedlo až od Mont Blancu? Čo ich priviedlo na naše Slovensko? Priznávam, že disciplína beh by mi robila najväčšie starosti. Neviem si predstaviť, že by som hore vybehol len tak hore. Je dosť ťažké vyjsť aj pešo. Možno pred 30 rokmi. Tak občas im uvoľníme miesto. Naša skupina sa začína pomaly rozpadať.
Sú medzi nami aj dve veľmi zdatné turistky, ktoré nastolia zaujímavé tempo. Tak potom nasleduje stíhačka. Napriek tomu som na hore prvý ,čomu sa dosť čudujem Dôvod sa čoskoro zistím ,odbehli na nejakú vyhliadku, ktorú som prehliadol no nevadí.
Vyhĺadov je tu ináč viac ako dosť.
Toto pohorie je veľmi fotogenické a v minulosti som vystúpil už na Malý a Veľký Rozsutec a aj na Stoh. Ostatné vrcholy čakajú na moje dobytie. Potom nasleduje zostup, nie je to veru prechádzka. Sú tu rebríky, podporné laná, proste je to celkom akčné .Raz dokonca ľahko spadnem ale napokon šťastne dôjdeme na asfaltovú cestu medzi Štefanovou a Terchovou, teda Vrátnu dolinu.
Ideme vedľa potoka, kde je TERAZ hodne málo vody. Za niekoľko minút sme už v Terchovej .Po pravej strane míňame obrovskú sochu Jánošíka a práve tu sa nachádza nachádza podľa všetkého koniec a slávnostné ukončenie triatlonu. Ktovie, čo si zahraniční účastníci myslia o našom Jánošíkovi. K nemu sa hlási viacej obcí na Slovensku, podobne ako aj k iným celebritám. Tu je možné, že niekde je ešte jeho poklad, ešte čaká na svoje objavenie. Máme ešte čas a tak sa ideme najesť do Haluškárne.
Ceny tu vôbec nie sú ľudové, treba však ísť v súlade zo svetom. Varili tu však dobre. Nie každý deň má však človek možnosť sa najesť v Terchovej. Potom nastúpime na autobus a odídeme do Žiliny. Máme problém s dôchodcovskými lístkami, lebo sme ich kúpili do Tatranu a ten sme nestihli. Ale ukecali sme sprievodcu. Tak sme šli s Považanom a zase nás nás čaká nekonečná cesta, keď vlak stojí aj na zástavkách, kde pôvodne nemal. Ach tie naše železnice!. Ale asi sme príliš nároční ,kedysi sa tieto cesty chodili v koči alebo na koni a nikto nefrflal. Prípadne na plti.
Záver
Pekná cesta asi strednej turistickej náročnosti v najkrajšom pohorí medzi Bratislavou a Žilinou. Nemá síce parametre vysokohorskej túry ale aj tak si už vyžaduje nejakú tu kondíciu pri výstupe a techniku pri zostupe.
Celá debata | RSS tejto debaty