Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Druhý krat v živote idem na túto akcie do Skalice. Minulý rok som išiel s bicyklom, tento rok som si ho nechal doma. Cestoval som vlakom a nemôžem sa nezastaviť aj pri samotnej ceste. Stanicu z 19 storočia už komentovať radšej nejdem, kým tu žilo 50000 ľudí, tak bola vynikajúca . Ale to bolo. Ešte v horšom stave je samotná železnica. Železničiari s tu už boja chodiť. Vlak išiel miestami tak pomaly ,že by ho predbehol aj bicykel a to bol medzinárodný rýchlik. Hoci máme vraj najslávnejšieho ministra  dopravy v galaxii , nič sa nemení. Skôr naopak. Ďalšia  pohroma prišla v Kútoch, kde som zistil, že vlak do Skalice vôbec nejde. Vraj je v trasa v rekonštrukcii ale neoficiálne som zistil, že tá rekonštrukcia bude trvať veľmi dlho. Náš  súčasný minister sa však medzi železničiarmi ako som zistil ,veľkej obľube neteší Navyše na stanici zrušili aj obľúbené reštauračne zariadenie, čo dosť  chýba. Musel som ísť potom   náhradným spojom a to autobusom. Keby som mal bicykel, tak ma najskôr vôbec nezoberie. No napokon som došiel do cieľa určenia v Skalici. Autobus zastal rovno pri stanici. Do mesta som išiel pešo. Po vlaňajších skúsenostiach som si cestu presne uložil do pamäti. Je to asi  dobrá polhodina pešo . Tak som došiel do  centra Skalice ,ktoré je podľa mňa celkom pekné.

Uvažoval som, že pôjdem pešo až k Baťovmu kanálu ale to boli štyri km tam a naspäť. Tak to nechám tak a vydám sa na prehliadku mesta. Mám aj GPS a dávam prednosť živej komunikácií .Treba povedať, že miestna slovenčina je dosť zvláštna, na  Ústave Ľudovíta Štúra by z nej radosť nemali ale to miestnym záhorákom to vôbec nevadí. Idem teda tam, kde ma oči povedú. Narazím na vysokú školu stredo europsku pre medzinárodné vzťahy(pre mňa novinka)  a potom na rotundu  Sv. Juraja. Pôvodne to bola kaplnka a v 15 storočí bola začlenená do mestských hradieb.

Tie  sa inač dodnes čiastočne zachovali .Oproti vidím aj kalváriu .Tieto bývajú obyčajne na kopcoch. Dôvod nepoznám, možno preto aby starších veriacich udržiavali vo forme. cestou spať narazím na stĺp, na ktorom sa nachádzajú Komenský a Daniel Lichard. Každý si tak môže vybrať.

Na námestí slobody  sa nachádza kostol sv. Michala Archanjela .Ide o gotickú stavbu zo 14 storočia. Dá sa tam vyjsť aj do veže. Skalica má pochopiteľne aj svoje dejiny. V stredoveku a tu striedali jednotlivé rody a boli tu aj na neželanej návšteve husiti. Ešte horším návštevníkom tu bol mor, v stredoveku častý hosť. Bolo to aj jedno z centier národného hnutia a je málo známe, že v roku 1918 tu krátko sídlila aj vláda(vtedajší Bratislavčania alebo vtedy prešporáci sa do nového štátu práve nehrnuli). No od 15 hodine sa začala akcia, kvôli ktorej som sem vlastne prišiel. Konal sa tu totiž najsilnejší šachový turnaj v dejinách Slovenska. Dialo sa v miestnom Dome kultúry. Nasadenou jednotkou bol Dončenko, ktorý sa narodil v Moskve ale od detstva žije v Nemecku .Je tam štvrtý najlepší a tam je teraz silný manšaft. Známejší u nás je však český hráč Dávid Navara, momentálne druhý v Čechách. Ďalší hráči sú  z Ameriky, z Indie (dnes šachová veľmoc a až dvaja z Ukrajiny. Slovensko reprezentovala naša jednotka Jerguš Pecháč. Hrá sa aj hrá turnaj A a aj B, kde hrajú aj poprední hráči zo Slovenska. A boli tu aj Maďari, ktorí si zo Slovákmi celkom rozumeli a nešlo pritom o tých z južného Slovenska. A samozrejme aj Indovia. Kým v deväťdesiatich rokoch nás zaplavili ruskí hráči tak dnes sú to oni. Hlavným moderátorom bol arménsky šachista Movsesjan, ktorý  však žije v Čechách a niekoľko rokov reprezentoval aj Slovensko. Poznáme ho z akcií v Banskej Štiavnice. Hovorí ináč po slovensky ako Slovák. Ten americký hráč bol najmladší veľmajster v dejinách šachu. Volá sa Mishra a je tiež indického pôvodu. Po partii si zvykli pozvať   aj víťazného hráča na interview. Porazený obvykle uteká kade ľahšie. Prostredie je celkom prijemné, je tam si aj kde sadnúť .Po partii si tam hráči rozoberajú svoje partie. No napokon sa všetko končí a je časť ísť domov. Navyše sa rozprší a aj zmoknem, čo je tento rok vzácnosť. Cesta je rovnaká ako sem s tým rozdielom, že na železničnej stanici v Kútoch skrátili otváracie časy pokladne. okrem toho posledný vlak do Bratislavy škrtli a tak sa musím snažiť . Napokon všetko dobre dopadlo. 

Záver   

Pekná návšteva v jednom peknom meste, ktoré však nie je hlavným mestom svojho okresu. Ale najzaujímavejším. Ak všetko pôjde dobre, tak o rok opäť. Ešte uvediem výsledky ,vyhral napokon indický hrač. Na turnaji A potom vyhral srbský hráč pred maďarským, českým a slovenským. Tým bol Simon Rybka.