Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Kúpele Rudas sú turecké kúpele v Budapešti z 15 storočia. Zásobuje ich niekoľko liečivých prameňov. Majú pre mňa aj určitú rodinnú tradíciu, v sedemdesiatich rokoch minulého storočia sa tam chodila kúpať sestra mojej starej matky. Ja som tu však bol prvý krát.
Po mojich posledných turistických a aj cyklistických výletoch organizmus potrebuje aj relax. Treba obnoviť údy a tak spraviť reštart .A tak som sa rozhodol pre návštevu jedných kúpeľov. V posledných rokoch ich navštevujem postupne na Slovensku a aj v susedných krajinách. Začal som v Petržalke, kde som o šiestej ráno nastúpil na vlak. Na prestupnej stanici v prvom maďarskom mestečku som sa dozvedel, že nie sú miestenky a tak do vlaku nemôžem .Nie je to teda ako na Slovensku, že Vás v podstate do vlaku vždy pustia, aj keby ste mali stáť na hlave. Takže som potom šiel náhradným osobným vlakom do mesta Gyor, prešiel som sa po meste a prestúpil som na vlak  do Pešti. Aj tento bol celkom plný ale nikto nestál. Cesta ma vyšla na cca  1000 forintov .Debatujem s miestnymi o všeličom najmä o posledných voľbách a zatiaľ sa mi pripadalo, že za Orbánom príliš nesmútia. Podľa ich názoru sa venoval príliš neúspešnej svetovej mierovej misii za mier a nestaral sa o ekonomiku. Zdá sa, že za ním smútia iba na Slovensku. Ekonomická situácia sa tam naozaj výrazne zhoršila. No za dve hodiny sa ocitám na stanicu Východná v Budapešti.. Tu navštívim  informácie a zistím, že ku kúpeľom ma odvezie spoj č.7 . V Maďarsku v MHD sa od veku 65 už cestuje zadarmo . Cesta ma asi šesť zastávok. Kúpele sa nachádzajú na naozaj  exkluzívnom mieste rovno pod hradným kopcom teda citadelou. Vstupné je masné a platí sa vyše 20 Euro. Ale raz v živote sa to dá. Neďaleko sa nachádza aj pamätník na biskupa Gellerta. .Toho v 10 storočí počas pohanského povstania dali do suda a zgúľali ho z vrchu do Dunaja. Spolu s ním aj Bystríka, ktorý mal byť z Nitry. .Potom odplávali nevedno kam. Pravda, šušká sa však, že sa to predtým dialo aj v opačnom garde. Budapešť je známy aj  ako mesto kúpeľov a tieto majú byť jedny  z najprominentnejších

Majú často prvky islamskej kultúry veď po Turkoch, ktorí tu boli skoro  200 rokov ostalo aj niečo pozitívne.  Kúpim si aj plaveckú čiapku, lebo v Maďarsku je povinná. Ide o kúpele historické a pochopiteľne tak to nie je moderná prvého stupňa. Vo fungovaní kabiniek je to všade trochu  ináč a to si treba vždy naštudovať. Tu je potrebné si zapamätať číslo alebo aspoň presne miesto, kde sa kabína nachádza. Odtiaľ  už zamierim priamo k veci. Plaváreň sa nachádza na peknom architektonickom mieste a ide o kratší bazén. Na jednej strane je napísané, že čiapky musia nosiť  iba ženy a na druhej, že všetci. Vyberiem si tu pohodlnejšiu možnosť čo sa mi neskôr vypomstí. Plavčík povie, že ho zaujíma len to, čo je na jeho strane a vytiahne ma z vody. Neskôr mi veľký prievan pri okne, kde mám uložené veci  čiapku aj tak  kamsi odveje. A tak som prišiel o svoj nový nákup.

Okrem toho sú tu malé bazény s teplou a studenou vodou. Voda tu je liečivá a má chrániť proti rôznym chorobám. No uvidíme. Veľkou atrakciou je aj bazén na terase. Sú z neho krásne výhľady na okolité kopce a aj na mesto za riekou Dunaj. Platí sa veru aj za výhľady. Pohodu však občas ruší prechod električky na vedľajšej ceste.  Dám sa do rozhovoru aj s niektorými ľuďmi. Vedľa mňa sedel mladý muž ktorý vyzeral naozaj ako model. Dozviem  sa, že je študent pilót v Budapešti ale pochádza odkiaľsi z Deberecínu. Toto sú v mieri perfektní chlapíci ale oveľa horšie je to s nimi  vo vojne. Plánuje inač ostať v Maďarsku teda nemá zajačie úmysly. Zoznámim sa aj s jedným chlapíkom, ktorý vyzerá ako Ind ale dozviem sa, že je Vietnamec. Hovorí perfektne po maďarsky a tak sa tu už zrejme narodil. Neskôr pri odchode ma požiadal, aby som vyplnil anketu. Priniesol mi aj notebook a tak som sa dal do práce. Mohol som si vybrať jazyk anglický alebo maďarský. Keďže sme v Maďarsku rozhodol som sa pre jazyk maďarsky. Po splnení tejto úlohy  som opustil areál kúpeľov veď  všetko má svoj začiatok a aj koniec. Vrátil som sa tým istom spojom, aj keď mi chvíľu trvalo, kým som našiel  zástavku. Domov som sa vracal cez Slovensko. Dôvod bol ten, že na prestupe v maďarskom mestečku Hegyseshalom posledným vlakom bol čas len štyri minúty a čo  keby vlak meškal. Objektívne by to bolo rýchlejšie. Na hlavnú stanicu však odchádzal vlak  zo stanice Západná.

Išiel som tam metrom. V Budapešti sú v metrách veľmi silné kontroly a tak v žiadnom prípade neodporučujem necestovať načierno. Vo vlaku som sedel s jedným Ukrajincom. Žije už dlhšie v Bratislave a bol v Budapešti na súkromnej návšteve .Po slovensky veľmi nehovoril a tak sme sa bavili po anglicky. V armáde nebol, ale bol zranený ,lebo v jeho dome ho zasiahla nejaká strela. Mnoho jeho priateľov už nežije .Mal príbuzných aj v Rusku ale od začiatku vojny sa s ním prestali baviť. Brat proti bratovi ,otec proti synovi. To je aj údel vojny. Podľa jeho slov dochádza  na Ukrajine k ústupu používania ruského jazyka v prospech ukrajinského ,pričom rozhodne nejde iba o tlak zhora. Príchod do Bratislavy však  ukončí našu diskusiu .Cestou ešte do nášho kupé  nastúpila jedna Rómka s množstvom tašiek, ako to už býva u tohto etnika zvykom. Čoskoro však odíde, lebo ju sprievodca upozornil, že nastúpila  do nesprávneho vagónu, ktorý by ju namiesto Nemecka zobral do Poľska.

Záver

Boli to v poradí moja druhá návšteva budapeštianskych kúpeľov. Prvé  boli Séčeniho, ktorým by som dal asi prednosť. Sú  to architektonické skvosty ale keďže sú už storočia staré, nepatria medzi tie najmodernejšie. Pobyt dýcha hlavne históriou a výhľadmi. Žiadne adrenalínové  disciplíny sa tu však  nenachádzajú ,žiadny tobogán ani veža na skoky do vody.  Je to klasika . Nám starším to však až tak neprekáža. S deťmi by som si však vybral iný druh kúpeľov čo však neznamená, že sa tam s nimi sem ísť nedá. Navštevovala ich aj zahraničná klientela ale boli tam aj domáci.