Sám hrám šach a a som členom aj jedného bratislavského šachového klubu. Takže miestni „borovičkovi blogeri“ si po cyklistike ,turistike vojenskej službe si budú môcť zgustnúť aj na šachu, ďalšom z mojich nespočetných hriechov . A keďže som v tejto oblasti naďalej aktívny, nemohol som si odpustiť návštevu tohto každoročného podujatia majstrovstiev Slovenska . Vedenie šachového zväzu na Slovensku sa rozhodlo vyviesť šach zo spoločenskej izolácie a uzavretých miestností a usporiadalo súťaž na tomto nezvyčajnom verejnom mieste. Hralo sa na prvom poschodí v tejto budove a po krátkom hľadaní som to miesto aj našiel. Dole na prízemí bola na to aj upútavka. Miestnosť bola oddelená od chodieb veľmi priehľadným sklom a to až tak, že sa do toho dalo skoro naraziť. A počas mojej prítomnosti jednej pani sa to aj podarilo ,celá miestnosť sa zatriasla. Našťastie sa nič nestalo. Hráči mali samostatné dvere pre opustenie tejto miestnosti, ktoré otváral a a zatváral tiež jeden nádejný šachista a šachistka. A práve tu niektorí zvonka si mohli myslieť, že sú aj dvere pre nich. Potom ich aj sprevádzali. Zrejme z bezpečnostných dôvodov, v šachu existuje totiž aj možnosť podvádzania, stačí na to len trochu lepší mobil. Takže sa šachisti aj strážia. Teda dúfam, že len preto. Účastníci majstrovstiev Slovenska boli nasledovní, hrali zvlášť ženy a aj muži.
Priebeh jednotlivých partií bolo možné sledovať na nasledovnej obrazovke.
Najznámejší z hráčov pre verejnosť z nich bol Ľuboš Ftáčnik, legenda slovenského šachu. Ide o brata nedávno zosnulého bývalého primátora Bratislavy Milana. Má už dnes 69 rokov a stále sa počíta medzi slovenskú absolútnu šachovú špičku. V roku 1982 patril medzi medzi československých reprezentantov ,ktorí získali na šachovej olympiáde v Luzerne strieborné medaily, čo bol historicky obrovský úspech. A určite tam nebol vtedy len na ozdobu. Dnes ide už väčšinou o mladých hráčov. Jeden z nich sa vrátil po nedorozumeniach s Českým šachovým zväzom späť do slovenskej reprezentácie. Mieru zavinenia toho či onoho nepoznám a tak sa to k tomu nevyjadrím. A je aj favoritom týchto majstrovstiev. A na Slovensko bol prijatý ešte jeden silný tentoraz čisto český šachista, tiež po konflikte s český zväzom. Veľký búrlivák a aj niečo ako šachový turista, ináč veľmi silný hráč. V živote mal celkom zaujímavé momenty a vedie alebo aspoň viedol dosť búrlivý teda bohémsky štýl života. Nie všetci šachisti sú teda šedé myšky. U nás na Slovensku však je toto aspoň pre šachistov zdá sa povolené, nejaké tie prípady vraj boli. Ale tento nehral. To na margo tých čo tvrdia ,že zo Západu k nám nikto neemigruje. Nejdem čitateľov v zaťažovať teóriu šachových otvorení, strednej hry a koncoviek. To sú tri hlavné fázy šachovej partie. Šach sa nazýva aj kráľovskou hrou Je to hra spravodlivá, aj keď náhodný faktor nie je možné celkom vylúčiť. Dodám len to, že šach je niekedy aj dosť brutálna hra, keď jedným blbým ťahom zničíte veľa dobrých predchádzajúcich. Nie je to len o počítaní variant, ako si mnohí myslia, ale aj o pozičnej hre .Keď Vám totiž všetko stojí na nesprávnom mieste, prekombinujete sa až do matu. A aj o športových a ľudských vlastnostiach jednotlivca, sústrediť a to celé vedieť aj vysedieť. A takisto o tom, koľko je ochotný tomu niekto venovať času. Manželky toto obvykle radi nemajú , netúžia po šachových veľmajstroch a rôznych Levov Nikolajevičov Tolstých , rozvodovosť v týchto kruhoch je nadpriemerná. Pre ne je prioritou ovládať veľmajstrovsky rôzne domáce úlohy. Sú zamestnania, v ktorých sú však šachisti vďaka svojmu mysleniu nadpriemerne úspešní. Napríklad obchod s cennými papiermi a poker. Tam možno zarobiť aj o dosť viacej peňazí. Hráči pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev, poznal som aj bezdomovca, ktorý by v pohode mohol hrať nižšie šachové súťaže. Šachisti tiež vymysleli pre seba rôzne tituly, majster, kandidát majstra, medzinárodný majster ,veľmajster a podobne.
Ešte pred súťažou bola autogramiáda, ktorej sa zúčastnili aj niektorí reprezentanti.
Flirtujúci nestor slovenského šachu pán Ftáčnik:
Uputávka:
Pani Hagarová:
Šachové fešandy, tá vľavo sa mi páčila najviac. Je síce o vyše štyridsať rokov mladšia ale to vôbec nevadí.
Šachista gentleman, neskôr jediný víťaz v simultánke..
Hrať sa začalo ráno a keďže večer o piatej mala byť simultánka tak ostalo veľa voľného času. Simultánka je hra, keď jeden silný hráč hrá proti viacerým v tomto prípade dvadsiatim. Odskočil som si tak medzitým na Zlaté piesky. No o piatej som späť v plnej zbroji. Mala sa hrať pri vchode ako som povedal simultánka, a hlavnými hrdinami mali byť spomínaný pán Ľubomír Ftáčnik a Zuzana Hagarová ,ktorí sa striedali v realizácií ťahov. Ona bola v minulosti členkou družstva, ktoré získalo titul majsteriek Európy a je niekoľko násobnou majsterkou Slovenska. A aj jej súrodenci boli silní šachisti. Oni dvaja sa striedali v realizácií ťahov ,t. j raz potiahol jeden a raz druhý. Ešte predtým sa však konala autogramiáda ,na ktorej boli aj niektorí účastníci majstrovstiev.
Ja som pôvodne neplánoval hrať ale uvoľnilo sa miesto a tak som sa prikmotril. Bolo nás dvadsať proti dvom špičkovým hráčom. Partiu proti mne otvoril pán Ftáčnik ťahom jf3, ale po asi troch hodinách som sa po štyridsiatich ťahov ťahoch musel vzdať. Bránil som sa celkom dobre ale nevedel som dostať k protihre . Bránili tomu jednak súperi a aj skutočnosť, že som skôr obranár. Ku koncu partie som začal mať aj isté biologické problémy a spravil som veľkú chybu, že som si predtým nezistil, kde sa nachádza miestnosť istého typu .Navyše nás už ostalo už málo tuším šiesti a tak som sa nemohol nikam pohnúť, lebo pani Hagarová čakala na môj ťah. Samozrejme tým pádom aj vzrástla aj sila súperov lebo sa už delili len medzi štyroch až šiestich. Samozrejme dodatočne som v šachovom programe skontroloval priebeh partie. Stál som väčšinou horšie ale stále obranyschopne ale okolo 36 ťahu som nevyužil chybu súperov. a nechytil sa šance, po ktorej by som bol v pluse +2.Pravda realizovať to proti týmto súperom by to bolo ťažké. Škoda preškoda. A tak som odišiel aspoň predbežne do šachových večných lovišť. A tak hádam najbližšie. Súperi vyhrali zápas tak 19:1 ale trvalo im to vyše štyroch hodín. Jediný úspech získal jeden mladý hráč, dnes už jeden z popredných juniorov na Slovensku takže to až také prekvapenie nebolo. Najdlhšie sa však držal jeden ukrajinsky 13 ročný chlapec, ale napokon pán veľmajster Ftáčnik uviedol veci na pravú mieru . Za odmenu dostal tričko.
Napriek všetkému popularita šachu dnes rastie. Umožňujú to počítače aj mobily, kde sa v môže hrať koľko sa len chce. Sám to využívam a hrám cez internet za Slovensko aj medzinárodné zápasy .Momentálne som nastúpil proti silnému mužstvu Anglicka, kde to veru nebudem mať ľahké a čaká má aj USA. Tak mi držte palce. alebo aj nie.
Dá sa dnes živiť šachom? Hráč č.1 na svete Magnus Carlsen z Nórska zarába priam kráľovsky, je to superstar. Pritom nejde vôbec o šachovú krajinu. Aj na Slovensku by pritom určite existoval nejaký potencionálny Carlsen, len keby ho niekto naučil včas hrať šach Na Slovensku sa ako tak môže len živiť šachom tak do desať ľudí. Nemáme hráča vo svetovej špičke. Tá sa presunula dnes najmä do Uzbekistanu, do Indie do Číny a USA. Naopak Rusko veľa stratilo ,lebo nástupom počítačov prišlo o výhodu znalosti zahájení a šach tam v popularite ustúpil. Napriek tomu sú však veľmi silní. Šachisti však medzi sebou individuálne hrajú napriek ukrajinskej vojne s výnimkou teamových súťaži a tak aj Ukrajinci a Rusi. Pomohlo tomu skutočnosť , že sa ruskí šachisti verejne od invázie dištancovali. Keď tu hovorím o zarábaní tak myslím šachových hráčov. Samozrejme tvorcovia šachových programov môžu byť na tom podstatne lepšie. Slovenskí šachisti sú medzi sebou tak trochu aj kamaráti, každý každého pozná a chýba tam trochu tá šachová tvrdosť. Málo hrajú zahraničné turnaje a tam potom často narazia. Nie je tu ani veľká štátna podpora, na Slovensku nejde rozhodne o preferovaný šport.
O týždeň neskôr sa hral tiež Poluse aj spievodny šachový turnaj pre všetkých teda j čistých amatérov , ktorý na naše pomery nemal zlé obsadenie.
Tu som bol už len divák. Dodatočne som sa dozvedel, že na zahájení akcie bol prítomný aj minister dopravy Jozef Ráž. Možno som ho aj videl, ale nespoznal som ho. Rozhodne by som neočakával, že niektorý z našich politikov má záľubu v tejto hre. Zahral si aj s predsedom nášho šachového zväzu. Výsledok neviem, ale nie je ťažké to uhádnuť.
Všetky zápasy boli komentované on line cez internet z tejto miestnosti.
Ceny pre víťazov boli:
A kým tu píšem, skončili sa majstovstvá Slovenska mužov. Zvíťazil Viktor Gažík z Bojníc pred Michalíkom, ktorý pôvodne pochádzal z Prievizde a tretí skončil Žilinčan Druska.
Ženy ešte hrajú ale vyzerá to na úspech pani Hagarovej, ktorá je z Kežmarku. A to sa naozaj stalo.
A ešte tam bola prezentácia šachového robota Senze ale tej som sa už nezúčastnil. Ťahal zo svojim neskutočnými “ ručiskami“.
A tak o rok opäť niekde inde.
Celá debata | RSS tejto debaty