Túto cestu realizujem raz ročne viac ako dvadsať rokov. Tento rok som si ju skrátil a na cestu do Hainburgu som využil cyklobus od mosta SNP . Tým pádom som však získal viacej času na úseky, ktoré sú viacej vzdialené od Bratislavy. Cyklobus mal štyri nosníky a jeden cyklista mohol ísť dnu, vystúpiť sa dalo s bicyklom iba na konečnej zástavke v Hainburgu., Chodí v sobotu a nedeľu počas prázdnin. Keďže som túto cestu robil už veľakrát, mám aj viacej zážitkov. Spomeniem len niektoré:
1/ Raz som mal na jednej ceste až šesť defektov, čo bol hlboký úder pre moju peňaženku.
2/ Druhý krát ma cestou napadol a dohrýzol pes, takže som vyzeral ako taký Frankenstein.
3/ Raz ma napadla rakúska protimafiánska jednotka, ktorá si ma pomýlila zo šéfom ukrainskej mafie.
4/ Raz unavenému cyklistovi v jednom viedenskom parku doniesli polievku, lebo si ho pomýlili s bezdomovcom, bola vynikajúca
Takže uvidíme čo bude tentokrát. Rozdiel oproti minulosti je v tom, že tentokrát bolo chladné počasie. Prehliadke Hainburgu som sa tentokrát nevenoval a vyrazil som rovno k mostu a prešiel som na ľavú stranu rieky, kde vedie cyklochodník. Z mosta sú krásne vyhliadky tak na rieku ako aj na Malé Karpaty.
Cyklo chodník do Viedne vedie cez národný park zvaný Donauauen. Ten sa nachádza po ľavej strane od cyklocesty, ktorá vedie po hrádzi. Na pravej strane sa striedajú lesy s pastvinami. K Dunaju sa na dvoch miestach dá dostať asfaltovou cestou a to už neďaleko Hainburgu pri dedine Stopfenreuth a potom na úrovni mesta Orth an der Donau.
Na prvej ceste možno od rieky vidieť vrcholy hainburských hôr a na druhej sa navyše u rieky nachádza reštaurácia a je tu aj kompa na druhú stranu rieky, ktorá však nie je cyklisticky zaujímavejšia. Kompu si treba objednať cez telefón.
Ja sa však najprv vyberiem na pravú stranu od hrádze, kde sa nachádza krásny zámok Eckartsau.
Je to miesto, kde abdikoval posledný Habsburg Karol II v roku 1918 a tak ukončil jeden tisícročný príbeh. V zámku sa koná práve svadba a tak novomanželovi zablahoželám. Okolo zámku je aj krásny park. Po prehliadke pokračujem v ceste a po niekoľkých km odbočím po prašnej ceste doľava. Na týchto cestách by sa mal väčšinou bicykel tlačiť, ale treba sa chovať tak, ako miestni. Národný park tu je naozaj národným parkom a má aj od hrádze na niektorých miestach aj niekoľko km. Slúži samozrejme ako aj záplavová oblasť a nejaká voda tam ostane aj v obdobiach sucha. Smerom do Viedne sa vzdialenosť rieky od hrádze postupne skracuje. Je tu iná politika ako u nás, keď veľkú vodu posielame kade ľahšie a potom v obdobiach sucha chýba. Tu sa rozlieva a drží sa na určitých miestach dlhšie. Zásahy človeka sú tu prakticky nulové.
Tak po hodinovej vychádzke, keď sa k rieke ani nedopracujem, sa vraciam na hrádzu .Na ceste stretávam veľa cyklistov, ktorí väčšinou smerujú smerom do Bratislavy. Niektorí sa vydajú dokonca pešo a potom končia pri zámku Schlosshoff. Aj ja som raz v minulosti išiel pešo z Hainburgu až do Viedne vedľa rieky a bol to veľký zážitok. Pre Orthom stretávam aj dve Slovenky, ale tie mali nasmerované do Viedne. Spolu ideme pozrieť aj zámok do Orthu.
Bicyklujú tu rôzni ľudia. Najväčšia atrakcia sa stala minulý rok, keď sa do Viedne vydal n bicykli jeden bratislavský bezdomovec a robil si tu cestou svoj žobracie aktivity . Možno si aj nejakú tu odmenu zaslúžil. Bol to jeho štýl života. Orth je centrom národného parku a odtiaľto z miestneho zámku sa organizujú prehliadky národného parku. . Po prestávke pokračujem ďalej a za štyridsať minút dôjdem k dedinke Schonau an der Donau.
Tu je reštaurácia a jediné miesto, kde sa dá cestou riadne najesť. Táto trasa veru nie je nič pre vinné mušky.
Potom cesta odbáča z hrádze cez krátky les na cestu do Lobau. Tu je na druhej strane od hrádze je úzky peší chodník , ktorý za Vás asi za desať minút dovedie k rieke. Ráz cesty sa tu mení, je tu bohatšia ramenná sústava po pravej strane.
Sme tu blízko viedenského letiska a dosť tesne nad hlavou tu zvyknú lietať lietadlá ale v tento deň neletelo nič. Za štyridsať minút som došiel k rafinérií Ešte pred ňou som odbočil ešte raz išiel k rieke . Rieka je tu oveľa pôvodnejšia ako na našom území a tečie rýchlejšie. Cez rafinériu dorobili dobrú cestu a po jej prekonal som došiel už k rekreačnému miestu Viedenčanov Donau Insel. Ide o umelé rameno Dunaja, ktoré býva trochu teplejšie ako samotná rieka ale chladnejšie ako naše jazerá. Tu mám svoju obľúbenú reštauráciu Mosquito, kde už dvadsať rokov raz ročne obedujem. Nebudem tajiť vždy som si dal viedenský rezeň, ein echte Wienerschnitzel.
Tu si dlhšie odpočiniem . Ešte upozorňujem, že ide o nudistickú oblasť a v prípade priaznivého počasia tu môžete stretnúť rôzne krásavice a krásavcov(niekedy aj stokilových). Viedenský ostrov je dlhý cca 25 kilometrov a nachádzam sa v jeho južnej časti. Dlhšie si odpočiniem a následne zamierim k mostu Reichsbrucke, ktorý je vzdialený ešte asi 10 km cez ktorý prejdem cez Dunaj na pravú stranu a dostanem sa rovno na Mexico platz.
Ti starší z nás si to pamätajú ako miesto šmeliny. Odtiaľ je to asi dvadsať minút k zábavnému parku Práter ,kde sa nejaký čas zdržím. Potom už metrom na Hlavnú stanicu Hauptbahhoff. Kedysi som tam chodil bicyklom ale dnes už z vekových dôvodov a aj z dôvodov nevyspytateľných kolobežkárov som od tejto praxe ustúpil. Potom už nasledovala cesta vlakom domov. Keď náhodou neviete čo s peniazmi tak zoberte do Prátru svoje deti. Jedna jazda tam stojí do 10 Euro, ale výber je obrovský.
Záver Cesta je vhodná skôr pre milovníkov prírody .Niektorí hovoria že je trochu fádna ale keď si odskočíte niekoľko metrov od hrádze tak sa Vaše dojmy rapídne zmenia.
Celá debata | RSS tejto debaty