Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Záhorská cyklocesta na trase Kúty-Gbely-Kopčany- Holič-Skalica

O Záhorákoch  kedysi kolovalo  množstvo vtipov ale neviem, či je to  dnes ešte stále aktuálne. Aj miestna slovenčina bola a je tam  dosť špecifická. Cestu som zahájil na železničnej stanici  Kúty.

Cez Kúty však nevedie cyklochodník  ,čo je dosť chyba, pretože ide o významný  železničný  uzol a potom k najbližšej  cyklistickej trase  treba jazdiť  niekoľko km po miestnych komunikáciách . V tomto prípade asi šesť km smerom na Brodské, pred ktorým je odbočka na cyklistickú značku doprava. Celá  cesta bola dlhá cca 40 km a viedla najprv cez nádherné tamojšie lesy smerom na Gbely .

Ale podklad bol často  pieskový a bolo treba dávať pozor na pošmyknutie. Po asi  šiestich km ma chodník doviedol do mesta Gbely, ktoré sú známe aj náleziskami ropy .Kiež by som sa potkol o nejaký ten ropný prameň! Obec je dosť dlhá a pri miestnej zmrzlinárni som odbočil  doľava smerom k rieke Morave. Jednu zmrzlinu  som si aj dal a jej majitelia boli podľa všetkého Chorváti, lebo tu hrala taká hudba. Cesta sa čoskoro zmenila na poľnú  ale s pevným povrchom .Na  okolí  boli pastviny, polia a občas aj lesy skôr prírodný charakter. Po niekoľkých km som došiel na hradskú smerom do Kopčian.

Pred dedinou na ľavej strane sa nachádzal žrebinec, kedysi v 18 storočí veľmi známy. Potom bol opustený a po vojne celkom spustnutý ale momentálne sa trochu oživuje. Hlavným gurum tohto kraja bol František Lotrinský, manžel Márie Terézie, ktorý bol obchodne zdatný a vôbec bol podnikateľský typ. Obec Kopčany je známa kostolom Kostol sv. Margity Antiochijskej, ktorý stojí už mimo areál obce v prírodnom prostredí  a pôvod môže mať už v časoch veľkomoravskej ríše. Stojí už  blízko rieky Morava.

Neďaleko od neho sa nachádza reštaurácia  Kačenáreň, kde sa možno posilniť tou príslovečnou slovenskou  kačkou.

Obec je uvádzaná aj ako možné rodisko prvého československého prezidenta. Po prestávke pokračujem smerom k Holiču, ktorý je vzdialený asi desať km.  Holičský zámok, keď ho porovnáme s neďalekým lednickým zámkom  je ukážkou toho, že dva štáty pristupujú k svojim pamiatkam a dejinám  dosť rozdielnym spôsobom. .Ale jeho potencional je veľmi veľký. Lepšie je sa  mu však priblížiť sa z opačnej strany kde je aj vchod  a tak tam prejdem cez mesto. Okolo zámku sú priekopy a aj rybníky. Konajú sa tu aj prehliadky. Najväčšiu slávu prežil v 18 storočí, keď toto bolo jedným z najznámejších miest monarchie.

František Lotrinský nielen staval zámky ale aj zakladal manufaktúry, čím zvyšoval zamestnanosť v tomto kraji.  Pri opustení mesta trochu zablúdim, ale čoskoro sa dostanem k najbližšiemu  cieľu a tým je je Skalica. Po troch km sa obnoví cyklochodník a do Skalice dôjdem už bez problémov. Len omylom raz zabočím na hospodársky dvor jedného družstva. Pred Skalicou sa nachádza rybník a pri ňom aj reštaurácia .

Tak sa aspoň tu trochu osviežim. Kúpať  sa nedalo a tak som si aspoň nohy trochu namočil. Odtiaľto je tu do cieľa sú to  asi tri km .Pred Skalicou prejdem cez železnicu, ktorá ma počas cesty verne sprevádzala. Ale Skalica je naozaj pekné mesto.

Podľa môjho názoru najkrajšie na Záhorí. Na záver som sa tu ešte zastavil na medzinárodnom šachovom turnaji, ktorý sa konal v miestnom dome kultúry.

Po odchode je už tma a trochu sa potrápim, kým nájdem železničnú stanicu. No napokon sa to podarí a odídem posledným vlakom do Kútov a odtiaľ do Bratislavy. Pred Veľkými Levármi niekto skočil pod vlak, čo býva v poslednom čase akousi módou a tak cesta trvá čosi dlhšie ako by mala. Ale koniec dobrý, všetko dobré.
Záver:
Veľmi pekná cyklocesta. Jej jedinou nevýhodu je, že prvých šesť km je treba ísť po asfaltovej ceste. Tam , keď  sa ide cez týždeň by  to  mohlo  to byť aj nepríjemné. Slovenský kamionista  a vodiči všeobecne nie je priateľom  cyklistu.