Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Pred týždňom som navštívil Eisenstadt, čo je hlavné mesto rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Má asi 15 obyvateľov, leží neďaleko  pohoria Leitha asi 100 km juhovýchodne od Viedne. Cestoval som vlakom, ale  mám už v OBB spoločnosti zľavu a prestúpil som tam vo Viedni. Samozrejme možno samozrejme prestúpiť  aj v meste Parndorf smer Neziderské jazero. Spiatočný lístok z Viedne stal 20 Euro. Rakúske vlaky sú  vynikajúce a rýchle  ale viedenská  Hauptbahnhof je moderná a veľká stanica a treba sa tam  vedieť zorientovať. Lístky na vlak som kúpil vo filiálke   spoločnosti OBB na železničnej stanici vo Viedni. Keď  sa všetko podarí ,tak treba dať pozor na to, aby človek nastúpil do správneho vagónu. Na niektorých staniciach sa vlaky totiž rozdeľujú podľa vagónov a človek by mohol skončiť aj niekde inde ako by chcel. Tak za niečo vyše hodiny som v Eisenstadte .Stanica tu nie je nijako zvlášť veľká . Takisto tu nie je pokladňa s manuálnou obsluhou, čo si treba uvedomiť. Odtiaľ pokračujem po ceste pomenovanej podľa stanice a za necelú polhodinu dôjdem k miestnemu Dómu. Tento má svoje základy v 12 storočí  a postupne sa prestavoval, čo narušilo neskôr obliehanie mesta Matejom Korvínom a potom tureckými vojnami.

Hneď vedľa je historické centrum mesta, ktoré nie je nijako veľké. V centre je pamätník a niekoľko malých uličiek .

Hlavným guru mesta je rakúsky hudobník Joseph Haydn, ku ktorému sa ešte neskôr vrátim .Odtiaľ zamierim k najslávnejšej pamiatke mesta a to zámku Esterházy.

Ten mal svoj pôvod v 12 storočí  jeho  najslávnejšou érou však bolo 18 storočie. Ináč Esterháyziovci majú ešte jeden zámok v neďalekom Fertod pri Neziderskom jazere čo je už v Maďarsku   a čo malo ľudí vie aj v našej Galante. Keď sme už pri nich ,je to jeden z najznámejších rodoch v uhorských dejinách a poznáme ich aj na Slovensku. Vlastne odtiaľto aj pôvodne pochádzali. Jeden z nich aj korunoval ,Máriu Teréziu za uhorskú kráľovnú. Zámok a mal 365 miestnosti a kúpil som lístok na jeho prehliadku, ktorý bol relatívne drahý.  Orientovaný bol aj na Maďarsko, ktoré bolo relatívne  blízko a mal bezosporu vzťah  k maďarským dejinám .

Pri  prehliadke som sa zoznámil však zo slovenským párom z Bratislavy a väčšinu prehliadky sme absolvovali spolu. Najznámejšou miestnosťou  bola Haydnová miestnosť ,v ktorej on často koncertoval asi 15 rokov .

Jeho postavenie záviselo od konkrétneho  majiteľa a to bolo koncom 18 storočia. Potom sa míňali peniaze a Haydn sa sťahoval. V detstve žil najprv v Hainburgu, odtiaľ  ho zobrali do Viedne do chlapčenského zboru. Napokon ho však vyhodili lebo zmutoval a začal  škriekať . Trvalo samozrejme dlhšie než sa chytil, pôsobil inač aj v západných Čechách. Tu mal svoju halu a koncertovala tam práve aj jedna nádejná umelkyňa zrejme jedna študentka. Miestnosť má výbornú akustiku.

Potom som ešte navštívil vínnu pivnicu. Je celkom  veľká , bývalo tam aj kedysi služobníctvo a sa tu aj klebetilo.

Celkovo hodnotím zájazd  ako celkom veľkolepý a zaujímavý. Po prehliadke zámku zamierim do okolitého celkom rozsiahleho parku . Nachádza sa tu aj jazero. Boli pri ňom aj svadobné páry vrátane jednej moslimky v bielom závoji. No tento park má dnes rozlohu 50 ha a je plný aj cudzozemských stromov. Jeho vývoj začal už v 17 storočí. Miestny rybník sa volí Leopoldov a na vyvýšenom mieste sa nachádza  aj obelisk. Park neskôr prechádza postupne  do prírody .

Nachádza sa tam aj oranžerií zo skleníkmi, ktoré patria k najvýznamnejším v Rakúsku. Rod Esterhazyovcov mal v 19 storočí ústup zo slávy, lebo sa im minuli peniaze, presnejšie povedané v nových podmienkach  už štát nebol ochotný automatický  financovať ich tvorivé  úlety. Ešte horšie to bolo v 20 storočí po vojne za vlády Matyasa Rakosiho v päťdesiatich rokoch. To bol maďarský Gotwald a navyše ešte  aj Žid. A kvalifikácia maďarský žid anu u nás nie je dobrá. Bol veľmi neobľúbený a dnes nemá v  Maďarsku  žiadny fun club. Niektorých predstaviteľov rodu vyslovene šikanoval. Tu v Rakúsku však zoštátnenie nebolo aj keď problémy tiež  iste áno, ale zámok je ešte stále viac menej v majetku rodiny .Mal som ešte jeden program do po doporučení slovenských kolegov a to návštevu Haydnového mauzólea.

Hudobník zomrel vo Viedni ale pôsobil  dlho tu a tak si mesto niekedy v päťdesiatich rokoch vybojovalo právo na jeho mŕtvolu. Ide totiž o niečo ako VIP mŕtvolu. a zlepšuje dodatočne turistický ruch. Nachádza sa pri Bergkirche nazývanom aj Haydenkirche, kde bol veľmi zaujímavý koberec .Tu sa nachádza aj mauzóleum a zainvestujem tak tri eurá a vstúpim do jeho priestorov , je tam dosť   chladno a v strede sarkofág.

Pravda po 150 rokoch veľa z teľa neostalo ,v podstate sem priniesli z Viedne iba jeho lebku. Tým sa moja návšteva chýlila  ku koncu  Vrátil som sa ešte nakrátko do centra kde som ešte stretol slovenských kolegov. Takisto som sa najedol v jednom bufete.

Snažil som sa ešte kúpiť jednu magnetku. ale nepodarilo. ešte  podotknem, že v Rakúsku sa stane, že niekde neberú karty. Teda hlavne mimo Viedne a tak treba byť pripravený. Zamierim na železničnú stanicu, kde navštívim staničnú krčmu. .Tá sa v podstate aj zo svojou klientelou podobá tým, čo poznáme na Slovensku a v susedných krajinách .Len iný jazyk. napokon nastúpim do vlaku .Ideme inou cestou ako ráno, vlak je chvíľu rýchlik a chvíľu osobný vlak. Kopíruje neskôr  cestu z Parndorfu do Viedne ale zástavky  má na iných staniciach ako ten, čo ide z Bratislavy. Z Viedne sa dá vrátiť buď do Petržalky alebo na Hlavnú stanicu. V druhom prípade bývajú trochu dôslednejšie kontroly, ide   nedávno obnovenú trať. Bratislavská stanica sa mi po viedenskej zdala skoro ako z praveku. Oveľa chladnejšia a predovšetkým v tomto čase už celkom prázdna.

Záver

Mesto sa hodí na jeden kvalitný celodenný výlet, pričom jeho najvýraznejšou pamiatkou je rozhodne zámok Esterházy. Okrem popísaného prechádza tadeto aj cyklistická cesta smerom na Neziderské jazero a do maďarského mesta Soprony.