Začal som na železničnej stanice Petržalka, odtiaľ som zamieril bicyklom na Hlavnú stanicu cez Staré mesto a Štefánikovú ulicu. Staré mesto bolo prázdne, ktovie, od čoho závisí, koľko je tam v tomto čase ľudí. Niekedy sa ani nepohnete. Tak som dorazil na stanicu a nastúpil som na rýchlik smerom do Prahy . Až do Zohora išiel neuveriteľne pomaly, skoro ako bicykel. Potom sa to trochu zlepšilo, ale aj tak .V Břeclavi, ktorý pomerne dobre poznám, so sa zastavil v reštaurácií a odtiaľ som zamieril k Lichtenštainskému domu, kde boli informácie.
Musel som rozhodnúť, či sa vrátim na Slovensko cez českú stranu alebo rakúsku. Tam ma informovali, že cez slovenskú stranu je zavretý most, čo však bolo v rozpore s tým ,čo som čítal na internete. Takže tam chodili nelegálne .S prechodmi cez renovované mosty mám už svoje skúsenosti, raz ma dokonca už aj zatkli. Takže sa rozhodne, pôjde sa cez Rakúsko. Hneď na začiatku prechádzam vedľa multimoderného kostola, postaveného v deväťdesiatich rokoch. V Břeclavi som bol raz tri dni na dovolenke a je tam zaujímavé okolie ktoré predstavujú Lednice aj so zámkom, Valtice, Mikulov ,Pohansko a trojmedzie , nádherne miesto na sútoku Dyje a Moravy. V meste sa nachádza aj jeden starý zámok, ktorý by však už potreboval rekonštrukciu. Pre milovníkov bohémskeho spôsobu života by som odporučil skôr nejaké iné miesto. Chvíľu mi trvá, kým nájdem cestu do Rakúska, človek sa proste pýta a napokon ma nasmerujú. Mám však vždy pochybnosti, lebo cesta je označená ako pre bicykle, ale nie je napísané kam .No za štyri km dôjdem na hraničný prechod, kde je aj benzínka, kde sa posilním jedným párkom.
Je tu ľahké stúpanie cez lesy, ktoré trochu pripomínajú Záhorie a napokon dôjdem do Rakúska. Tu už začína cyklocesta, ktorá je buď asfaltová alebo ma pevný povrch.
Terén je ľahko pahorkovitý.
Dôjdem na rázcestie, doprava je šípka na Reinstall a sprava na Bernardsthalu .Správne je doľava, ale keďže aj susedná dedina je blízko si odskočím. Potom sa vrátim opačným smerom a za šesť kilometrov dôjdem do spomínaného Bernhardsthalu. je tu bezosporu veľmi zaujímavý farny kostol aj s múrom.
Pochádzajú až z 12 storočia. Potom sú zase problémy so značení, a tak si vyberiem atraktívnu cestu okolo rybníka.
Narazím tam na skupinu robotníkov ,ktorý ma usmernia. Celá cesta vedie vedľa hraníc a preto je aj súčasťou cesty železnej opony. Jej pád je jedným z najväčších úspechov našej generácie. Prípadne zablúdenie môže okrem značiek prezradiť aj slnko ale aj zmena vetra .Po čase ma upozorní ,že nepostupujem celkom presne a usmernia ma smerom na Hohenau. Ešte predtým však prechádzam dedinkou Rabensburg. Ešte predtým narazím na pri odpočinku na tieto milé bytosti.
Treba však byť opatrná. Hohenau an der March sa nachádza v severovýchodnej časti Weinviertelu v hraničnom trojuholníku Rakúska, Slovenska a Českej republiky na sútoku riek March a Thaya.Je hraničným mestom a kedysi tu bolo aj české aj slovenské obyvateľstvo. Pred mestom sa nachádza rybník, ktorý kedysi nezamŕzal a tak sem v zime chodili husi a ine vtáky.
Po zrušení cukrovaru vtáci zmizli a objavili sa ryby. A už som na hranici teda pri rieke Morave. Na rakúskej strane je množstvo rybárov, chatiek a rybárskych sietí. Na slovenskej strane ich nevidno. Na vine je pravdepodobne železná opona, ktorá tu tradíciu prerušila. Po roku 1989 sa tu obnovil most a následne postavil nový. Ale iba pre osobné vozidlá. V čase záplav je však zaplavený.
Od mosta asi šesť km sa nachádza záhorská dedina moravský svátý Ján. Pred ňou sa nachádza odpočívadlo, kde si trochu oddýchnem a sa najem. Pokoja však nemám, lebo sa tu nachádzajú osy, Vľavo opačným smerom je cyklocesta hore Moravou a nachádza sa tam u aj trojrozmedzie troch štátov. V minulosti som tam už bol, Je to krásne ale neupravené a na slovenskej strane aj neoznačené.
Spomienka na minulosť:
Rozhodnem sa, že budem ešte pokračovať smerom na Veľké Leváre, čo mohlo byť asi 13 km. Vedľa Moravy sa dá ísť na slovenskej a aj na rakúskej strane. Slovenská strana je rovná, plná ramien ale s horšou technickou kvalitou cesty a niekedy môže byť zaplavená. Rakúska strana rieky je o dosť vyššia, ale kvalita cesty je zase hodne lepšia .Pri Záhorskej sa dá prejsť kompou na druhú stranu. Cesta na Veľké Leváre je prírodná a technicky akceptovateľná, čo však neznamená, že sa tam nemôže vyskytnúť nejaká tá jamka.
Malé Leváre ležia rovni na cyklocesty a Tie veľké sú od nej vzdialené asi tri až štyri km. Dominantou dediny je kostol Panny Márie a v časoch vojenskej opony tu bola dislokovaná vojenská jednotka.
Bicyklovať sa tu vtedy určite nebicyklovali a bol tu podniknutý v roku 1951 pokus neúspešný útek nejakých cirkevných predstaviteľov. Neskôr boli zavretí aj mučení. Veľké Leváre sa nachádzajú trochu vyššie a majú aj určitý rodinný aspekt ,lebo moja matka tu ešte pred mojim narodením učila. Dominantou je tiež kostol Panny Márie(celkom zaujímavý) a je tu aj habánsky dvor aj s múzeom.
Pre mňa aj jedna veľmi zaujímavá potravinová predajňa , za sedem Euro maďarský guláš a kofola. Železničná stanica bola kúsok vzdialená ale s bicyklom to problém nie je. Vedľa nej bola aj krčmička, čo potešilo.
A napokon prišiel aj vlak. Bol nehorázne pomalý a v Zohore sme skoro hodinu stáli. Teda možný kandidát na starostu Bratislavy si u mňa nešplhol. Nedávno som išiel na rakúskej strane a ten rozdiel je dosť priepastný .Od hlavnej stanice v Bratislave na bicykli do centra a potom už autobusom domov.
Záver
Pekná cesta, hoci nie najkrajšia, ktorú som išiel. Na rakúskej strane kvalitná, na slovenskej trochu menej ale zase krásne prírodne momenty.
Celá debata | RSS tejto debaty