Donaufestival je najväčšou festivalovou oslavnou akciou Viedenčanov, je to niečo ako naša Pohoda, na ktorej som však nikdy nebol, teda niečo ako oslava slnovratu. Doteraz sa konala vždy v júni ,tento rok ju presunuli až na júl, teda na dovolenkové obdobie. Dôvodom boli preteky formuly 1 predchádzajúci týždeň. Nebol som tam prvý krát. Ale začnem od začiatku, do Viedne som išiel vlakom z Petržalky. Na stanici som sa dozvedel, že zrušili výhody v mestských lístkov pre dôchodcov. Takto „rozladený „som išiel na metro linka U1 smer zástavka Donai Insel. Ináč ak cestujete viac ako dve jazdy sa oplatí kúpiť aj denný lístok. Do vozňa som sa dostal až na druhý pokus , takže ľudí tam bolo naozaj dosť. Žiadne vstupné na akciu sa neplatí. Pri vstupe je však kontrola na bezpečnosť a tá mi zobrala vodu. Takže žiadne väčšie plasty tam nenosiť. Naukladali ich pri vchode po odchode ste si ich mohli zobrať. Ak ste teda natrafili na Váš konkrétny plast. Pri vchode bola ešte jedná vec a to miestnosť na zdravotnú prehliadku. Odmerali Vám krvný tlak a výšku hodnoty cukru. To druhé som mal v poriadku a horný tlak som však som mal trochu vyšší. Ale neznepokojovalo ich to, doporučili len piť veľa vody. A kto chcel mohol si doplniť aj ohnivú vodu haha. Prejsť celú akciu znamenalo skutočný turistický výkon. Festival sa nachádza na dunajskom ostrove asi v jeho strednej časti. Na pravej strane dole prúdom je hlavný tok Dunaja a na ľavej strane Donaukanal. Dá sa tam aj kúpať v Donaukanáli , voda je tam trochu chladnejšia ako na našich jazerách ale teplejšia ako v hlavnom toku. Festival je na ploche dlhej 4,5 km pričom celý ostrov má dĺžku 21 km. Koná sa tak medzi Nord Brucke a Reichsbrucke, čo je jeho južná časť ,kam som prišiel ja.
Konal sa medzi tretím a piatym júlom a ja som tam bol v sobotu štvrtého .Bolo tam celkovo 21 tribún a človek si tak mohol vybrať. Nejdem dávať konkrétne mená účastníkov, nič mi nehovoria. Skopirujem však program na uvedený deň.Druhý festivalový čakal publikum nostalgický vrchol: Katrina – bývalá frontmanka skupiny Katrina & The Waves – sa vracia na pódium zo nezabudnitelnými popovými hitmi. Potom Earth, Wind & Fire Experience by Al McKay oživujú legendárne funkové a soulové hity pôvodnej kapely. Rakúsky pesničkár a spoluzakladateľ skupiny STS Gert Steinbäcker .Na rockovej scéne sa predstaví švédska metalová senzácia Avatar, austrálskí hardrockoví veteráni Airbourne a německá folkmetalová formácia Feuerschwanz, A napokon vychádzajúca rakúska hviezda NESS, a nemecký interpret feel-good popu KAMRAD a Nico Santos („Rooftop“).
Nesledujem už veľmi moderné hudobné trendy. Nebolo tomu však vždy tak. Kedysi v sedemdesiatich a osemdesiatich rokoch som ako pravidelný sledovateľ viedenskej televízie a poslucháč rádia O3 som sa na rakúskej hudobnej scéne trochu aj vyznal ,boli to hlavne Falco a skupina die Erste Algemeine Verunsicherung. Tie časy sú už však dávno preč. Tak zastanem obyčajne tam, kde sa mi hudba sluchovo zapáči a neriešim až tak, kto ju spieva. Sú tu všetky žánre vrátane aj ľudovej hudby a prezentujú sa aj jednotlivé rakúske kraje. Čo sa pamätám, každý stánok sa približne nachádza na tom istom mieste ako po iné roky a tak keď niekto niečo hľadá konkrétne, nájde a to aj po pamäti. Pri takej veľkosti areálu je to logické. Osobitnou kapitolu tvoria prívrženci technickej hudby ktorá malá dobrý úspech. Tancujú ju spolu aj skoro aj bezdomovci a aj úspešní manageri. Samozrejme počuť občas aj nejaké tie úspešné aj oblbováky. Ľudia sa pohybujú ako na ceste, jeden rad je jedným smerom a druhý druhým smerom.
Ocitnúť sa v protismere nemusí byť práve úspešné. Prezentuje sa aj hudba jednotlivých rakúskych krajín. Ešte k praktickým veciam nachádzajú sa tu pochopiteľne aj toalety a cena je 50 centov. Teda o polovicu menej ako na bratislavskej hlavnej stanici. Miestami sú však aj rady. Cenovo to bolo trochu vyššie ako v Bratislave, pohár koly ma vyšiel na 5 Euro a langoš s ovčím syrom na osem Euro. Podobne ako ani v minulosti sa tu nikde nepredáva zmrzlina, tak to je pre mňa v tomto teple tak trochu záhada. Zastúpená tu bola aj armáda. Neviem ,či to býva bežné aj na slovenských akciách tohto typu ale videl som to aj tu a aj v Maďarsku .Raz som sa ja z recesie aj ponúkol ale nejavila o mňa záujem. Ktovie prečo. Boli tu rôzne disciplíny a to hlavne pre deti. Tie ich absolvovali niekedy aj s rodičmi, ti niektorí na prekážkach aj popadali a deti došli úspešne do cieľa.
Boli aj miesta pre adrenalinové disciplíny.
Páčili sa mi aj niektoré predstavenia karakoe, ľudová tvorivosť nemá hraníc.
Takisto tam bola tribúna pre začínajúci futbalový zápas z Ms, hrať mala Kanada ale neviem už s kým. No postupne sa rozhodnem, že toho bolo dosť a prešiel som dosť kilometrov.
Pri východe si zoberiem vodu a nastúpim sa metro, ktoré ma odvezie na Haupthahoff. Vrátim sa vlakom na tentoraz na hlavnú stanicu v podstate až tak na tom až tak nezáleží. Nedá sa však prehliadnuť, že na našom území jazdí vlak podstatne pomalšie ako v Rakúsku. A Bratislavská hlavná stanica vyzerala už ako opustená nevesta. Vrátil som sa domov s nočným spojom na rozdiel od niektorých nemal zle skúsenosti.
Záver
Ide o nesporne masovú akciu kde sa nachádza množstvo ľudí. Teda nič pre samotárov. Človek si tak môže urobiť aj obraz o živote a spôsobe zábavy obyvateľstva hlavného rakúskeho mesta. V tom čase prevládala veková skupina od tridsať do šesťdesiat rokov ale boli samozrejme ľudia aj mimo nej. Pri odchode, keď sa začalo stmievať začala pribúdať aj mládež, festival je aj v noci. Celkovo tam na počet toľkých ľudí bol poriadok, ľudia sú tu v tomto disciplinovaní.
Celá debata | RSS tejto debaty