Ešte úvodom sa ospravedlňujem , že z technických dôvodov tentokrát nebudú fotografie. Prepísalo mi totiž formát súbor a som si to nevšimol. V lete tohto roku som bol na peknom kúpalisku Gyemant v tomto meste a všimol so si, že toto mesto obklopujú hory. Maďarsko nie je len sama nížinná ako si mnohí chybne myslia. Vtedy bolo veľmi teplo a nebol už čas vydať sa tam na túru a tak som to odložil do zoznamu budúcich úloh. A tak jedného pekného novembrového dňa som sa tam vybral vlakom z Petržalky. Ako som už písal, pre dôchodcu nad 65 rokov je to veľmi výhodné pretože cestovanie v Maďarsku je už zadarmo. Zaplatiť treba iba prechod cez hranice a miestenku, ak ide o miestenkový vlak. Treba prestúpiť v Hegyeshalome na vlak do Budapešti, ktorý prišiel z Viedne. Niekde tam zabudnem svoje turistické palice. Aspoň ich nemusím viacej strážiť. Na peletóne v Hegyeshalome niekto volá moje moje. Pozriem sa doprava nikto, doľava nikto, vpredu nikto a vzadu tiež nikto. Napokon zistím že je to hlas z vlaku. Stretol som tam svoju príbuznú ,ktorá išla do Gyoru na nejaký ten nákup .A tak sme si poklebetili ale išli sme potom každý iným vlakom. Za hodinu a pol som bol tam. Stanica nič moc a hneď vedľa z nej je aj autobusová. Pri nej je aj trochu väčší obchodný dom ale objaviť ho pre inostranca nie je také ľahké. Cestu smerom na vrchol, ktoré asi prevýšenie asi 300 metrov som zhruba poznal. Nebolo to také ťažké, lebo už skoro od stanice možno vidieť v diaľke to vtáčisko , ktoré sa volá Turul. Turul je mýticky vták, ktorý mal kedysi dávno ukázať starým Maďarom cestu do novej vlasti. Prisnil sa jednej princeznej a zrealizovať to potom jej syn Almos (Sen).Napokon aj ten došiel len na hranice a pokračoval jeho syn Arpád. Toto meno je nám už pravda známejšie. V roku 1898 sa oslavovalo výročie 1000 rokov od založenia uhorského štátu. Na tom by nebolo pochopiteľne nič zlého ani zvláštneho a ani Slováci by s tým možno nemali až taký problém keby.. Nebrali do úvahu odlišnosť a špecifiká niektorých oblastí a postavili kadejakých honvédov na miesta, kde to nebolo príliš vhodné a nebol pre nich dopyt .A tak po roku 1918 tieto výtvory putovali z nemaďarských oblastí preč. No a tento Turul bol tiež výsledkom tej akcie, aj keď ho z technických dôvodov postavili až neskôr, okolo roku 1905. Tiež nemal ľahký osud, boli režimy, ktoré ho nemali radi. Najprv to bola komunistická Maďarská Revolúcia rád ,ktorá chcela zaviesť komunizmus a potom v päťdesiatich rokoch to bol komunista Rakosi, v Maďarsku veľmi neobľúbený. No napokon to Turul ustál a teraz tu čnie nad nížinu a vidno ho aj okolitých ciest. Na cestu som sa pýtal, zahraničie využívam aj na trénovanie cudzích jazykov. A miestny jazyk mi vôbec nebol neznámy. Tak ma poslali k miestnej polícií a tu sa začínala cestička, ktorá ma postupne priviedla na schody. Áno cesta hore viedla po schodoch a bola pomerne prudká. Preto občas odpočívam. Asi po dobrej hodine dôjdem do lesíka a sú tam lavička a tam sedia postaršie dámy. Trochu sa poradíme a čoskoro si ho všimnem. Stojí tu v plnej kráse a vyzerá dosť bojovne. Na hlave má aj korunu asi svätoštefanskú. Keby ožil a začal lietať hore dole celkom by ma vydesil .Jeho rozmery sú nasledovné: Autorom sochy je Gyula Donáth .Celková výška sochy od nôh po vrch krídel je 20 metrov a 34 centimetrov; rozpätie krídiel je 14 metrov a 38 centimetrov. Zaujímavosťou je, že do dutiny pazúra stredného prsta sa zmestí viac ako 5 litrov vody. Hovorí sa mu aj banhidský Turul . To na počesť bitky rovnakého mena, ktorá sa tu mala odohrať niekedy okolo roku 907.Maďarské vojská tu mali zvíťaziť nad kráľom Svätoplukom a vytlačiť ho za Dunaj. Celkom isté to však nie je, čo pripúšťajú aj maďarskí historici . Ako napokon zo všetkým z tých dávnych čias. Pochopiteľne nešlo o slávneho Svätopluka ale jeho syna, ktorý bol v tom čase veľmi mladý. Hneď vedľa sa nachádza aj reštaurácia a v nej miestnosť kde premietajú animované filmy o okolí. Dá sa sem vyjsť aj autom a autobusom, ale veľa ľudí tu nebolo. Potom som nastúpil cestu na miestnu rozhľadňu, ktorá trvala asi polhodinu. Cesty sú tu dobré značené ale bez uvádzania vzdialenosti. Samotná rozhľadňa je dobre vysoká a je vidno celé mesto a okolie. Pred ním vedie vysoko frekventovaná cesta a hluk miestami dolieha aj sem. Vyjsť hore to už chcelo maličkú kondičku. Boli tu aj akési drôtené zábrany ,neviem za akým účelom. Možno proti samovrahom? Odtiaľto som zamieril k ďalšej tentokrát prírodnej atrakcii a to k jaskyni Selim, jednej z najznámejších v Maďarsku. Bola obývaná už v praveku a sú tu aj stopy z tých dávnych čias. Viaže sa k nej a legenda. Počas tureckých čias sa tu schovávali miestni obyvatelia. Ale odhalili jednu ženu čo išla pre vodu a tak našli ich a založili oheň a zadusili ich. Teda vydymili. Archeologický výskum toto potvrdzuje s tým rozdielom, že k tomu došlo zrejme nie za tureckých ale už tatárskych čias. Samotná jaskyňa sa mi zdala celkom zaujímavá a pohľadom jaskynného aj ako tak obývateľná. Je tam vstup, klenba otvor smerom hore, dobré vetranie a je zaujímavá aj pre deti. Dokonca som videl, že tu bývajú aj koncerty. Okrem mňa sa tu nachádza aj jedna rodinka (deti to tu zbožňujú) a s jej hlavou sa dám do reči .Dozviem sa, že pochádza z Tatabanye ale pracuje v Nemecku, kladie rúry. Je tu len na dovolenke. Bavíme sa aj o reáliách v Maďarsku a na situáciu má zmiešané názory. Celkovo sa mi zdá, že súčasný premiér už stratil veľa zo svojej bývalej popularity a mnohí Maďari si myslia, že namiesto svetovej politiky by sa mal viacej venovať domácim záležitostiam. Vrátim sa k Turulovi, kde sú aj lavičky a dá sa tu aj opekať. Zostupy smerom do mesta sú tu priepastné. Preto ma prekvapí ,keď odtiaľ nečakane vynorí muž. Bol tu totiž ako som dodatočne zistil koniec miestnej ferraty. Napokon začne zostup z miesta ,kde možno už nikdy neprídem. Dole sa ide oveľa lepšie a dôjdem do mesta a po dotazovaní idem aj k železničnej stanici. Tu si nájdem pizzeriu a objednám si kebab. Nedostanem ho v tradičnej forme nejak zabalený ale na tanieri ako veľké jedlo. Bol teda celkom výživný. Potom zamierim na stanicu na vlak, ktorý ide do Hegyeshalomu .Ide o vlak nemiestenkový, takže je celkom grátis. Tam prestúpim na vlak do Petržalky a ďalšiemu dobrodružstvu je koniec.
Záver
Je mi jasné, že tento výlet za „Turulom“ sa nebude asi nachádzať na popredných turistických cieľoch Slovákov. Napriek tomu si myslím, že to bolo zaujímavé s pekným výhľadom a okolím , proste niečo nové a iné ako predtým. A netreba sa napokon obávať, že tento mýtický vták zlietne a obsadí povedzme nejaký hrad na Slovensku. Je to len symbol jedného národa, podobne ako je u nás povedzme tatranský orol, v Rakúsku rakúsky orol, v Rusku medvede a v Kanade javorové listy. Ide o bývalé banské teda v podstate socialistické mesto .Nie je tu veľa atrakcií okrem popísaného ,veľmi navštevované je však miestne kúpalisko Gyemant.
Celá debata | RSS tejto debaty