Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Na vrchole kopca sa neďaleko od Dunaja asi šesť km hore prúdom od mesta Kremsu nachádza kopec a na ňom je kláštor. Je dobre viditeľný všetkým, ktorí cestujú vedľa Dunaja  medzi Kremsom a Melkom. Už dlhšie budil moju zvedavosť. A keďže sa tam organizoval zájazd tak som využil príležitosť a som sa prihlásil. Odchod bol o 7.30 z Bratislavy a cesta trvala niečo vyše dvoch hodín. Za Kremsom začalo prudké stúpanie a čoskoro sme sa pred kláštorom ocitli.

Nachádza sa v nadmorskej výške cca 400 metrov teda dosť vysoko nad Dunajom. Úvodom poviem niečo k jeho histórií. Založil ho opát  Altman v 11 storočí., rok 1083. Mal búrlivý život a tiež mal byť veľmi prísny  a tak sa ho všetci báli. Uctievajú ho ako svätého ale kanonizovaný nikdy nebol .Čoskoro po jeho smrti bol odovzdaný benediktínom. Bolo to tak náboženské ako aj hospodárske centrum. Jeho rozvoj pokračoval až do 15 storočia do invázie Turkov. Toto a aj reformácia a mory ho hodne poškodili. Potom v 16 a 17 storočí bol opäť oživený a stal sa centrom náboženského života už aj s nemeckou príchuťou. V 18 storočí vyhorel a čo dnes vidíme s výnimkou kostola je dielom tohto storočia. Reformy Jozefa II tiež mníchom nepriali ale v 19 storočí sa situácia zlepšila. Počas druhej svetovej vojny bol poškodený činnosťou červenej armády, kde rinčia zbrane, tam mlčia múzy. Dnes je však obnovený v plnej kráse a je aj významným turistickým centrom. Do médií sa dostal kláštor aj vzhľadom aj na jednu erotickú aféru jedného vysokého cirkevného funkcionára  koncom deväťdesiatich rokov. Takže sme opustili autobus, pričom som trochu precenil teplotu oblečenia, nebolo tam teplo. Najprv sme si užili výhľadov a potom došla  naša sprievodkyňa, Vyzerala   ako typická Rakúšanka a bola celkom prijemná. Hovorila po nemecky a jedna z účastníkov zájazdu to pre ostatných  prekladala. Následne sme išli do kostola a navštívili sme aj kryptu, kde sa nachádzala hrobka zakladateľa kláštora. Dozvedeli sme sa, že tu príležitostne pracuje niekoľko desiatok mníchov väčšinou v zrelom veku. Kláštor sa musel vždy aj niečím živiť a v tomto kraji letí a vždy letelo pestovanie vína. A takisto lesníctvo .Potom sme cez nádvorie prešli so samotného kláštora ,v ktorom sa nachádzalo viacero ručne písaných dokumentov.

Presne povedané 530 stredovekých dokumentov. Sprístupnená pre turistov je len časť kláštora vrátane krásneho schodiska s obrazmi na strope . Takisto sme sa dozvedeli nejaké pikošky zo života mníchov. Po prehliadke sme navštívili aj miestne gastronomické miesta, predávali tu aj miestne víno(vínotéka) a potom som si dal aj polievku. V zájazde som zažil aj zaujímavé stretnutia. Oslovil ma jeden starší pán a vysvitlo , že chodil na to isté gymnázium ako ja v Petržalke. Po toľkých rokoch ma poznal! Asi je pravda, že muži sa vekom až tak veľmi nemenia až tak nestarnú. A tak sme zaspomínali na staré dobré   časy ako aj na našich spoločných  bývalých profesorov .Bol tam aj jeden šachista, ktorého som poznal zo šachových súbojov. Po skončení prehliadky nasledovala turistická časť výletu. Najprv sme si užili vyhliadok a potom sme začali zostup k Dunaju k dedinke Mautern.

Cesta mala sedem  km a začiatok bol pomerne prudký.

Potom sme sa dostali do oblasti viníc. Ostali tu aj nejaké zvyšky hrozna po zbere, čo dobre padlo, mňam .Celá táto oblasť je veľmi malebná až fotogenická .V dedina Mautern sme sa zastavili pri kostole a odtiaľ sme zamierili k Dunaju. Nachádzali sme sa asi šesť km nad Kremsom a pod ním smerom na Viedeň sa už nachádza séria priehrad, takže menej  atraktívna časť rieky. Tie rieku nikde neskrášľujú, aj keď sú tu stavané o niečo citlivejšie ako je tomu u nás. A Dunaj má v Rakúsku viacero prírodne nádherných úsekov, jedným z nich je tento a potom pod Viedňou.
Záver:
Prijemný a fyzicky  nie veľmi náročný výlet do jedného z najznámejších rakúskych kláštorov, ktorý by mal bez problémov zvládnuť každý zdravý človek.