Každý rok sa dňa 26.10. konajú oslavy rakúskej nezávislosti a tento rok som tam bol druhýkrát. Išiel som vlakom z Petržalky a vo Viedni som si kúpil denný lístok na všetky spoje za osem Euro. Spiatočný lístok do Viedne z Bratislavy stojí 19 Euro. Odtiaľ som išiel metrom na stanicu Herrengasse, odkiaľ neďaleko sa realizovalo jadro oslavy.
Čoskoro som narazil som na prvú pamiatku a to Minnoritenkirche ,ktorá bola celkom pôsobivá aj keď práve zavretá.
Je stará až z 12 storočia a je centrom miestnej talianskej katolíckej komunity. Odtiaľ je to už len niekoľko metrov na námestie hrdinov, ktoré s nachádza medzi rakúskym parlamentom a pamiatkovým komplexom Hofburgom, čo je bývalé vládnuce centrum rodu Habsburgovcov. Minulý rok som navštívil parlament a teraz som sa rozhodol pre tento komplex. Ale najprv som si pozrel stanovištia rakúskej armády, ktorá tu mala prezentáciu. Rovno pred zámkom bol vrtuľník a bolo tu aj niekoľko obrnených vozidiel.
Niektoré mali zvláštnu farbu asi na dezorientácia nepriateľa. Rakúsko nezrušilo povinnú vojenskú službu a je dodnes v dĺžke šesť mesiacov. Nezdá sa mi, že je s tým nejaký veľký problém. Boli tu aj stany s nejakými zbraňami(tie nech ostanú len tam) a aj zdravotnícke centrá. Samozrejme, všetky tieto miesta boli prístupné verejnosti a mohli sa na nich všetci pozrieť a v prípade vozidiel aj vyliezť. Záujem bol veľký najmä u najmenších, ktorí ešte netušili budúce hroziace nebezpečenstvá.
Keďže všetky vstupy boli zadarmo, vytvorili sa veľké socialistické rady. Čakacia doba bola cca jednu hodinu.
Kontroly boli prísne ako na letisku, keďže vnútri sa nachádzali aj najvyšší predstavitelia. Vnútro Hofburgu bolo hodné svojho významu, veď spomenutý rod si na tom dal záležať. Od 14 storočia až do roku 1918 bol centrom rakúskej moci. Zámok pozostáva z viacerých komplexov. Sú tu nádherné miestnosti, zrkadlá a aj obrazy. Nájdem tu aj bratislavský hrad, ktorý je súčasťou aj rakúskych dejín. Nemáme sprievodcu, ale v každej miestnosti je konzultant. ktorého sa možno pýtať. Každá z miestnosti má aj svoj názov. Hlavnou osobnosťou je samozrejme najznámejšia panovníčka rodu Mária Terézia.
Priestory sú skutočne nádherné. V jednej z miestnosti nás čaká prekvapenie a to koncert rakúskej klasickej hudby. Zabezpečuje ho už rakúska mladá generácia. V tomto smere má Rakúsko rozhodne čo ponúknuť.
Potom som išiel pozrieť miestnosť rakúskeho spolkového kancelára, ktorý sa dnes volá Christian Stocker .Takže ďalšia rada. Tieto miestnosti sú trochu viac praktické z pohľadu dnešnej doby. . Sú tu ale uložené niektoré historické dokumenty a to napríklad zmluva z čias viedenského kongresu a zmluva o rakúskej neutralite. Tá druhá sa rodila veľmi ťažko lebo sa týkala štyroch veľmocí. Najmä v ZSSR , Molotov bol napríklad proti tomu. Ale napokon sa dohodli. Najzaujímavejšie bola pre mňa miestnosť ,kde zasadala vláda .Každý minister má svoje určené miesto, ktoré je aj označené. Mne sa ušlo miesto ministra financií. Z výberom som bol spokojný. Rečnil tam nejaký reprezentant rakúskej vládnej kancelárie. Tuná je hlavným guru zase najdlhšie panujúci cisár v dejinách Rakúska. František Jozef I .My ho poznáme z fotiek skôr ako starého pána, ale tu je zobrazený ešte ako mladý švihák.
Žil dlhšie, ako bolo pre posúdenie jeho vlády dobré a na 20 storočie už celkom nemal, Keď v roku 1916 zomrel, mal už vyše 80 rokov.
Potom ,po zasadnutí „našej vlády “ sme sa presťahovali do miestnosti, kde kancelár podpisuje dekréty. Zároveň je to miestnosť, kde sa vedú rôzne diskrétne zákulisné rozhovory. Posedeli sme si tam pri fajnových kreslách. Táto prehliadka sa realizovala už zo sprievodcom a to v nemeckom jazyku.
A na záver sme niečo mohli popriať Rakúsku a spolkovému kancelárovi. Zaprial som tam čo iné ako svetový mier a sľúbil som, že ich Slovensko určite nenapadne. Po prehliadke sa vrátim na námestie hrdinov, kde bola ešte stále vojenská technika .Na námestí sa nachádza aj park a to čo je tak typické pre Viedeň ponúka sa jazda aj na konských povozoch. Tak hádam najbližšie. Armáda sa chystá na odchod do kasárni, zoraďuje sa do šíkov a pomaly odchádzajú. Neskôr odletí aj vrtuľník, čo je už v tme celkom pôsobivé. Naspäť sa vraciam vlakom po dlhom čase už nie do Petržalky, ale už na Hlavnú stanicu. Slovenským železniciam sa podaril husársky kúsok, keď po rokoch obnovili túto trať do Viedne. Pravda nie celkom tak, ako sa pôvodne plánovalo ale že aspoň že ten vlak chodí. Vo vlaku na slovenskej strane som bol už praktický sám, bola nedeľa večer.
Záver
Pekný výlet, ktorý možno len odporučiť hlavne pre milovníkov zámkov a múzeií. Viedeň je nádherná a navyše je v tento deň je vstup do mnohých pamiatok zadarmo. V minulosti sa odtiaľto riadili aj naše vlastné dejiny aj keď mnohí sa na to, čo sa u nás odohrávalo pred rokom 1848 niekedy pozerajú ako na niečo cudzie. No určite tomu nie je tomu tak. Tak pokračovanie verme tomu aj na budúci rok
Celá debata | RSS tejto debaty