Ide o okolie záhorského mesta Skalnica. Išlo tentoraz o skupinový pobyt pobyt ,ktorý sa realizuje raz za každý rok na dohodnutom mieste. Bývali sme na jednej chate a spolu nás bolo vyše dvadsať. Prichádzali sme tam v skupinkách. Z nášho domu sme vyrazili ako prví ako taká prípravná čata štyria. Cestou sme sa zastavili na nákupy v Kútoch a potom v Holiči, neďaleko zaujímavého holičského zámku . Bolo však rozhodnuté, že jeho návšteva nebude našou prioritou. Išli sme priamo na cieľovú stanicu. Cestou sme sa trochu motali, pretože GPS ako si nesprávne vyhodnotila miesto výskytu tejto chaty a tak sme sa vracali a cúvali hore dole.
A tak sme tam aj napokon po konzultácií s miestnymi došli. Privítala nás majiteľka ,ktorá už aj zakúrila. Kúrilo sa tam drevom ,nešlo o trvalo osídlenú chatu. Ubytovali sme sa a boli sme traja na jednej izbe. Potom sa pripravila večera pre ostatných ,ktorí postupne prichádzali v jednotlivých vlnách. Varila sa fazuľová polievka a to vonku v kotli . Potom som sa následne vybral na prieskum okolia. Už predtým som zaregistroval blízkosť salaša, ktorý bol relatívne blízko, len krátke stúpanie .Tak som ho navštívil a zapísal si jeho polohu a ceny aj pre ostatných. Zistil som kedy je otvorený a kedy bude najlepší čas pre jeho návštevu. Takisto som si neďaleko všimol aj ovce. A boli odtiaľto boli krásne výhľad na okolie. Takisto tu bola skupina rakúskych turistov a jedna cica .Vrátil som sa na východzie miesto a tu bola značka ešte na iný salaš. Neodolal som a keďže bol vzdialený len niečo polhodinu, rozhodol som sa, že sa tam vyberiem. Tu už bolo trochu silnejšie stúpanie ale dalo sa. Cesta viedla medzi chatkami ,ktorých tu bolo dosť. Ale boli prevažne opustené., hoci bol len október a ináč pekné počasie. Čoskoro som došiel na rázcestie ,jedna cesta smerovala na Kamenný búdu a druhá na spomínaný Salaš. Ráz krajiny sa zmenil, bola otvorená a s peknými výhľadmi.
Okolo boli aj polia a niekedy sa vraj táto cesta aj rozorie. Teraz však bola v plnej zbroji. Ukáže sa však, že nešlo o nejaký iný salaš ale o osadu s tým menom. Ľudí som tu síce nevidel ale o to viacej štekanie psov Ti sprevádzali moju celú cestu, každý môj krok Za osadou som videl niekoľko koní, hodil som im trochu trávy a potom som sa vrátil rovnakou cestou a informoval ostatných o prieskume okolia.
Medzitým sa začali trúsiť aj ostatní, keďže miesto nebolo ľahko nájsť išli sme dole ich navigovať .Večer ako to už býva nastala fáza rozkokošenia sa keď sa ľudia reagujú, každý iným spôsobom. Zabávalo sa vonku aj vnútri ,najlepšie to bolo striedať .Dalo som si aj jeden tanec a to na hudbu a to chanson od Gilberta Becauda La Rose. A potom to prišlo. Zhasla elektrina. Bezprostrednou príčinou sa stalo ako som sa dozvedel neskôr bolo zapojenie mašiny na vytváranie hmly. V odbornejšej skupine som sa vybral na výskum. Vzadu sme našli rozvodovú skriňu ale tu aj sme vyhodnotili ako už nefunkčnú. Ďalšia skriňa bola zase zapečatená. Tak sa musel objaviť majiteľ. Išiel dole do pivnice ale tam nám nebol umožnený prístup. Napokon sa svetlo rozsvietilo ,o skutočnej príčine zhoda nebola . Nešťastie neprichádza samo, potom začal tiecť jeden radiátor, ten sa odpojil, horšie bolo, keď začal tiecť aj kotol a začalo byť šmykľavo . No situácia sa napokon stabilizovala a náladu to nezhoršilo a veselosť pokračovala. A aká bola noc? Bolo si treba si zvyknúť. Posteľ bola trochu tvrdšia ako som bol zvyknutý
Deň č.2
Plánovaný bol výlet na Kamennú búdu čo boli asi dve hodiny cesty a prevýšenie niečo nad 200 metrov, O presnej trase sa trochu diskutuje ale potom sa dosiahne konsenzus. Najprv ideme po asfaltke a potom pokračuje lesným chodníkom.
Samotná Kamenná búda bola prijemným prekvapením. Očakával som, že tam nájdeme nejakú dieru ale bola to celkom pekná chata, kde sa dalo najesť a aj napiť. A bol tam aj teplúčko. Potom sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna sa vrátila na chatu a druhá pokračovala v ceste t. j v ďalšom výstupe.
Ale nebolo to nič horibilné. Potom sme začali pomaly zostupovať. Napokon sme sa dostali do celkom malebnej chatovej oblasti ale aj tu boli chaty napriek krásnemu počasiu prázdne. Potom sme ešte išli deťmi na futbal. Kopal som aj jedenástky ale cítil som si potom nohu. Večer sa konal v trochu v inom duchu ako predtým, diskutovalo sa ,hrali sa spoločenské hry. Traja Petrovia ,Juro a Hanka sme potom už v tme išli na sa pozrieť na ruju resp. bučanie danielov. Srnčej zveri tu bol možno aj nadbytok a tak sa celá hora celkom pekne ozývala teda bučala. Týmto spôsobom lákali samci samičky. .Tí o priazeň dám potom aj bojovali a tie si potom vyberali. Počas zbytku roka žijú pohlavia skôr oddelene. Išli sme po ceste na ktorej sme boli aj ráno ale bolo treba dávať v noci pozor na jamy. Do jednej som aj padol ale bola našťastie len malá. Videli sme aj svetielkujúce oči a stáda sŕn, ale či to boli oni ktovie. Napokon sme sa vrátili na chatu. Inač počas ruje sa nepoľuje, niežeby mal niekto nejaké svedomie ale mäso vtedy veľmi nevonia. Táto ruja trvá obvykle od októbra do novembra.
Deň č.3 Záverečný deň
Ráno nastalo balenie. Využijem príležitosť a popíšem okolie. Neďaleko bolo kúpalisko ale teraz bolo na nič. A bol tu malý domček pre deti. Neďaleko futbalové ihrisko. Okrem turistických trás tu bola aj cyklistická trasa. v dĺžke 8 km vhodná už aj pre horských cyklistov. Bola tu aj cyklistická reštaurácia, v ktorej som sa aj zastavil. Treba sa však pripraviť na skutočnosť ,že z miestnej slovenčiny by matičiari a narodovedci radosť nemali. Ale Záhoráci si z toho nič nerobia, pekne po našinski. No ráno som vyrazil na salaš aj s niektorými spolubývajúcimi hlavne deťmi. Tentokrát tam bola skutočná slovenská biela bača, aj keď som ho chvíľu musel hľadať. S deťmi sme navštívili ovečky a aj dvoch hrozivo vyzerajúcich strážnych psov. Samozrejme nemohli chýbať niektoré salašie produkty.
Záver
Pekné miesto na weekendový pobyt a malo to všetko čo mať má. Turistika skôr jednoduchšej úrovne, cyklistika skôr strednej úrovne teda už aj horská a v lete možnosť kúpania na kúpalisku. Blízky skalický salaš je takou čerešničkou na torte.
Celá debata | RSS tejto debaty