Na ceste na stanicu v Petržalke som vystúpil na Kolmej ulici a po kúpení lístku do Parndorfu som zistil, že som cestou stratil cyklistickú fľašu. A bez vody nieto života. Vrátil som sa a našiel som ju, ale vlak som chytil iba s vyplazeným jazykom. Vo vlaku sa mi potom uvoľnil blatník, a jedna časť mi trčala doľava. Mňa to síce neohrozovalo, ale niekoho to mohlo poštekliť .V Parndorfe som potom prestúpil na vlak do mestečka Neusiedl am See. Tu bol problém, lebo vlak dlho neotváral. Všeobecná panika. Tu na stanici bol našťastie servis a tak mi to opravili .Pri otázke čo to stojí som dostal odpoveď , že podľa uváženia ako darček. Tak som mu dal desať euro, ale to sa mu zdalo veľa a päť Euro mi vrátil. Tak som potom začal cestu. Bola nedeľa a a dosť teplo .Samotné Neziderske jazero je stepné jazero a nachádza sa z dvoch tretín v Rakúsku a zvyšok v Maďarsku. Väčšinou je obklopené tŕstím a jeho hĺbka v podstate nepresahuje dva metre. Trasa okolo celého jazera meria asi 130 km. V minulosti som to raz spravil za deň , ale to išlo o lepšie časy. Preto to delím na rakúsku časť a niekedy inokedy aj na maďarskú. Samozrejme to možno spraviť aj za dva dni s jedným prespaním.
Zamierim na sever a po štyroch km dôjdem do najsevernejšej dediny na tomto jazere ,ktorá s volá Jois.
Po nej sa zmení panoráma a na pravej strane sa objaví Leitha Gebirge po slovensky Likavské vrchy , niečo ako naše Malé Karpaty a na ľavej strane vidno v diaľke Neziderske jazero.
V skutočnosti sa cyklocesta však len zriedka dostane až k jazeru, bráni tomu tŕstie, ktoré môže mať aj niekoľko km. Okrem toho sa v okolí pestuje vinič a je krátko po jeho zbere. Nejaké zvyšky však ostali, čo smädným cyklistom aj pomôže. Vinič je chránený a preto treba byt pripravený na akože výstrely, ktoré majú odháňať škorcov, ktoré sa o tieto produkty zaujímajú. Vidieť ich bolo bohato ale viacej v trsti. Takisto sa môžu objaviť aj rôzne fingované dravce veľkých rozmerov a zo škriekaním s podobným cieľom a cyklista sa veru od ľaku môže aj zosypať .Ďalšou dedinou asi o tri km je Winden am see, čo znamená v preklade vietor na jazere. Dôvod názvu je taký, že cesta sa tu obracia opačným smerom a dochádza k prudkej zmene vetra, buď pozitívnej alebo negatívnej. je nedeľa a tak je tu aj omša.
Nasleduje potom Purbach, kde je taká menšia zrada. Cesta, ktorá mieri na juh sa nakrátko obráti zase na sever, čo účastníka môže aj pomýliť . Treba tak dávať pozor .O nejaký čas mínam najväčší prítok Neziderskeho jazera ,ktorých je relatívne málo.
A postupne ako beží km za kilometrom sa priblížim ak mestečku Oggau.
Ešte pred nám narazím sa reštauráciu kde si dám obed. Objednám si segedínsky guláš a coca colu, vyjde to asi na 20 Euro. A následne dôjdem do najvýstavnejšieho mestečka Neziderskeho jazera a tým je Rust. Má síce iba do dvoch tisíc obyvateľov ale je najznámejším mestom .Má veľmi pekné historické centrum a aj pamiatky.
Je tu aj kompa na druhú stranu ale tá funguje len v letných mesiacoch. Býva tu však aj bohatý kultúrny program. Okolie je veľmi malebné a možno sa tu dostať aj k jazeru, je tu prístav. Cesty sú obklopené tŕstím. Na jeho južnej časti sa nachádza aj akési prírodné múzeum aj s výkladom. Sú tu aj bociany, hoci by mali byt už odletené.
Odtiaľto je to asi šesť km do ďalšej dediny a to do Mörbisch am See. Cesta tu vedie pekným prírodným prostredím, z jednej strany tŕstie a z druhej polia a vinič.
Do samotného mesta nezamierim(chodím tam keď jazdím maďarskú časť jazera). Odtiaľto sú to ešte dva km k dôležitému miestu, ktorým je kompa. Keďže jazero je na jeden deň priveľké, tak si cestu skracujem kompou. Preto treba pred jeho návštevou vždy zistiť . A či vôbec tá kompa chodí. Bývalý dopravca ma nejaké problémy a tak ma pošle za konkurenciou. Že by tiež zavádzali socializmus ? Ostáva ešte času a pozriem si okolité krásne zátišia.
Vyzerá to tu skoro ako v Stredomorí. .Po nástupe na loď sa všetky bicykle naložia do zadnej časti lode a potom si môžeme vybrať , či ostaneme na krytej palube alebo pôjdeme na nekrytú palubu.
Možno si tam aj objednať aj drink a prebieha stručné komentovanie v nemeckom jazyku. Táto cesta patrila medzi najkrajšie zážitky výletu.
Pristav na druhej strane teda východnej sa vola Ilmitz, aj keď samotná dedina je vzdialená až štyri km. Vedú tam dobré cyklotrasy ale ešte pred ňou je odbočka smerom na sever na Neusiedl. Prechádzam teraz najbližších 11 km národným parkom Seawinkel. Tu vedie cesta aj vedľa a jazera aj keď dostať sa k nemu nie je celkom jednoduché.. Národný park sa nachádza v Rakúsku aj v Maďarsku a spolu je to cca 300 km2. Stav jazera je teraz veľmi nízky a tak mnohé bočné jazerá sú vyschnuté. Je tu aj rozhľadňa, na ktorú nezabudnem vystúpiť .
Neďaleko odtiaľ sa nachádza mestečko Podendorf. Kým o Ruste som hovorí ako o skvoste jazera, toto miesto je zase je jeho hlavným turistickým miestom. Nachádzajú sa tu totiž najlepšie pláže na ostrove. A je tu aj známy symbol jazero ,nábrežie s majákom .Voda tu siaha teraz sotva po zadok. Napriek tomu si do nej ľahnem a je to po tejto rozhorúčenej ceste tak príjemné, že sa to už aj preto naozaj oplatilo. Ležím si tu a cez chrbát sa mi prevaľujú vlnky. Napriek tomu, že je koniec septembra je neďaleký kemp dosť obsadený. Nie je to miesto ,kde by som sa kúpal každý deň , ale jazero má nepochybne svoju jedinečnú atmosféru.
Na lodi nám hovorili, že teplota jazera má 19 stupňov, ale tu na brehu to musela byt viacej. V letu tú bývajú dobre animované programy. Ani sa mi nechce ísť preč ,ale napokon musím. Hodinu pred zatmením dvíham kotvy a zamierim na stanicu. Zastavím sa ešte pri jednom zo symbolov jazera a to pri slávnom majáku, ktorí uvidíte na všetkých propagačných fotkách tohto jazera. Odtiaľto plávajú aj lode.
Cesta vedie v hlboko prírodnom prostredí a jazero je celom na dohľad. Ináč táto strana jazera ba rakúskej strane v e celkom rovná. Tesne pred mestom sa zotmie a mám tu aj prvé ľahké blúdenie, keď zle odbočím smerom k jazeru. Keď sa chcem dostať na stanicu, musím prejsť cez celé mesto, čo v tme nie je práve jednoduché. Značky už veľmi nevidno a život mi komplikujú aj traja rakúski tínedžeri , ktorí tu vystrájajú svoje adoscelentské kúsky a nepustia ma pred seba a tak zakrývajú aj značky. No napokon sa stratia sa na stanicu po niekoľkých dotazoch dostanem, nachádza sa prakticky skoro za mestom v jeho severnej časti. Je už celkom tma a vlaky odchádzajú smerom na Viedeň a to až dva čo je mätúce. V Parndorfe potom prestupujem na vlak do Petržalky.
Záver
Táto cesta patrí medzi špičkové cyklotrasy v okolí Bratislavy. Slováci ju podobne ako toto jazero donedávna dosť ignorovali ale sa to v poslednom čase dosť zmenilo .Bolo ich tu už dosť počuť . Podľa môjho názoru veľmi pekné miesto. A aké boli náklady na tento výlet? Spiatočný lístok vlakom deväť euro, obed cca 20 euro, dve zmrzliny spolu cca 5 Euro, vstupné na jazero osem Euro a kompa desať Euro. Pokiaľ by niekto chcel spraviť cestu okolo jazera doporučujem na to vyčleniť dva dni alebo urobiť zvlášť rakúsku časť a zvlášť maďarskú časť a použiť pritom kompu.
Celá debata | RSS tejto debaty