Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Z môjho pohľadu sa konal určite aspoň   dvadsiaty ročník tejto cyklistickej cesty. Prvýkrát som ju išiel ešte niekedy v deväťdesiatich rokoch, vtedy s ešte zo socialistickým bicyklom a som tam ani  nedošiel no  časy sa zmenili. Pochopiteľne som tam aj veľa zažil. Hádam najpikantnejšou skúsenosťou  bolo, že ma raz napadol a dohrýzol  pes a následne som skončil v nemocnici. Ale aj tak som do cieľa došiel. Bratislava, ktorú niektorí prezývajú ako krásavicu na Dunaji alebo ako predmestie Viedne(menej lichotivé) najväčšiu slávu  zažila za Márie Terézie aj keď spomienku na to budete dnes ťažko hľadať. S výnimkou pravda historických budov. Väčšina historických stavieb bola postavená práve za tejto cisárovny. Od roku 1993 sa však Bratislava opäť stala hlavným mestom, aj keď  pravda už oveľa menšieho štátu. No vrátim a k bicyklovaniu, cestu možno začať hneď  od mosta SNP alebo Petržalčania najlepšie na ich železničnej stanici. Vedľa bývalej Matadorky sa dostaneme kedysi tak obávanému hraničnému priechodu Berg. A je aj tretia varianta, ktorú využijem a to cyklobus číslo 901,  ktorý chodí od mosta SNP do Hainburgu. Tak získam viacej času na miesta ,ktoré z Bratislavy sú ťažšie cyklisticky prístupné. Takže zahajujem cestu vlastne na moste za Hainburgom, Aj voľným okom vidno, že Dunaj je veľmi nízky. Ale asi nie až tak ako pred mesiacom, lebo už vidno prvé aj keď menšie výletné lode .Za mostom ide cesta doprava a potom dole a potom už priamo linka na Viedeň.

Asi o tri km dôjdem do obce Stephenreuth, ktorú si trochu aj prezriem .Nebol som tam už tri roky. Smerom Dunaju  tu vidno asfaltovú cestu, ktorá Vás privedie k rieke, je odtiaľ  nádherný výhľad  na hainburské vrchy. Ale teraz tam nejdem a zamierim priamo na Viedeň. Cesta je viac menej rovná. Po ľavej strane sa nachádza dunajský prales, kým ľavá strane je menej zalesnená, čo však neznamená, že tam lesy nie sú ale nie sú už súčasťou národného parku.

Asi 9 km za Hainburgom sa nachádza odbočka smerom na zámok Eckartsau. Ten je veľmi pekný aj s krásnym parkom. Do dejín vstúpil výrazne v roku 1918,keď abdikoval  posledný Habsburg cisár  Karol I . O niekoľko rokov sa ešte pokúsil o neúspešný návrat a to v Maďarsku, kde tá averzia bola relatívne najmenšia. A to bol potom práve u nás ten moment, keď  v Bratislave hodili do Dunaja českí legionári  sochu Márie Terézie do Dunaja, ktorej autorom bol náš rodák Fadrus. Snahy o jej obnovenie sa doteraz bojkotujú.

Po tejto prehliadke sa objavujú prvé  problémy s bicyklom, ale sú ešte riešiteľné  . Ináč  do národného parku Donau  Au vedú z hrádze aj poľné cesty, kde by sa však mali ísť  pešo. Tento príkaz dodržiavajte tak, ako to robia miestni.

Tento park je naozaj parkom, nie ako u nás, kde sú všelijaké výnimky. Čím viac na sever, tým sú tieto cesty k Dunaju v hustom lese bližšie, niekde však môžu mať aj pár km. Pred desiatimi rokmi som to celé prešiel pešo od Hainburgu až do Viedne, nádhera. Na úrovni Orthu je spravená asfaltová cesta k Dunaju, je tam aj kompa ale treba zatelefonovať. 

V Orth an der Donau a tam je aj múzeum au parku, ktoré sa nachádza v miestnom zámku. Od Orthu je najbližšie obývané miesto dedinka Schonau an der Donau. Tu sa charakter cesty  trochu  mení, na pravej strane už je viacej poľnohospodársky.

Cesta tam trvá asi štyridsať minút .je  to jedine miesto  na tejto cesta okrem Viedne, kde sa dá normálne najesť, je tu prijemná cyklistická reštaurácia a hodinu času strávim v priateľskom rozhovore s nemeckým cyklistom .Potom sa vyberiem ďalej a dôjdem k do časti zvanej Lobau. Vpravo od cesty sa tu nachádzajú ramena Dunaja, teraz prakticky vyschnuté. Nikdy som za dvadsať rokov nevidel tak nízky stav rieky.

Úzkou cestou na ľavej  strane sa dá asi dosať  k hlavnému  toky rieky. Vyzerá to ináč ako u nás, jednak v tejto časti  ide o nespútanú rieku a nie polokanál ako v Bratislave a jednak je tu od prírody je tu silnejší prúd .Potom asi 45 minút trvá kým dôjdem do rafinérie pri Viedni. A táto cesta vedie vedľa rakúskeho letiska Schwechat ,takže lietadlá môžu niekedy lietať celkom blízko nad hlavou. A potom cyklocesta skočí na kanáli Donauinsel  ktorý je dlhý niečo cez dvadsať km. Tu sa nachádzame v jeho južnej a nudistickej časti. Takže nebáť sa nejakých krásavíc a krásavcov v Adamovom resp. Evinom ruchu, ktorí sa tu môžu prípadne vyskytnúť. A nachádza sa tu reštaurácia Mosquitous, v ktorej presne raz ročne už vyše  dvadsať  rokov obedujem.

A vždy to isté ,konkrétne viedenský rezeň. Žiaľ aj tu zdražel. Donaukanál je vhodný aj na plávanie .Voda tu je teplejšia ako v hlavnom toku, ale chladnejšia ako v bratislavských jazerách. Pred odchodom zistím, že stav môjho bicykla sa zhoršil. Rozhodnem sa , že  pred zotmením nebudem riskovať rozoberanie  bicykla a zamierim na stanicu metra, ktorá  je vzdialená asi dva km pešo  a vrátim sa domov. Najprv metrom linkou u2 na Karlsplatz a odtiaľ linkou U1 na Hauptbahhoff a potom prestúpim na vlak do Petržalky.
Záver

Túto trasu by som odporučil milovníkom prírody .Nič pre vínne mušky. Cestou možno odbočiť doľava po lesných cestách do nádherných zákutí Dunajského národného parku, navštíviť zámok Eckartau a prírodovedné múzeum v Orthe an der Donau.