Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Venujem sa aj cyklistike v rámci udržiavania môjho zdravia a aj spoznávania okolia , hoci ako to tu  vidím  niektorým tunajším prívržencom  „iných športov“ to aj prekáža , ale nech. Svoju cyklistickú sezónnu zahajujem každoročne cestou z Čunova do Vojky nad  Dunajom. A prečo je tomu tak? Táto cesta je  rovná a vyasfaltovaná  tak  sa hodí na pretestovanie toho, čo sa stalo cez zimnú prestávku s bicyklom a aj s jej jeho majiteľom .Či sa náhodou cestou nerozpadnú? Do Čunova som sa dostal až na druhý pokus, lebo ma autobus prvykrát nezobral. Druhy krát už áno. Nemusel. lebo bola dopravná špička. Na druhej strane bol už prázdny a tak nebol predpoklad, že niekto nastúpi. Čunovo je posledná pohraničná obec ináč chorvátskeho pôvodu  smerom do Maďarska. Súčasťou Československa sa stala až v roku 1947.Keďže je na začiatku vodného diela Gabčíkovo, je to dôležitá skutočnosť. Keby sa tak nestalo, ten príbeh s priehradou by bol celkom iný ak by vôbec bol.  Tu sa začína a nachádza sa tu aj ta známa súťažná trať pre vodný slalom.

V tomto ročnom období celkom opustená. Pri Dunaji sa nachádza tiež galéria Danubiana, kde sa občas prezentujú niektorí umelci. Teraz tu bola výstava o Karolovi Kallyaovi. A tam vedľa priehrady sa nachádza cyklotrasa, ktorá bola vybudovaná v deväťdesiatich rokoch minulého storočia a vľavo sa nachádza vodné dielo  a vpravo sa zase  staré koryto Dunaja.

História vodného diela je známa. Bolo to vtedy  v dosť tesnej blízkosti môjho bydliska a tak sa ma aj trochu osobne dotýkala. Keď  som bol mladý, vyzeralo to tu ináč, Dunaj bol ešte v podstate prirodzenou riekou aj s množstvom ramien. Ale už aj vtedy od čias Márie Terézie boli zásahy ,ktorých výsledkom bolo jeho zarezávanie sa a tým pádom pokles  úrovne spodnej vody. Na druhej strane bol však stále prirodzenou riekou, hladina raz o osem metrov hore a potom dole .Dnes je to reálne polokanál. No dohodli sa dve krajiny v sedemdesiatich rokoch na vodnom diele z dôvodov, o ktorých sa dnes aj špekuluje. Bola možno za tým aj armáda, prebiehala studená vojna. V Maďarsku bola voči tomu vždy opozícia ale asi tak do roku 1988 ju ešte mohla tamojšia  vládna moc ignorovať ale potom sa začali veci meniť a v roku 1989 Maďarsko tu zmluvu vypovedalo. Ale už v osemdesiatich rokoch tu boli maďarskí robotníci. Vcelku však až do roku 1989 bola tá diskusia aj u nás viac menej v odbornej terminológii no potom sa to dosť zmenilo. V roku 1992 sa rozhodlo o rozpade Československa a tým pádom sa o to česká strana v podstate prestala zaujímať. Vznikli okolo toho potom aj na Slovensku národnostne vášne a priehrada sa stala vecou národnej  prestíže. Aj sa dokončila ale iba na slovenskom území, čo bol dosť podstatný rozdiel. Príčiny, prečo maďarská strana ustúpila boli aj objektívne a aj subjektívne. Nagymaros bolo najkrajšie údolie v Maďarsku(to ako keby u nás chceli zatopiť povedzme Gaderskú dolinu) a mala tam vily smotánka. A tu nejde len tak ľahko vyhnať  ako chudákov z Liptovskej Mary. Zásahy do prírody tiež boli nesporne obrovské. Napríklad nás vtedy pokutovali za zbieranie snežienok a potom hľa bez problémov z nich milióny zaplavili .A aj vysporiadanie pôdy bolo dosť problematické. Príčiny boli aj politické´, v Maďarsku v tom videli aj  nástroj na poslovenčenie slovenského juhu. Dnes  vášne opadli, každý sa zmieril s tým, čo je, spokojný nie je nikto. Ale vrátim sa k ceste, trasa do Vojky mala 15 km ale bolo sa treba samozrejme vrátiť aj späť. Niekedy ide o mimoriadne veternú oblasť ,vtedy treba ísť  z hrádze dole a ísť medzi autami. V deväťdesiatich rokoch sa tu chodilo veľmi veľa cyklistov priehrada bola  in  ale dnes táto oblasť nie je cyklistami až tak vyhľadávaná, emócie opadli. Stretol som len niekoľkých. Trasa je totiž dosť v jednotvárna. Vľavo  voda s betónovými brehmi a vľavo rovnaký les. Tesne pred Vojkou sa nachádza obec Dobrohošť .Tu sa začala budovať cyklocesta do Maďarska ale zakapalo to. Podľa všetkého na slovenskej strane. Dôvod je nedostatok finančných prostriedkov, teda asi skončili niekde inde ako mali.  Ale vraj to zase ožilo a tak dúfam .Rád by som sa toho ešte dožil. Veľmi by to pomohlo týmto dedinám, sú totiž od zvyšku sveta po postavení vodného diela veľmi izolované a kompa rozhodne nie je autostráda. A hladina vody je vysoko nad nimi, skôr by sa mala možno volať Vojka pod Dunajom. Pred Vojkou je výpusk z priehrady do okolitých ramien, kde sa každý rok robí umelá povodeň. Ale ešte to tento rok nezačalo.

Vo Vojke je spomínaná kompa na druhú stranu ale ja to zamierim do dediny .

Nachádza sa v asi v strede vodného diela. Treba povedať, že jeho dolná časť je cyklisticky oveľa zaujímavejšia ale zase od Bratislavy príliš vzdialená na jednodňový výlet. V dedine  sa pred kostolom nachádza symbolické  kreslo pre  kráľa Sv. Štefana. Podľa niektorých zdrojov sa tu mal aj narodiť ,Vojka bolo jeho pohanské meno. Podľa iných zdrojov mu tu miestni zachránili život pri poľovačke za čo boli odmenení .Rozhodne však nežil život svätca, svojich protivníkov dal pribiť na koly. Vedľa dediny sa nachádza aj jazero Vojka, ktoré vzniklo po postavení vodného diela. Jeho severnú časť pokrývajú chaty Bratislavčanov a južná časť je prístupná  aj ostatným smrteľníkom. Hladina spodnej vody je mimoriadne znížená vraj idu niečo opravovať ako ma informoval miestny pracovník.  Preto sa aj dá prejsť aj cez miestny kanál  a dostanem sa tak  k starému krytu Dunaja, ktorý je tu aj hraničnou riekou. Podarilo sa mi to prvýkrát za dvadsať rokov.

Na hrádzi sa nachádza pomník  aj sv. Floriánovi. Keďže je aj patrónom vína, tak ho hodnoťme pozitívne. 

Následne sa vrátim do dediny. Každá krčma je zavretá(kam to na Slovensku spejeme?) ale v dedine je v niektoré dni otvorená pizéria .Tak si jednu doprajem. Samozrejme s názvom Vojka. 

Následne zahájim spiatočnú  cestu a keďže je priaznivý vietor tak sa ide dobre a dostanem sa k bufetu Na obrátke pri Dunaji ,kde sa posilním. Medzi tým sa však už zotmelo a pokračujem v ceste už autobusom.