Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Trasa mala cca 16 km s prevýšením okolo 600 metrov. Wachau sa nazýva úsek Dunaja medzi Melkom a Kremsom v dĺžke cca 30 km ,údolie obklopuje masív vápencových Álp. Najvyššie miesta dosahujú cca 1000 metrov nadmorskej výšky.  Svahy sú strmé a terasovité a údolie je známe pestovaním marhúľ a predovšetkým vína. Ide o veľmi navštevovanú oblasť,  realizujú sa tu aj plavby loďou na Dunaji  a je to aj súčasť dunajskej cyklotrasy Passau- Bratislava. Odchod sme mali o 7.30 na Trnavskom mýte v Bratislave a cesta trvala niečo cez dve hodiny. Vyskytol sa však problém ,údolie je veľmi strmé  a tak časť cesty bola zasypaná kameňmi. Obchádzka bola cez strmé kopce a s veľkým autobusom to bola celkom adrenalínová skúsenosť, niektorým sa urobilo aj nevoľno  ale napokon to dobre skončilo, teda žiadne umelé dýchanie a skončili sme v dedine Aggsbach, kde sa začala naša púť.

Dedinky tu v kopcoch  tak pripomínajú malebné viesky ale v tomto meste opustené miesta. Okolo sú lesy ale ide na tomto úseku väčšinou o hospodárske lesy, kde sa ťaží aj drevo. Údolie Wachau je Unesco pamiatka, ale nie národný park. Za necelú hodinu vyjdeme k hradu Aggstein ,ktorý sa nachádza v nadmorskej výške cca 500 metrov .Nie je až taký známy ako iný hrad Durnstein kde bol väznený anglický kráľ Richard Levie srdce, ale je oveľa lepšie zachovalý. Vidno  ho miestami aj od Dunaja.

Vstupné na prehliadku je cca 10 Euro a keďže vyzerá naozaj lákavo, všetci zainvestujú. Samotný hrad pochádza už z 12 storočia a mal búrlivé dejiny. Majitelia sa často striedali a niekedy to boli aj lúpežnú rytieri. A z čoho žili? No z poplatkov za plavbu na Dunaji. Niekedy  ju ju vraj aj reťazou zastavili, keď sa im niečo nezdalo. Vyberali mýto od lodí plaviacich dole prúdom a opačným smerom zase museli pomáhať. V tých časoch sa lode často ťahali ľudia hore prúdom z brehu. Pri rieke tak boli vychodené chodníky. Stalo sa pravda občas, že niekto sa ulakomil aj na celú loď, najmä na jej náklad. Hrad dobyli aj Turci a napokon začal pustnúť .podobne ako ostatné hrady lebo stratil vojenský význam. Prehliadka hradu  bola fyzicky celkom náročná ,bolo tu množstvo schodov a poschodí, ktoré sme museli absolvovať. Boli odtiaľto aj nádherné výhľady na rieku a okolie. Pravda, v čase funkčnosti hradu bolo okolie široké ďaleko vykacané, aby bolo vidieť. nepriateľa. Vtedy hrady neboli veru schované v lese ako je tomu dnes. Po hodine bol tomu koniec a pokračovali sme v ceste.

Najprv.  to bol ľahký zostup a došli sme do obce Mária Langeg. Na kopci bol aj celkom impozantne pôsobiaci kláštor ale tam sme už nešli. Hádam najbližšie. Všimol som tu množstvo vykacaných mladých ihličnatých stromov ale dôvod sme nevedeli. Aj inde sa teda dejú veci nepochopiteľné. Tu sme nesprávne odbočili a tak sme si predlžili cestu o asi dva km. Navyše sa začalo prudké stúpanie lebo  sme išli cez akýsi hrebeň. No napokon sa začal aj  zostup a došli sme do pásma viníc.

Sú aj na tejto strane rieky aj keď väčšinou na tej ľavej, kde je viacej slnka. Rieka už bola potom vzdialená na na taký menší skok. Potom sme išli asi km dole prúdom došli sme do dedinky Hofarndorf.

Sezónna ešte nezačala, to tu bolo skoro všetko zavreté a skôr opustené. Napokon sme sa postupne stretli pri autobuse a cestou domov sme sa dostali aj do jednej poriadnej dažďovej prehánky. Našťastie až tu. Pri Tullne sme sa dostali do zápchy ale napokon sme došli šťastne domov. Keď začalo autobus pri hraniciach triasť, tak sme vedeli, že sme doma.

Záver: 

Údolie Wachau je nesporne veľmi veľmi krásne a fotogenické miesto najmä  keď vyjde počasie. Ešte viacej ako raj turistov (je tu niečo cez desať turistických trás) je to raj cyklistov a milovníkov  lodnej plavby. V čase zrenia marhúľ a hrozna sú tu festivaly. Hrad  Aggstein by som umiestnil veľmi vysoko na zozname už navštívených  hradov .Dá sa tam dostať aj autom, ale to nie je celkom ono. Najstarší účastník výletu mal ináč vyše osemdesiat rokov a dal nám všetkým „mladým“ poriadne zabrať.