Tento úsek mal asi 40 km. Od leta minulého roku som absolvoval po etapách túto cyklocestu. Od Piešťan hore som išiel minulý rok , zbytok trasy tento rok. Ako jediný úsek som tento išiel proti prúdu rieky .Do Šaľe som sa ako obyčajne dostal vlakom. Keďže tentokrát nebol harmonogram až taký napnutý, našiel som si viacej času na samotné mesto. Spomína sa už za čias sv. štefana a počas tatárskeho vpádu bolo zničené, ťažké boje tu prebiehali aj v časoch tureckej expanzie. Potom sa situácia začala upokojovať. Dnes je to národnostne slovensko – maďarské mesto. Najväčšou pamiatkou je kostol sv. Margity Antiochijskej a hneď vedľa neho je renesančný zámok, všetko asi zo 16 storočia Po prehliadke sa vydám k rieke Váh. Prídem k nej až južne od Šale ,teda už na úseku, ktorý som jazdil naposledy. Vyberiem sa teda teda na sever k mostu cez rieku Váh, kade vedie dopravná tepna , je veľmi frekventovaná. Hoci na druhu stranu je vyznačený priechod pre chodcov ,nie je ľahké dostať sa na druhú stranu. Slovenskí vodiči vo veľkej väčšine najmä mimo mesta tieto prechody pre chodcov ignorujú. Navyše cyklistov priam nenávidia, čo občas dajú aj jasne najavo .V tomto sú medzinárodne bezkonkurenční. Cesta vedie po ľavej strane rieky a je tam značka cesta vedie väčšinou po hrádzi.
Kým je ešte na úrovni mesta tak je ešte v prijateľnom stave no potom sa postupne začne meniť na trávnu a štrkovú. Po asi dvoch km dorazím do dedinky, ktorá bola ešte maďarskou ale je jej názov sa mi nepodarilo zistiť. Bola jedinou na tejto ceste. Takisto som si všimol ,že tu na južnom Slovensku je veľa spomienkových pamiatok obetiam prvej svetovej vojny ktorej ja hovorím aj zabudnutá vojna. Okrem tohto kraja som ich videl veľa ešte aj na Záhorí, inde menej. Prvá svetová vojna veľmi postihla Slovensko hoci sa tu nebojovalo, hádam ekonomicky a v obetiach na životoch ešte viacej ako tá druhá a veľa Slovákov zahynulo vtedy ešte v rakúsko- uhorskej armáde a menej ich bolo v légiách. No o nejakých pietnych akciách za nimi som nikdy nepočul ani som nebol ich svedkom. Oveľa väčšia pozornosť na Slovensku sa venuje padlým vojakom vtedajšej cárskej armády teda vtedy nepriateľom ktorí do nich strieľali a to aj na vysokých miestach. Čoskoro dôjdem k poslednej priehrade na Váhu smetom dole prúdom ,ktorá sa vola Kráľová a ktorá bola dlhá asi desať až pätnásť km.
Nejaký veľký dojem na mňa nespravila, je to len množstvo vody. Na kúpanie ma nelákala, som zvyknutý na niečo lepšie. Na jednom mieste sa nachádza aj vyhliadková veža so stručným popisom. Nachádzajú sa tu akési pohyblivé ostrovy ale v čom to presne spočíva neviem .Prístup na nie je povolený. Využíva ich vtáctvo na hniezdenie, sú tu lepšie chránené pred predátormi. .Vedľa hrádze sa miestami nachádzajú aj zvyšky pôvodnej prírody.
Na fórach bola táto cesta hodnotená ako dobrá. To však môžem potvrdiť len s výhradami išlo o štrkovú až pôdnu cestu. No bolo to lepšie ako posledné dva úseky ale ináč žiadna sláva. Čoskoro sa rozpršalo dostal som sa pod akýsi dopravný most, kde tom to prečkal. Pokračujem v ceste vedľa priehrady a čoskoro stretnem prvé živého človeka.
Pochádza z neďalekej dediny Šoporňa. Tu si odskočím aj k rieke, ktorá je už normálna.Je tu jediné miesto na celej cyklotúre, kde sa ešte chovajú hospodárske zvieratá. Trochu to celé oživilo. Zároveň som zistil, že mi začal vyfukovať bicykel, asi km pred cieľom .Opravám na ceste sa snažím skôr vyhýbať. Najmä v oblastiach kde som sám. Človek nikdy nevie čo sa môže pritom stať a ostane tam potom sám v mračne komárov. Tak ho len dofúkam a potom uvidí. Nasleduje krátky úsek cez les v blate, kde radšej zosadnem a potom sa predo mnou objaví ďalší most, o ktorom sa ukáže že bol už ten sereďský.
Tak prejdem cez neho do Serede a tu sa musím rozhodnúť či pôjdem ďalej do Trnavy .Do centra mesta nejdem, bol som tam nedávno.
Bicykel drží a tak idem ďalej smerom do Trnavy. Trasa je tu v perfektnom stave a tak rýchlo pokračujem. Čoskoro však skončí a absolvujem asi päť kilometrov cez poľný úsek. Prechádzam cez dve železničné trate a vlaky na mňa zúrivo vytrubujú. Že by ma považovali za potencionálneho samovraha?
No napokon dôjdem na cestu smerom na dedinu Vlčkovce a tu pokračuje už dobrá cyklocesta smerom na dedinu ,ktorá je vzdialená asi dva km . Navštívim obchod a začujem zrazu veľmi dobrú hudbu .Idem tam kde znie a zistím ,že sa tam koná deň detí. Detí majú svoj deň. Bol to balzam na moju zmorenú dušu a aj telo. Pokračujem v ceste a napokon nájdem východ z dediny. Prechádzam nad nejakými dopravnými tepnami
a dostanem sa na asfaltovú poľnú cestu. Tu na mňa dôjde kríza a dám si hodinového šláfika.
Čoskoro dôjdem do Modranky, ktorá už je predmestím Trnavy a tiež mi nejaký čas trvá, kým sa dostanem von. Dám si tu aj kofolu v miestnej reštaurácií, jedlo nemali. Pošlú ma k rieke Trnávka a jej sa mám držať .
A tak som sa potom bez problémov dostal za niekoľko km do starého mesta. Treba priznať ,že Trnava má veľmi pekné cyklocesty a je naozaj krásna a plná kvetov.
Má aj veľmi zaujímavú históriu aj keď mnohí na Slovensku o tom nevedia. Na hlavnom námestí si dám pizzu a potom nasleduje odchod na železničnú stanicu. A tým sa aj skončil môj posledný vážsky cyklistický výlet.
Celkové zhrnutie Vážskej cyklocesty:
Treba objektívne priznať, že ako celok má táto cesta dosť dobrodružný charakter a nemôže konkurovať zahraničným cestám tohto typu. Sú nejaké aj dobré úseky, napríklad Trenčín-Piešťany ale niektoré úseky existujú len na mape a vo fantázií niektorých ľudí.. Pritom potencional by tu bol, každá oblasť je niečím iná. Nestretol som na ceste ani jediného zahraničného cyklistu dokonca ani z Čiech nie, čo o mnohom hovorí. Nejdem sa tu venovať detailom jednotlivých úsekov, lebo nejde tu o cyklistické fórum, keď niekto niekto má záujem môže sa spýtať v diskusii. Za najkrajší a najkvalitnejší úsek by som označil úsek Púchov -Belušu- Ladce a prírodne najkrajší tiež tiež úsek Piešťany -Hlohovec – Sereď na ľavej strane rieky ale technický aj veľmi náročný. Úsek Kolárovo – Komárno bol zase nížinne tiež veľmi pekný.
Celá debata | RSS tejto debaty