Na karnevale v Benátkach , časť prvá

 Na tento výlet som  sa vybral s cieľom prioritne navštíviť  medzinárodný šachový turnaj a chcel som tento výlet využiť aj na prehliadku trenčianskeho hradu, ktorú som ešte nikdy neabsolvoval. Na ceste vo vlaku som bol s jedným cyklistom, ktorý sa chystal na cestu, na ktorej som nedávno bol a tak som bol celkom vítaným zdrojom informácií. Cesta tak rýchlo prebehla a zo stanice som sa vybral do historického centra. Odtiaľ som sa  po ulici Marka Aurelia vybral na hrad. Výstup bol dosť prudký a navyše som bol trochu prechladnutý. Napokon som po hľadaní našiel vstupné miesto .Bol týždeň a tak sa konala prehliadka bez sprievodcu, navyše bol horný hrad v rekonštrukcií. V nedávnom medzinárodnom hodnotení sa dostal tento hrad na najvyššie miesto zo slovenských hradov. Určite je veľmi reprezentatívny  a má  vynikajúcu polohu, relatívne dobre sa zachoval a je dostupný .Je spätý predovšetkým s postavou Matúša Čáka Trenčianskeho, pána Váhu a Tatier a jeho legendu v našich dejinách vybudovali ešte Štúrovci.

No dnešný stav hradu by určite už  nespoznal, väčšina budov sa postavila až po ňom. Po vstupe som prešiel cez most a pod ním sa nachádzali tkz kazematy. To sú miesta, ktoré sa kedysi stávali na ochranu hradu. Tu sa zachovali jediné a   to z 18 storočia a postavil ich taliansky architekt  Pietra Ferrabodca. Taliani boli vôbec aktívni  pri výstavbe našich hradov, boli to architekti stredoveku. Potom míňam miesto, kde sa nachádza morový cintorín zo začiatku 18 storočia. Obeťami sa stali mladí muži slúžiaci na hrade teda hradná stráž. Bola to posledná veľká morová epidémia na Slovensku a Trenčín bol dosť postihnutý. Odtiaľ som zamieril do hladomorne ,čo bola celkom atrakcia.

Veľa písomných zdrojov sa o nej nezanechalo a tak  predstavitelia šľachtických rodov mali aj svoju odvrátenú stránku .Nakoľko boli odsúdení vinní alebo nie, to už nevieme. V neskoršom stredoveku veku sa konali procesy s bosorkami aj keď  nenadobudli až taký rozsah ako v západnej Európe. V 12 storočí uhorský kráľ Koloman vyhlásil, že bosorky neexistujú a nejaký čas bol pokoj. Ale v neskoršom stredoveku, keď bolo treba nájsť nepriateľa sa táto téma oživila. Odtiaľ som išiel aj tkz. studni lásky. Podľa povesti ju dal vystavať turecký paša svojej milej(studňu máš ale srdce nemáš povedal potom majiteľovi) ale asi to tak celkom nebolo. Bolo to na prelome 14 až 15 storočia.

Potom som sa dal zlákať na prehliadku o povstaní a druhej svetovej vojne a  po jej prehliadke konštatujem, že sa s pohľad od čias  mojej mladosti dosť zmenil. Kým vtedy sa obidve obidve  strany  konfliktu od seba hlboko dištancovali, dnes sa mi zdá že väčšina Slovákov sú zároveň partizáni a aj ľudáci podľa toho, čo sa práve hodí. Fotografiu partizána hneď vedľa fotky   Šaňa  Macha by som si v tých časoch socializmu predstaviť naozaj  nevedel. Odtiaľ som zamieril smerom na horný hrad budovy ktorého boli voľakedy impozantné ale dnes sú  sú opustené.

Míňame repliku obávanej stredovekej zbrane ktorá sa volá trebuchet.

Pred vynálezom diel to bolo celkom úspešná zbraň na dobývanie hradov . Vystreľovali sa z nich kamene a niekedy povedzme  aj mŕtvoly. Do vynálezu diel to bol celkom účinný nástroj a skončil teda pred 15 storočím. A potom nasledovala Matúšová vež, hádam najslávnejšia  časť  ktorú vidno aj z veľkej diaľky.

Táto už existovala  za vlády Matúša Čáka, Matúš Čák  bol oligarcha tých čias ,teda zobral všetko, čo nebol bezpečne upevnené. Kráľovská moc bola v tom čase oslabená, čo on využil .Potom však prišiel uhorský kráľ talianskeho pôvodu Karol  Robert a trochu ho priškrtil. Jeho moc začala upadať a po jeho smrti v roku 1321 Karol Robert obsadil tento  hrad. Jeho hrob sa však nikdy nenašiel. Nebol to žiadny staviteľ ale skôr dobyvateľ ,podpálil skoro celé Slovensko vrátane biskupského paláca v Nitre kde zničil tak množstvo starších pamiatok možno až z čias Veľkej Moravy.  Napriek tomu slovenská národná tradícia v ňom našla nejaký symbol boja proti uhorskej moci ale on rozhodne sledoval iné oveľa menej ušľachtilé  ciele. Mal tu mať  svoju pracovňu(ale tou boli skôr zbrane) a je odtiaľ skvelý výhľad na celé Považie a Trenčín. Celkovo  si prehliadka vyžadovala nejakú tú  kondíciu.

Napokon som opustil hradný komplex a  ponoril sa do okolitých lesov, ktoré zasadili hlavne  v 19 storočí.

Trenčiansky hrad bol aj dobytý,  prvykrát to bol generál  Habsburgovcov Katzaner a choval sa tak kruto, že ním potom ste dlho strašili deti. Keď nebudeš poslúchať  príde si po Teba Katzaner  hučali staré matere a hneď bol pokoj. V lese som ešte vychangeoval jedno Euro za x50 centrov od Francúzov a potom som sa vybral dole.  Pre informáciu nachádza sa tu aj kostnica ale cestou dole som na ňu už nenatrafil a tak mi unikla.  Tak hádam najbližšie. Následne som sa najedol  za cenu, ktorá nezodpovedala kvalite a ani množstvu jedla. Odtiaľ  som zamieril  na uvedený šachový turnaj .Konal sa v hoteli  Magnus (zhodu okolností krstné meno  hráča č.1 na svete  Nóra Carlsena)  Mitropa Cup je medzinárodná súťaž stredoeuropských krajín.

V prvej rade zľava chrbtom slovenskí reprezentanti, ktorý v ten deň hrali proti Nemecku.

Slovensko reprezentovali dve družstvá. Turnaj sa konal v jednej z hál uvedeného hotela. Každý štát reprezentovali štyria hráči. Napokon zvíťazilo Česko pred Slovenskom a Nemeckom. Hrala aj legenda slovenského šachu Milan   Ftáčnik ktorý má už vyše 65 rokov  a  ktorý bol asi tridsať rokov našou šachovou  jednotkou a aj dnes je to  ešte slovenská špička. Napokon návšteva skončila a ja som sa vrátil domov.

OdpovedaťPreposlaťPridať reakciu