Na karnevale v Benátkach , časť prvá

V Bratislave sa už niekoľko  rokov konajú korunovačné slávnosti a tento rok som sa ich aj prvýkrát zúčastnil. Po moháčskej katastrofe z roku 1526,keď  uhorské vojsko prehralo osudovú bitku s Turkami sa stal ľavý breh  Dunaja nestabilným. Predchádzajúcim korunovačným miestom bol však Szekesfehervár a nie Budapešť ako si mnohí chybne  myslia. Toto mesto bolo potom za niekoľko rokov od základov zničené. Za nové korunovačne mesto bol potom vybraný Prešporok, čo bol predchádzajúci názov Bratislavy . Prvá korunovácia sa koná v Bratislave v roku 1563 a bol korunovaný Maximilián Druhý. Dôvod, prečo sa stalo Prešporok miestom korunovácií bol vojenský a politicky, mesto bolo chránené zo západu Malými Karpatmi, zo severu hustými lesmi a predovšetkým z juhu aj Dunajom. Turkom sa ho nikdy nepodarilo dobyť. Posledná korunovácia bola potom v roku 1830 ale už  od nástupu  Jozefa II  v roku  1780 to išlo potom s mestom dole kopcom. Tieto udalosti boli jednak prestížnou vecou a jednak vysokým  ekonomickým prínosom. Veď sem vtedy prišli všetci najvýznamnejší  papaláši a cirkevníci  oných čias aj zo svojou suitou. Tak cestu som začal pri moste SNP a pomaly som cez ešte časť zachovalých hradieb dostal postupne na hrad.

Stúpanie predstavovalo cca do 100 metrov. Cestou som narazil na sochu tejto pani. Neviem, čo má znázorňovať ale páni proti tomu obvykle nenamietajú.

Zďaleka nie všetky pamiatky mesta sa zachovali, vedenie nášho mesta a krajiny bolo k nim najmä v šesťdesiatich dosť macošské. Pritom treba podotknúť, že kedysi hrad a mesto boli dve aj oddelené  časti, ktoré sa nemuseli a veru aj po sebe niekedy strieľali delami. Hradný kopec bol už obývaný Rimanmi a Keltami ,V 5 storočí sa tu ukázalo aj slovanské obyvateľstvo, ale až do 10 storočia je tých správ dosť málo. Začiatky hradu tu boli už v 12 storočí ako všade po tatárskych nájazdoch ,ktorým oni odolali. Potom bol nejaké obdobie aj dosť schátraný a napokon  17 a 18 storočie to bol aj jeho vrchol. Potom po strate postavenia Bratislavy  (Prešporku) ako hlavného mesta sa premenil na kasárne a v roku 1812 vyhorel, bol to obrovský požiar, ktorý otriasol štátom. Potom to boli už len ruiny a uvažovalo sa o jej postupnom zlikvidovaní. Našťastie sa to potom nestalo. Dám k tomu aj niektoré svoje osobné postrehy, historicky sa ja držím faktov, aj keď to niekomu môže byť nepríjemne a chcel by ich prerobiť. Ja sám som bol na jeho prehliadke  niekedy v deväťdesiatich rokoch a je čas  si to niekedy zopakovať, Na samotnom kopci som bol niekoľko krát. Stúpanie je prudké a nie príliš dlhé. Celkovo jeho okolie za posledné roky skrášlilo.

Pre hradom sa konali  práve  šermiarske  súboje z čias francúzskej  prítomnosti v tomto meste za Napoleona, ktorý tu narobil väčšie škody ako celá druhá svetová vojna. Vojensky však mesto nikdy nedobyl.

Potom sa dostanem na Hradný  kopec odkiaľ sú nádherné výhľady na Dunaj, na mesto a do Rakúska.

Pred vstupom na hrad  sa teraz nachádza socha Svätopluka, ktorá sem bola daná pred niekoľkými rokmi. v podstate z   politických príčin.

Samotná socha nie je pre mňa problémom  ale jej umiestnenie už áno. Nie je mi  známe, či tu spomenutý panovník  vôbec niekedy bol ale skôr  si myslím že nie. Mesto bolo vtedy prístupné v podstate len od rieky a hoci naši historici  si všeličo predstavujú , ešte o veľkomoravskom ľodstve ani oni nepísali. Takže dať sochu do barokovej záhrady niekomu , kto žil o 1000 rokov  neskôr nepovažujem   z estetického pohľadu dobrý nápad ale v pohode by mohla byť na nejakom inom historicky  vhodnejšom mieste. Ďalej sa nachádza aj  námestie Cyrila a Metoda ale uvidím tam sochu až troch ľudí. Bože môj nejaký nový tretí   svätý?  Aj tak ich je viacej ako dosť. Áno bol tam Gorazd., ktorý bol však Slovan, Metodov nástupca. Neviem  však  či bol oficiálne  vysvätený a ak áno tak skôr pravoslávnou cirkvou.  Nezískal však jeho renomé  Metoda  ani priazeň Svätopluka, ktorý ho dal buď zabiť alebo aspoň  poslať do vyhnanstva. O dôvodoch sa špekuluje ale zrejme zavádzali kresťanstvo tak vehementne , že to mnohým už začalo vadiť .Dnes po vyše  tisícoch  rokoch tu stoja  však všetci  zúčastnení vedľa seba v pohode a už v mieri. Tá, ktorá sa zaslúžila  najviac o výstavbu tohto hradu a aj mesta a to spomínaná „dnes korunovaná “  Maria Terézia “ tu však žiadnu spomienku nemá. A ani mnohí iní. Napríklad ani ti, čo ho po druhej svetovej vojne zachránil pred zbúraním. Hrad má  aj nádvorie, v lete sa tu konajú divadelné predstavenia často aj zo Shakespearovskými námetmi.

A neďaleko hradu sa nachádza  ešte jedna podstatne čerstvejšia pamiatka a to to slovensky parlament. Nikdy som vnútri nebol  a vnímam ho aj ako brloh hriechu. Na druhej strane to  čo tam je sme si sami zvoli. Tak sa napokon začne samotný sprievod .Maria Terézia je mimoriadne chudá a postavia ju pred sochu spomínaného Svätopluka. Hrala ju herečka Dominika Morávková.

  Jej kôň je dosť nepokojný, až sa bojím že jej Veličenstvo spadne. No toto rozhodnutie zo sochou vyvolalo veľké diskusie najmä  medzi zahraničnými turistami a maďarskými zvlášť .Ti to považovali  za skreslenie dejín a robili si z toho srandu. Ti ostatní neznalý dejín si zase mysleli, že bol Svätopluk poľným maršalom Márie  Terézie. To bol však jediný moment, nad ktorým by som  sa za  pre budúcnosť zamyslel  neplietol by som  dokopy udalosti, do seba, ktoré bol vzdialené skoro  1000 rokov. Takisto pážatá v sprievode  boli preklato staré v sprievode mi chýbali mladší ľudia. 

Inač tam boli aj rôzne insignie a veci ktoré k tomu patrili a k ďalšiemu vy som až také pripomienky nemal.  Ešte sa vyjadrím k jednému a to v a kom jazyku sa to kedysi konalo, okolo toho sú diskusie. Tak konalo sa to  po latinsky pričom normálna reč šľachty a dvoranstva bola v tom čase  nemčina a maďarčina. Ľud hovoril aj s vtedajšou slovenčinou, Slovákov však v centre mesta vtedy veľa nebolo .Tunajšie obyvateľstvo hovorilo vtedy  prevažne po nemecky. .Zapojil som sa do sprievodu, teda som sa stal „mešťanom“ .Išli sme spolu cez mestskú viedenskú bránu a pokračovali sme po Zámockej ulici na  Župné námestie. Tu sa sprievod vydal smerom na Michalskú bránu, čo je  jediná  z mnohých brán, ktoré sa zachovali. Mnohé boli v minulosti zrušené a to už aj v čase monarchie. Potom sa išlo po Michalskej ulici a  Ventúrskej ulici a  potom sa zabočilo doľava a došli sme na Hlavné námestie ,teda bola snaha to spraviť historicky verne. 

Kone nechávali na ulici aj určité produkty a to bolo nesporne historicky veľmi  verné. Dobovo  by mala ísť cisárovná na koni potom ešte   na korunovačný kopec, ktorý sa nachádzal na mieste dnešnej Reduty a otočiť sa na všetky svetové  strany a zaťať mečom .

V čase svojej korunovácie sa nachádzala vo veľmi  zlej situácií, hrozil vtedy prusky vlkolak Fridrich II a potrebovala si získať podporu uhorských veľmožov.  Korunovačný kopec  zrušili už v 19 storočí, čo už vtedy vyvolalo veľké vášne. nachádzal sa na mieste dnešnej Reduty. Problém hlavného námestia  dnes je taký, že bol už na  takúto udalosť  skoro  primalý a bolo tu viacej ľudí ako na Silvestra. V podstate som iba počul čo hovorili a charakterizovali aj jednotlivých panovníkov, ktorí vládli  pred Máriou Teréziou. Bol tam aj rôzny  program ale reálne som ho nemal šancu vidieť  a tak to nebudem hodnotiť. Bolo veľmi teplo a tak som sa v jeden moment rozhodol, že dosť bolo. 
Zhodnotenie a význam  akcie
Organizačné  to bolo spravené dobre, bolo vidno, že sa to nedeje prvykrát. Trochu mi tu  chýbal popis týchto akcií  vo vzťahu k Slovákom a k Slovensku, veď  ti panovníci boli aj našimi, či sa to už niekomu  páči alebo nie. Akcia ma význam  aj  z pohľadu turistického  ruchu, priláka sem veľa turistov. Povedzme si pravdu, kvôli našim dejateľom  sem asi veľmi  neprídu ale kvôli Márie   Terézií  možno  aj áno. Jej vláda  v rokoch  1740 až 1780 sa dnes  hodnotí  ako jedná z najúspešnejších  za posledných tisíc rokov a bola to ona, ktorá ako prvá zaviedla vzdelanie aj medzi Slovákov s výnimkou šľachtických a cirkevných kruhov.  Predtým to nikto nespravil. Mala v Bratislave aj sochu ,ktorá stála na námestí  Ľudovíta  Štúra. Ale po prvej svetovej vojne ju hodili do Dunaja českí legionári. Jej  autorom bol bratislavský rodák Fadrus a bola hodnotená umelecky celkom vysoko. Dnes povedal by som mestu dosť  chýba aspoň z ekonomických príčin. Takže na záver uvedené korunovačné   roky boli tie najúspešnejšie roky  v dejinách mesta. Aj dnes je síce hlavným mestom ale  už  dosť menšieho štátu. A ešte jedno, vtedy bolo zvykom že počas osláv  zabili a upiekli vola a dali ho aj plebsu, aby z toho niečo tiež  mal . Takisto sa aj rozhadzovali mince ale to nikto dnes ani len nenapadlo. Dobre zvyky zanikajú, možno by sa to malo obnoviť.