Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Výlet sa tentokrát uskutočnil v turistickej skupine. .Keďže to bol týždeň ,tak sa ho zúčastnili výlučne dôchodcovia, pritom som bol jasne najmladší a aj okrem sprievodcu jediný zástupca mužského pohlavia. Odchod bol vlakom o 7.27 zo železničnej stanice v Bratislave. Dával som pozor, aby som nastúpil cestou tam na správny autobus(minule som namiesto čísla 93 nastúpil na 83, veď trojka ako trojka) a putoval som tak smerom na Kramáre. Na stanici som nikoho nevidel ale potom vo vlaku som už našiel spolucestujúcich. Bolo ich len päť spolu zo sprievodcom ale postupne sa nás nazbieralo vyše pätnásť. Zdá sa, že tieto výlety si všimli už aj účastníci z iných krajov. Cesta bola bez zaujímavosti akurát som jedného spolucestujúceho mimo našej skupiny ešte trikrát náhodne stretol v Žiline čo je vlastne dosť zvláštne. Tu sme nastúpili na autobus smerom do Lietavskej Lúčky a cesta trvala asi osemnásť minút. Tu sme mohli vidieť , že sa tu postavilo viacej menších domov, zrejme sa niektorí Žilinčania sa sťahujú už na vidiek.

Výstup nebol nijako výrazne ťažký, pretože naša skupina nepozostávala výhradne z turistov. Po snehu tu nebolo ani stopy, aj Martinské hole boli len pocukané a biely bol len malofatranský Kriváň. Celý výlet mal dĺžku cca 8km a prevýšenie asi 200 metrov. . Samotný hrad sa nachádza vo výške niečo nad 600 metrov a skoro až k nemu siahal aj les. Voľakedy to tak určite nebolo, lesy boli od hradov široko ďaleko vykácane aby videli nepriateľa. Teda žiadny hrad nebol schovaný v lese.

Veľký rozvoj hradov nastal v 12 storočí keď úspešne odolali tatárskym nájazdom a trval až do konca 17 storočia keď rozvoj delostrelectva ukončil ich éru. Hrad pôsobí celkom impozantne a je aj veľký a podľa mňa najlepší a najzachovalejší z okolitých hradov v tomto kraji. Prispela k tomu aj skutočnosť, že nebol nikdy dobytý a zničený ale bol opustený už v roku 1760. Počas Rákociho povstania bol už takto nefunkčný a nič sa mu nestalo. Práve toto povstanie definitívne ukončilo éru hradov na Slovensku, keď už aj cisár nútil pánov aby ich zničili. Usídľovali sa na nich totiž povstalci a rôzne deklasované živly. Ale aj bez toho by skončili. Na každodenný život sa nehodili a panstvo sa odsťahovalo dole. Postavený bol koncom 12 storočia Balašovcami(vieme to z toho, že po smrti oligarchu Matúša Čaka v roku 1321 im ho kráľ Karol Robert ktorý bol talianskeho pôvodu vrátil do vlastníctva). Matúš Čák, ktorého slovenská historická tradícia niekedy idealizuje nemal určite slovenský pôvod a bol to oligarcha, čo v tých časoch to znamenalo, že úspešne lúpil všetko čo sa dalo. Podpálil vtedy celé Slovensko a Nitru zničil do základov vrátane biskupstva a cennej knižnice. Jeho neskorší kult vychádza asi zo skutočnosti, že územie ktorému vládol je totožné asi s dnešným západným a stredným Slovenskom(hovorilo sa mu Matúšová zem) a v 19 storočí ho vnímali ako odbojníka proti uhorskej moci. To však bol pohľad 19 storočia. V jeho dobe však ten pohľad bol iste iný, jeho hrob sa nezachoval čo o veľkej obľúbenosti v tom čase nesvedčí. Hrad patril aj Turzovcom, pričom Štefan Turzo sa tu aj narodil. Mali sme objednanú aj komentovanú prehliadku hradu . Museli sme si dať aj návleky ,ja som si to však nevšimol a ako jediný som ich nemal. No neprišla ani hradná pani a ani kastelán aby mi vynadali. Našťastie si to ani nik iný nevšimol. Sprevádzali nás po bývalých miestnostiach hradu ,sú tu aj písomne údaje a zaujímavosťou je, že bol tu zaznamenaný v 15 storočí aj pád meteoritu. Lezieme aj po rebríkoch a dostaneme sa tak aj strechu. Sú odtiaľ veľmi pekné výhľady na okolie.

Nachádza sa tu aj malá reštaurácia, objednal som si ovocný nápoj aj s brusnicami. Dozvieme sa ešte, že záštitu nad Hradom má aj pani Milka Vasaryová . Ukazujú nám tu aj fotky z dávnych čias a jedna osemdesiatročná pani sa tam vraj aj spoznala ako mladucha. Zahajujeme aj zostup ,opäť do Lúčky ale na iné miesto. Na zástavku s názvom Majer a odtiaľ nás už čaká autobusová cesta do Žiliny. Na pokladnici zistím, že už nemajú lístky pre dôchodcov a keďže je ešte čas ,idem sa poprechádzať do mesta a dostanem sa aj do vnútra kostola Najsvätejšej trojice, čo sa mi doteraz nepodarilo. Takisto si na námestí dám aj kebab. Sú tu až dve také obchody takže sa mu darí. Cesta vlakom späť , ktorú som absolvoval už sám bola komplikovaná. Jednak je celá stanica v prestavbe a existuje tu aj akési nástupište U a okrem toho ma niekoľkokrát vo vlaku presťahovali. No nakoniec koniec dobrý všetko dobré!
Záver:
Veľmi pekný a možno aj trochu nedocenený hrad, ktorý určite patri k tomu lepšiemu ,čo na Slovensku máme.