Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Názov mesta znamená v jazyku jedného indiánskeho kmeňa ako miesto, kde boli rákosy.
Na tento úsek, ktorý Mexičania z hlavného mesta radi využívajú na dovolenkovanie je postavená z hlavného mesta autostráda, takže cesta z Mexiko City prebieha rýchlo a bez problémov. Pomáha tomu aj kolovanie tequily v autobuse. Čoskoro sa zastavíme v prvom motoreste v Mexiku, kde máme prestávku. Tieto motoresty sa vyskytujú dosť pravidelne a sú všeobecne sú na dobrej úrovni. Takisto cestná sieť má v tejto krajine dobrú kvalitu. K cestám, ktorými sme išli nemám vážnejšie výhrady. Pravda, neprešli sme naozaj celé Mexiko , len jeho turistami viacej navštevovanú južnejšiu časť. Po krátkej prestávke pokračujeme ďalej. Čoskoro nasledovalo malé prekvapenie a to, že nás sprievodca tejto CK zorganizoval niečo ako team building. Je to tradícia a možno to má svoj význam. Realizuje sa to tak, že každý dostal mikrofón, išiel dopredu k sprievodcovi a povedal o sebe to, čo uznal za vhodné. Za odmenu dostal potom pohárik tequily. Využívam túto príležitosť aby som povedal niečo o účastníkov tohto zájazdu veď ich zloženie predstavuje dôležitý prvok každej dovolenky. Stretli sme sa tu v počte dvadsať dva a sprievodca. Drtivá väčšina účastníkov bola vo veku nad štyridsať rokov. Boli tu však aj dva mladšie páry vo veku asi tridsať rokov. Prakticky všetci už absolvovali s touto cestovkou niekoľko zájazdov, niektorí aj viacej ročne, len ja som bol taký „CK panic“. Zapamätal som si najmä lekára z Antólskej nemocnice v Petržalke, .Bol špecialistom na sluch a môj starý otec s tým problémy mal. Mohol však mať už asi 60 rokov. Mal relatívne mladú manželku. Ďalej tam bol Peter z polície v Košiciach, on sa venoval problematike nelegálnych migrantov do SR a problematike ktorých nám niekoľkokrát aj prednášal. Bol tam aj jeden manželský pár z Bratislavy a jeden zdravotník s manželkou, ktorý poznal zdravotníka u nás. Vzadu na sedačke kráľoval Robert zo Zlatých Moraviec ktorý sa venoval spracovaniu šrotu. Ďalší par bol zo severného Slovenska a on bol podľa svojho vyhlásenia aj robotník, aj keď na mňa vtedy tak nepôsobil. Všetko si nahrával na video aj s komentárom. Predo mnou sedel blondínka zo severného Slovenska , bývalá zubárka a požičala mi mobil na telefón domov, pretože môj bol na telefonáty z Mexika zatiaľ nefunkčný. Nemožno zabudnúť na nášho sprievodcu Maťa. Svoju prácu vykonával so zápalom a ešte ho neprešlo mladícke nadšenie a idealizmus, čo mu všetci závidíme. Drobné chybičky tam boli., ale podstatné veci fungovali veľmi dobre. Na konci zájazdu, keď sa konalo hodnotenie sprievodcu som mu dal 98 percent. Vcelku možno povedať, že sme boli slušný kolektív a k významným konfliktom nedošlo . V takom zájazde musí platiť istá disciplína , ináč to jednoducho fungovať nemôže. Dokonca sa stanovila podmienka, že kto dôjde neskôr na stretnutie platí tequilu ale veľmi rýchlo sa od tejto podmienky upustilo. Do Acapulca sme prišlo asi deviatej večer. Keď som vystúpil z autobusu ohúrila ma teplota ,ale hlavne vlhkosť vzduchu. Táto tu dosahuje takmer 100 percent. Teplota na svitaní klesá na na 26 stupňov ale naozaj až na svitaní. Ubytujeme sa v hotely El prezident. Bol to určite najväčší hotel nášho zájazdu. S výhľadom na more a stačilo zbehnúť na pláž. Na to sme ešte večer určite nemysleli. Maťo nás zobral na spoločnú večer do reštaurácie. Keďže sne na pobreží Tichého oceána , odmietam si objednať nejaké to hlúpe kura a rozhodnem sa pre morské potvory. (jedálny lístok bol po španielsky). Nemôžem povedať, že som sa nejako dobre najedol ale bol to aspoň dobrý zážitok. Tento dojem zdieľali aj ostatní účastníci zájazdu samozrejme v miere podľa toho, ako sa podaril v podstate náhodný výber jedál. Maťo je veľmi aktívny a organizuje večer program. Zláka nás niektorých poznávať nočný život Acapulca. Samozrejme, bol by to skoro trestný čin byť tam a nebyť na nejakej tej diskotéke. Najprv nás Maťo napchal siedmich do jedného taxíka, chrobáka ,čo je v Mexiku bežné. . Dostanem sa ako ináč na rýchlostnú páku. Vystupujem zničený. Acapulco je najbližšie more k hlavnému mestu a tak nečudo, že sem chodia mnohí Mexičania sa zabávať. Zabávajú sa celkovo kultúrnym spôsobom a radi tancujú aj v pároch. Amerických milionárov o ktorých som toľko počul som tu však nevidel a zničený. Ideme do baru, vysolíme tri USD za pivo ale bar je dosť prázdny a tak sa zase vraciame. Tentokrát ideme pešo , čo veľmi uvítam. Zabávajú sa vcelku kultúrnym spôsobom a radi tancujú v pároch. . Na ulici sa nachádzajú aj ľudia, ktorí všeličo ponúkajú, ale nevideli sme nikoho, kto by tu niečo prehnal. Vládne tu skutočne mexická atmosféra viac ako v Cancune , kde to viac inklinuje k tomu, čo poznáme z európskych stredísk. Prechádzame sa ulicou, kde všetko hučí a žije a napokon si vyberieme jedno miesto na čerstvom vzduchu , kde sa usadíme. Sme piati a vstupné je 70 pesos a sú v tom dve pivá a tequila. Čoskoro sa k nám pripojí aj Diego Armanso Maradona aj s jeho božskou rukou teda jeho kópia a vypijeme s nim jeden drink. Následne k nám príde jeden podnikateľ a ponúkne nám svoje služby, niečo ako spečatenie družby. Naivne na to pristúpime a on nás prepojí akýmsi drôtom a pustí do nás elektrinu , čo nami spoločne zatrasie. Následne si vyinkasuje 30 pesos. No máme aspoň zážitok. Spomínam si ešte na miestne hygienické zariadenie. Bola v ňom mladá dievčina a podávala každému odchádzajúcemu mužovi servítku.
Chudera.
Keď odchádzame začína svitať. Nezničiteľný Maťo nás zláka na raňajky a opäť jeme produkty mexickej ulice a to jem aj za ostatných, lebo niekto to zjesť musí. Tu sa ukazuje, že Maťo má aj priateľku , ktorá nám bola aj predstavená a ukázal nám svoju izbu, kde býva a kde sa vypila ďalšia tequila. Napokon unavený idem konečne spať.

Ďalší deň
Človek pre svoj život potrebuje aj spánok a preto vyspávam do jedenástej ráno a prichádzam o nejakú tu hodinu kúpania. Napokon sa mi podarí vstať a ako prvú činnosť hľadám internet. Nejaký čas ho neviem spojazdniť, ale po konzultáciach zistím, že treba hodiť mincu do počítača a on sa naštartuje. Potom už zamierim na pláž a nezdržujem sa takou banálnou činnosťou ako je je jedenie. Pláže sú tu piesočnaté a ten piesok je mimoriadne horúci , veď teplota je 38 v tieni .Úsek k vode prebehnem prudkým šprintom. Prostredie sa mi páči a more tiež. Sú to totiž už krásne pravidelné oceánske vlny a človeka občas stiahnu poriadne hlboko a tam už len odovzdane čaká, čo sa udeje. Nasleduje osemsekundová masáž po morskom dne a potom je človek vyvrhnutý na breh a ďalších desať sekúnd nevie ani vstať , lebo ho prašti ďalšia prichádzajúca vlna, ale už v plytkej vode. Niekoľkokrát si zopakujem tento fantastický zážitok. Niektorí menej zdatní plavci so záujmom sledujú z pobrežia, ako so mnou zametá oceán. Po čase však zistím, že keď vyplávam ďalej na more, tam sa to dá už ľahšie zvládnuť.
Hneď pri brehu je aj bazén, kde sa dá vynikajúco okúpať .Veľmi ľutujem, že sme tu len tak krátko. Po asi štvorhodinovom kúpaní absolvujem ešte krátku prechádzku v okolitých opustených skalách(ležal tam feťák, ale bol našťastie celkom mieromilovný). Následne vyrážam na krátku prechádzku do mesta. To ma pri teplote a vlhkosti dosť zmorí a tak si pomýlim náš hotel zo susedným rovnako vyzerajúcim a vojdem dovnútra. Som v šoku, keď vo“ svojej izbe“ nájdem neznámu ženu, ale všetko sa čoskoro vysvetlí. A tak sa dám radšej na taktický ústup. Na druhý pokus už úspešne nájdem svoj hotel a včas dôjdem dole, takže mi nehrozí kúpa tequily. Dole som svedkom prvej procesie t. j verejným pochodom občanov po uliciach mesta. Tieto pochody sú v Mexiku veľmi populárne ,oni sa veľmi aktívne zúčastňujú verejného života. Pochody majú väčšinou náboženský náboj ,nakoľko je však určujúci neviem posúdiť. Ľudia majú aj mávatka a jedno si nechám na pamiatku. Ale jedno dievčatko má tak úpenlivo prosí, že ju jej darujem. Hneď na to nás čaká ďalšie prekvapenie. a to že cestujeme miestnou MHD. Cestovanie je bezproblémové aj keď Mexičania cestujú v autobusoch s otvorenými dverami. Cestovanie sa skočí na malom námestí, ktoré je taký živým centrom mesta. Hneď za ním vidím v mori kotviť najväčšiu loď, akú som kedy videl, vyzerá ako spojené dve zámky. Tu na námestí je v bode programu zjedenie zmrzliny, ktorá je ináč celkom dobrá. Pokračujeme prehliadkou námestia, na stromoch ktorého sa nachádzajú hádam všetky vtáky zo širokého okolia a na jeho konci je modrý kostolík. Následne prejdem k moru, tu celkom mladí chlapci usilovne skáču z nábrežia do mora spolu zo svojimi otcami, asi sa chystajú na skokanskú kariéru.
Po hodine štartujeme opäť ,tentoraz už naším vlastným autobusom a ideme sa pozrieť na svetoznámych skokanov z útesu La Querbada .Táro tradícia sa tu pestuje už 25 rokov a je jednou z turistických atrakcií tohto prímorského strediska. Tu sa prezentujú svetoznámi skokani, ktorí sa strmhlav vrhajú z veľkej výšky do Pacifiku. Ku koncu cesty sa dostávame do zápchy a ďalej radšej pokračujeme pešo. Je už úplná tma. Na vrchole útesu sa nachádza reštaurácia s veľmi dobrým výhľadom na oceán a útesy ,kde sa navečeriame(ceny tu boli mastnejšie) Útesy dole sú osvietené umelým svetlom .Pohľad nadol je veľmi efektný. Napokon sa realizujú samotné skoky v niekoľkých vlnách. Odhadujem, že sa môže skákať aj z výšky asi dvadsať metrov ,možno aj viacej. Nie sme však jediní diváci tohto predstavenia. Možno sa na to pozerať aj loďou priamo z oceána , keď si ju objednáte. Skoky a následný návrat skokanov sprevádzali nadšené výkriky teenagerov a la Superstar. Za nejakú tu odmenu skákajúcim bolo potom možné urobiť spoločnú fotografiu. Bol to celkom efektný večer. Následne sa vraciame opäť do nášho hotela. Hoci je odchod už o ďalší deň o štvrtej ráno, ide do starého podniku v overenej zostave. Nachádzame tu starých známych vrátane nášho elektrikára. Tentoraz ho posielame kade ľahšie. Po polnoci sa vraciame na hotel, aby sme si aspoň trochu pospali. Vcelku sa mi pobyt v tomto stredisku zdal dosť prikrátky a ešte by som tam rád nejaký ten deň zostal. Nie sú tu síce žiadne svetoborné pamiatky ale mesto má svoju atmosféru. Sme však na poznávacom zájazde a tak sa pokračuje ďalej. Kebyže som musel žiť v Mexiku ,tak by Acapulco bolo jedným z vážnych kandidátov na miesto môjho pobytu práve kvôli popísaným veciam. Najznámejšia pamiatka je ináč pevnosť Fuerte de San Diego., ktorú postavili ešte Španieli proti nájazdom anglických a holandských pirátov. Za svoj úspech vďačilo mesto však predovšetkým svojmu prístavu.