Na karnevale v Benátkach , časť prvá

<blog@pravda.sk>Feb 6, 2024, 10:23 AM (5 days ago)to me

Ostrovy Murano, Burano v benátskej lagúne a Benátky. Časť druhá

Spánok v hoteli nebol najlepší ale dalo sa. Ráno však nastal zmätok. Keďže sme prišli neskôr, musel sa posunúť aj čas raňajok lebo nás predbehli iní. A Slováci si potrebujú vystáť aj svoje kaffe. Taliani sa na raňajkách zase dlho nezdržujú. Ináč boli švédske stoly. Navyše sa rozšírila zvesť o nesprávnom čase odchodu a potom už v autobuse došla reklamácia, že chýba kľuč z izby č.332. A komuže tá izba patrila? . Ale veď to bola moja izba. Záhada sa rýchlo vyriešila, môj kľúč sa dostal pod kvetináč a recepčná ho nenašla. Tak vzniká logicky otázka, čo robí kvetináč na recepcii na pulte? No tak či tak sme loď nestihli. Na tu ďalšiu prišla maďarská skupina a nás predbehla, čo vzbudilo istú nevôľu. Nešlo však o žiadne národnostné vášne ale o organizačné veci. Nemali sme však pravdu, pretože oni prišli na svoju loď hoci neskôr a my sme tú svoju predtým zmeškali. No napokon nás zobrali, loď sa volala Bellini. Cieľom dnešného dňa bola bola návšteva benátskych ostrovov Burano a Murano a večer sme sa mali ešte dostať ešte do Benátok. Počasie bolo oveľa príjemnejšie a hlavne teplejšie ako včera a väčšina posádky sa presťahovala na hornú palubu. Tých ostrovov je tu vyše sto niektoré ledva nad vodou. Prvý ostrov, na ktorý sme dorazili sa volá Burano. Ostrov je známy farebnými domami a je popretkávaný kanálmi. Ľudia sa tu živili kedysi rybolovom a aj vyšívaním čipiek. Tá tradícia doteraz nevyhynula. Ostrov má asi 9000 obyvateľov a je ako som napísal mimoriadne fotogenický a oproti Benátkam oveľa tichší. Nachádza sa tu kostol San Marino , ktorý je však povážlivo naklonený .Ostrov je plný obchodíkov a kaviarní a na jeho prehliadku sme mali až dve hodiny. Po jeho prehliadke sa všetci zídeme v prístave a pokračujeme v ceste teda plavbe na ďalší ostrov, ktorý sa volá Murano. Cestou po ľavej strane míňame ostrov Saint Michel. Je známy ako cintorín Benátčanov, vraj ho dal založiť sám Napoleon. Pochovaní sú tu aj cudzinci, napríklad Brodskij a Stravinskij. Brodskému dal vraj bývalý ruský prezident Jeľcin poslať kopu ruží na hrob ale on to v závete zakázal a tak smerovali do iného hrobu. Pobyt na tomto ostrove je však pre väčšinu zosnulých s výnimkou VIP iba dočasný. Po čase ich prenesú na pevninu, lebo je tu málo miesta. Zaumiením si, že keď sem ešte niekedy prídem tento ostrov navštívim.
Je tu ešte jeden veľmi smutný ostrov v benátskej lagúne. Volá sa Poveglia.
Vyzerá pomerne malebne, no ukrýva tak krutú históriu, že sa sem neodvažujú ani vedci či miestni rybári. Benátsky ostrov Poveglia bol miestom obrovského utrpenia a polovicu jeho zeme vraj tvorí popol z ľudských tiel. Aj preto patrí medzi najdesivejšie miesta sveta. Sem viezli všetkých nakazených leprou, prípadne inou nákazlivou chorobou. Odtiaľto už návratu nebolo. Ako som už písal, Benátky a aj Janov boli vstupnou cestou pre epidémie do Európy s výnimkou syfilisu, ktoré tak ako tá posledná prišli väčšinou z Ázie, konkrétne z Číny.

Ostrov Murano nebol až taký fotogenický ako predchádzajúci ostrov ale to neznamená, že bol menej zaujímavý. Preslávený a to celosvetovo je sklárskymi výrobkami, už český kráľ Karol IV si ich tu objednával. Samozrejme, náš sprievodca nám tu zorganizoval exkurziu do sklárne. Uskutočnila sa prezentácia výroby skleného koňa, ktorý sa tu vyfúkal. Prezentátor hovoril akousi zmesou taliančiny a angličtiny doplňovanou slovenskými a maďarskými vsuvkami a ešte sa do toho plietli aj sprievodcovia. Skutočne jazykový babylón. Naši maďarskí spoluturisti chodili všade spolu s nami, teda na rovnakej lodi. Potom nasledovala prehliadka predajných miest s možnosťou nákupu .Boli tam skutočne nádherné sklárske výrobky ale bola problematická doprava domov. Tak som urobil aspoň nejaké fotografie. Určite nezabudnem na návštevu miestneho hygienického zariadenia ale keď treba tak treba! Nejdem tu však robiť funkčnú analýzu, ale ináč to bolo perfektné a aj tej miestnosti sme boli napokon radi. Napokon sa tu premlelo obrovské množstvo ľudí. Ináč sa mesto podobá na Benátky len je tu nepomerne tichšie. Tiež sú tu kanále., okolo ktorých sú tu pekné domy. Zoznamujem sa aj s niektorými spolucestujúcimi, niektorí prišli až z Prešova, takže skutoční východniare. Kúpim si tu aj niekoľko masiek. Potom sa vyberiem na prechádzky a celý ostrov ani nestihnem, bolo už aj veľmi prijemné a aj počasie sa oteplilo. Mali sme ešte ísť na ostrov Torcelo ale ten sme už z časových dôvodov nestihli. Išli sme však opäť do Benátok. Keď som tam vystúpil, tak som ľutoval, že som nezrealizoval nejaké tie nákupy už v predchádzajúci deň . Bolo tu totiž toľko ľudí, koľko som na jednom mieste ešte nikdy nevidel. Naša sprievodkyňa sa ponúkla, že nás odvedie do obchodného domu, ale bola to veľká bitka. Problémy robila aj sama sprievodkyňa lebo bola taká nízka, že sme ju v tom dave nevideli. Navyše sa začali objavovať rôzne efektné masky, ktoré upútavali našu pozornosť. Jeden náš kolega mal takú úspešnú masku, že každý sa s nim chcel fotiť a chudák sa tak nikam nedostal. Toľko ľudí bolo v uličkách, že ich musela riadiť polícia ako autá .Najhoršie to bolo medzi štvrtou a piatou. Do obchodu sa zo sprievodkyňou dostali len tí najvytrvalejší. Kúpil som tri fľaše vína. Pri odchode z obchodu ma zadržali. Tam totiž nestačilo len zaplatiť, ale číp na potvrdenke sa musel ešte vložiť do nejakej mašiny a prečítať. Následne som musel vyškoliť aj svojich kolegov. Pokiaľ ide o stravu, závisí to od toho, koľko je kto na to ochotný obetovať. Platí sa aj za výhľad. Najlacnejšie sa najete v nejakej bočnej uličke, keď si dáte pizzu. Dala sa kúpiť aj za osem Euro. Ale nie sú to miesta, kde by človek dlhšie vysedával s kamarátmi , proste sa najesť a ísť svojou cestou. Opäť sa mi podarilo trochu zablúdiť. Značky sú tu totiž na stenách a tie pri tom množstve ľudí vidno nebolo. Tentoraz ma GPS sklamala, namiesto námestia sv. Marka ma priviedla na stanicu lode sv. Marka. na kanáli. No teda! Vykašlem sa na to a začnem sa pýtať. Problém bol však v tom, že každý druhý nebol odtiaľto a mal podobný problém. No celkovo si myslím že je to najlepší spôsob ako sa dostať zo šlamastiky a aj preto, že človek si takto trénuje cudzie jazyky. Napokon dôjdem utrmácaný na to námestie sv. Marka , kúpim si tričko a niekoľko masiek pre deti. Nejaký kultúrny program tu nebol bolo tu síce podujatie ,kde v kuse vyprával nejaký ujo ale len Pán Boh vie o čom. Celkovo mi tu však chýbala talianska hudba. Hotely priamo v Benátkach sú drahé a vraj už nie veľmi kvalitné .Preto okolo šiestej alebo siedmej večer už zájazdy odchádzajú, čo je možno škoda. Pri ceste loďou už nejdem na hornú palubu a všetci sedíme v podpalubí. Záchranné vesty sme nemali, keby sme sa potopili, to by bol len masaker. No napokon sme došli šťastne do prístavu kde sme nastúpili a čoskoro sme nastúpili do autobusu a vybrali sa domov. O šiestej sme boli v Bratislave ,vystúpiť sa dalo na Hlavnej stanici v Bratislave a pri Tescu Zlaté piesky