Na rozdiel od ostatných športov šachisti majú každé dva roky svoju vlastnú olympiádu. Sú  snahy ,aby sa dostali na tu hlavnú,  ale zatiaľ neúspešne. Podľa mňa je to dobre tak ako je. Stratili by sa potom v množine iných športov. Nikdy som na žiadnej  ešte nebol a keďže už toho času až tak veľa v živote nemám, tak som využil príležitosť, keď sa akcia konala v blízkej Budapešti.

Stručný popis šachu, ktorému som sa aj venoval. Nazýva sa aj kráľovská hra.
Ide o zložitú ale relatívne férovú hru. Kde jedným zlým ťahom však môžete pokaziť veľa dobrých. Šachisti si vymysleli rôzne tituly ako kandidát majstra, majster, veľmajster, atď. Najvyšší titul je majster sveta a rozhoduje o tom stret dvoch najlepších hráčov. Momentálne je nositeľom tohto titulu Číňan Ding Liren, ale za najlepšieho hráča na svete sa považuje už desať rokov Nór Magnus Carlsen. Ťažisko hry sa však prenieslo z Európy do ázijských krajín, konkrétne ide hlavne o Indiu, Čínu, Uzbekistan a veľmi vážne im konkuruje USA. Silu šachistu vyjadruje ukazovateľ Elo a určuje sa na základe priemeru výsledkov, ktoré dosiahol voči ostatným.

Cestoval som vlakom cez Maďarsko z Rajky(prvý krát po tejto linke). Jedným z dôvodov bola aj skutočnosť, že v Maďarsku je doprava od 65 rokov hore pre všetkých občanov  EU zadarmo. Pravda, treba tiež zistiť, či uvedená linka nie je miestenková. Prestupovalo sa v Rajke a v Gyori, ale to je bez problémov. Vlak šiel ináč z Petržalky. Komunikácia v maďarských vnútroštátnych vlakoch prebieha väčšinou len v maďarskom jazyku, navyše pre mestá na Slovensku používajú aj ich maďarské názvy. Pozitívom je, že každá stanica, ku ktorej sa vlak blíži je riadne vysvietená, čo platilo aj pre mestskú dopravu v Budapešti. Keďže maďarsky hovorím veľmi dobre, nebol to pre mňa problém. Boli obavy kvôli povodni, lebo napríklad vlaky do Viedne nechodili. Ale to išlo normálne. Došiel som na stanicu, ktorá sa volala Východná, hoci som počítal, že dôjdem na stanicu južná. Tak moja príprava na cestu do hotela vyšla navnivoč. Až tak ma to netrápilo, lebo som vedel, že tam majú informácie, kde sa všetko potrebné dozviem. Do Budapešti som chodieval celý život pomerne pravidelne hádam s krátkou prestávkou začiatkom deväťdesiatich rokoch. Hádam najpikantnejším zážitkom v minulosti  bolo to, že som prešiel cez rekonštruovaný Reťazový most, po čom  ma zatkla polícia. V sedemdesiatich a osemdesiatich rokoch tu žila babkina sestra, kde sme mohli bývať. Vždy nás čakala a mávala na nás už  na stanici  Dnes ma už tu však nečakal nikto. Na moje prekvapenie na informáciách o šachovej olympiáde nevedeli, ale vedeli povedať ,ako sa dostanem na uvedené miesto. Volalo sa Bok Sport Palace . Bolo to iba jednu zástavku metra odtiaľto, hneď oproti futbalovému štadiónu. Takisto popísali cestu do hotela, ktorá trvala cca 30 minút autobusom linka č. 110. Ubytovanie som mal na dva noci. Hotel sa nachádzal na druhej pravej strane Dunaja .
Venovať   sa chcem aj krajine a mestu v ktorom som bol. Prvá moja návšteva, ktorú si pamätám bola v sedemdesiatich rokoch  vo veku cca 16 rokov na oslave sviatkov  Sv. Štefana. Čo za nimi bolo som vtedy veľmi nevedel a ešte  ma to až tak nezaujímalo, bolo to pre mňa hlavne veľké show. Hlavne skoky parašutistov do Dunaja, niektorí minuli rieku a trepali sa  potom na komínoch. Predovšetkým však Maďarsko bolo vtedy oveľa slobodnejšou krajinou ako Československo, veselo tu vyhrávali západné skupiny, ktoré boli v Československu viac menej zakázané. Jediný skutočný svetový spevák ktorého k nám pustili bol ináč Stevie Wonder v roku 1988, na koncerte ktorého som aj bol. Miernejší bol postup voči country hudbe hlavne v českej časti. Tak sem  do Maďarska chodili od nás celé zájazdy na zlosť slovenských komunistov. Takisto sa tu predával tovar ,u nás nedostupný. Vtedy boli napríklad vo veľkej móde šušťiaky. Bratislava ich bola plná ale tam by ste nekúpili ani jeden. Plánované hospodárstvo nevedelo jednoducho  rýchlo reagovať na módne trendy. A za kázne ktoré  sa  vtedy viedli v katedrále sv. Mateja by sa na Slovensku išlo rovno do lochu .Takisto boli historicky  komplikované vzťahy medzi našimi krajinami. Na Slovensku je predmetom kritiky národnostná politika uhorského  štátu v druhej polovici 19 storočia. V Maďarsku sú to  zase Benešové dekréty a princíp kolektívnej viny tento postup oni  považujú za veľkú lúpež vtedajšieho čs. štátu. Vrcholom treníc, ktoré boli aj za aj za socializmu  však bol rozhovor, ktorý uverejnili s Dubčekom, vtedy hlbokou personou non gratta. Slovenské vedenie potom skoro  šľak trafil, rodiny vtedajšieho šéfa Husáka a Dubčeka sa nemali radi  ešte od Povstania. Dubčeka mali naši Maďari ináč  relatívne radi, lebo pri veľkej povodni v roku 1965 keď bol zaplavený Žitný ostrov  slovenská vláda im výrazne pomohla. Aj preto potom v roku 1968 ostali voči čs . štátu viac menej lojálni. A potom prišla gabčikovská priehrada a národnostne vášne deväťdesiatich rokov ale to si hádam ešte všetci pamätajú.
Dnes však Maďarsko určite slobodnejšou krajinou nie je .Maďarskú štátnu televíziu už aj Orbanovi prívrženci kritizujú. Príliš  zdôrazňuje svoje zásluhy, že pred koľkými katastrofami on zachránil národ, že keby ho nebolo ,boli  by už dávno zbomardovaní nevedno kým .Ceny stúpli skoro o 100 percent ale keby nebolo jeho tak by to bolo o 500 percent. A pred voľbami sa šéf opozície dostal do štátnej televízie tak na dvadsať minút. Podporuje ho  chudobný vidiek  a  zahraniční Maďari konkrétne ti z Balkánu, kde kšeftuje s maďarským občianstvom .Mnohí  z nich nevedia ani ceknúť  po maďarsky  ale mu dajú hlasy za možnosť pracovať v EU. A tým už končím s dejinným úletom.
Hneď odtiaľ zamierim už na šachovú olympiádu, pričom postupne skracujem trasu cestovania, začínam  sa postupne orientovať  v miestnej MHD. Nachádza sa to v takom veľkom krytom štadióne  a je tam voľný vstup. 

Stanica metra je pomenovaná po Puškášovi, slávnom futbalistovi. . Pochopiteľne priamo k hráčom sa dostať nedá, veď taký Magnus Carlsen má trhovú hodnotu niekoľko miliónov dolárov a kto to riskne. Na to treba už akreditáciu. Aspoň trochu sa tam však dalo dostať. Každú  hodinu tam viedli skupinku ľudí. Najprv sme sa však museli  zaregistrovať a potom nás pustili dnu. Boli tam kontroly ako na letisku a mohli ste veru aj zapípať. Celú hraciu halu ste videl ako z prvého poschodia. Navyše nás usadil tam, kde hrali ženy, a to ešte tie najslabšie teda ďaleko od najlepších. Defacto konkrétne stoly boli hodne vzdialené, chcelo by to ďalekohľad. Sedel som s dvoma nemeckými šachistami, s ktorými som sa krátko predtým zoznámil. Jednu šachovú kapacitu však predsa len objavíme. Je ním litovský veľmajster Alexej   Širov, ktorý však tento raz hraje za Španielsko. Hral on už za viacej štátov. V deväťdesiatich rokoch bol svetovou dvojkou a stal sa aj vyzývateľom, ale Kasparov s ním odmietol hrať. Tak sledujeme jeho pohyby a dlho nevieme, či hraje alebo je len divák? Raz išiel doprava ,niečo zjedol, potom doľava, niečo vypil a potom sa skoro  zrazil s usporiadateľom. Potom vyrazil prudko akože k nám(že by interview?) a potom sa otočil. Zastavoval sa pri nejakých stoloch. Keďže jeho súper sa  zrejme choval podobne, často sa stalo, že pri stole bolo prázdno. Pobyt bol povolený na hodinu a nedalo sa v rámci tohto limitu odisť. Napokon seansa skončila a som sa vrátil na východzie miesto. Pri vstupe bola miestnosť, kde sa dali kúpiť tričká a podobné veci. Potom , tu bola aj šatňa a bufet, kde sa dali kúpiť aj veci na papkanie. Veľký výber však nebol. V miestnosti bol aj prenos šachových partií  a nejaké stoličky zo stolmi. Nazval by som to  niečo ako obchodnou miestnosťou .Potom boli dve ďalšie miestnosti . Jedna sa volala Mníchovská a jedna Mexická. V Mexickej sa hral  šach(ak sedel niekto sám, dalo  sa  prisadnúť) ale predovšetkým sa tu konalo živé komentovanie priebehu vybraných šachových partií. Komentovalo sa v maďarskom a anglickom jazyku .

Keďže som obidvom rozumel, to prepínanie bolo niekedy aj únavné. Mníchovská izba bol zase obchodnou, kde sa predávali knihy(v maďarčine alebo v angličtine). Mohli ste hrať aj šach ,kde sa ste mohli niečo aj vyhrať a v prípade prehry niečo ste zase museli kúpiť. Tak to si už bolo treba rozmyslieť ,rozvážiť, rozanalyzovať. Navyše keď oproti sedela sexi blondínka. V tretej miestnosti sa konali od 17.00 amatérske turnaje. Ak hovorím amatérske tak okolo 1800 až až 2200 Elo, niekedy aj vyššie.. Od 17.00 sa konal rapid turnaj tuším na 15 minút. Všetci účastníci mali  v kolónke štát  značku maďarskú  len prvý nasadený mal štátnu príslušnosť slovenskú. Bol to hráč, ktorý hrával aj vyššie slovenské súťaže s elom okolo 2200, m  takže bol a je  v našich  šachových súťažiach dosť známy. A súťaž aj vyhral po čom som mu bol zablahoželať.

 A bolo tu ešte viacej ľudí zo Slovenska, konkrétne z jeho južných častí. Čoskoro sa objavil hosť večera a tou bola Judit Polgár z Maďarska.

Najlepšia hráčka v dejinách šachu a dostala sa aj do prvej mužskej svetovej desiatky. Na otváracom ceremoniáli to bola ona, kto bežal s olympijskou fakľou. Malá krásne červené šaty ale keď  som videl tie topánky ,tak som sa bál že sa potkne . Našťastie sa tak nestalo a bola tu v plnej zbroji. Poskytovala rozhovor v angličtine a zároveň nám dala riešiť puzzle, čo je šachová hádanka. Bolo to  veľmi zložité ,pár  obetí  dámy, ktoré sa nedali prijať a potom tichý ťah jazdcom. Ťažko by to niekto nad šachovnicou našiel, podľa mňa. Takisto sa tam každý deň nachádzalo puzzle dňa. Keďže sa okolo len tak hmýrilo so zdatnými šachistami bolo aj primerane zložité. Ale Judit  tu  potom podpisovala svoje knihy, ktorých tu bolo dosť.

Väčšina záujemcov  si dala podpisovať však šachovnice, čo je asi nová móda.   A potom sa niektorý šťastlivcom podarilo s ňou aj odfotiť. Aj ja som medzi nich patril. Prvý deň som tam ostal až do konca teda zo všetkých dní najdlhšie. Napokon som pravda musel odisť a zamieril som rovno do svojho hotela, lebo som bol dosť unavený. Aj na izbe som musel riešiť problémy. Začala  v noci zapínať  chladnička, čo ma rušilo. Tak som ju jednoducho vypol.  Potom začal hučať ventilátor v kúpeľni. Riešil som to tak, že som kartou vypol prúd. Pravda potom som sa v noci v prípade potreby musel motať v tme.

Deň č.2
Ráno boli raňajky s ktorými som bol celkom spokojný. Išiel som už o 7.00, lebo v prípade ciest sa snažím využívať každý moment .Môj plán v ten deň doobeda bolo navštíviť najznámejšie budapeštianske kúpele a to Széchenyiho kúpele .

Pomenované boli po politikovi 19 storočia Séčenim, ktorého Maďari nazývajú najmúdrejší a bol relatívne liberálny. Nachádzajú sa v architektonicky nádhernom prostredí, pravda, treba si aj trochu priplatiť. Ináč aj tu sa hrá šach a to aj priamo v bazéne. Som v tom aj úspešný súperi však určite nie sú takí silní ako na šachovej olympiáde myslím teda tamojších amatérov. Nie sú tam adrenalinové veci ako tobogány alebo hlavičky z vysokej veže(táto disciplína mi zvlášť „chýbala“) ale boli tu zase iné benefity. Keď som vošiel do bazéna začal sa veľký piskot. Zistil som, že sa týka mňa. Išiel som teda za dežurným čo sa deje a dozvedel som sa, že nemám plaveckú čiapku. Tak som si šiel jednu kúpiť. Objednal som si obed aj ten bol tiež na „úrovni“ Na druhej strane bol aj veľmi výživný.

Pomenované boli po politikovi 19 storočia Sečenim, ktorého Maďari nazývajú najmúdrejší a bol relatívne liberálny. Nachádzajú sa v architektonicky nádhernom prostredí, pravda, treba si aj trochu priplatiť. Ináč aj tu sa hrá šach a to aj priamo v bazéne. Som v tom aj úspešný súperi však určite nie sú takí silní ako na šachovej olympiáde myslím teda tamojších amatérov. Nie sú tam adrenalinové veci ako tobogány alebo hlavičky z vysokej veže(táto disciplína mi zvlášť „chýbala“) ale boli tu zase iné benefity. Keď som vošiel do bazéna začal sa veľký piskot. Zistil som, že sa týka mňa. Išiel som teda za dežurným čo sa deje a dozvedel som sa, že nemám plaveckú čiapku. Tak som si šiel jednu kúpiť. Objednal som si obed aj ten bol tiež na „úrovni“ Na druhej strane bol aj veľmi výživný.

Budapešť je mesto s najväčším počtom kúpeľov a veľmi atraktívnych  minimálne v Európe.  Aj okolie tohto komplexu je veľmi pekné, začínal sa tu park. Po krátkej prestávke opäť zamierim na  šachovú  olympiádu. Tento deň má dve akcie pre divákov. Prvou bol turnaj vo fišerových šachoch. Tie však nehrám a tak som sa len pozeral. Druhou akciou bola simultánka dvoch maďarských šachistov. Prvým bol Zoltán Gyimesi, rok narodenia 1977 .Rating 2604, štvornásobný účastník olympiských hier. V druhej skupine hral Csaba Balogh elo nad 2500. 

Chvíľu som to sledoval a prebiehalo to veľmi pomaly .Mladý hráč, čo som ho sledoval nezvládol celkom zahájenie a tak mu rozbili kráľovské krídlo. V ten deň sa tu mihol ešte jeden šachista a to bola ďalšia  legenda svetového  šachu ktorým bol Ukrainec Vasilij  Ivančuk, ktorého sa vraj kedysi obával aj sám Kasparov. Častým návštevníkom tu boli aj triedy žiakov  základných škôl, niektorí sa pustili aj do hry. No bolo to veľké oživenie. Maďarský šach je veľmi silný a už boli aj olympijskými víťazmi v roku 1978.

Deň číslo 3
Tentokrát som už spal veľmi dobre, som už  celkom aklimatizovaný. Som tu však posledný  deň. Tak sa musím aj zbaliť a veci nechám v salóniku dole. Predajňu Spark, kde som bol včera sa mi však nepodarí nájsť.  .Asi starnem. No nevadí. Ako prvé miesto navštívim miesto  bytu ,kde sme zvykli bývať v sedemdesiatich a osemdesiatich rokoch. Dnes už rodine nepatrí.  Je tam aj salón krásy. Hneď vedľa sa nachádza banková skupina, takže môže byť aj ohrozený. Viažu ma sem však aj spomienky z najkrajších rokoch života a riešil som tu aj problémy dospievajúceho chlapca. Odtiaľ som išiel do Sparku. Vedľa bol síce obrovský obchodný dom mamut, ale v týchto domoch je všetko možné  len nie to, čo človek práve potrebuje. Odtiaľ zamierim na hradný kopec, kde sa nachádza Matejov kostol a citadela. Je odtiaľto  krásny výhľad na miesto .

Nachádza sa tu aj hotel Hilton, v ktorom je ubytovaná indická šachová výprava. Rozhodne nešetrili. Potom sa vrátim k metru a zahájim povodňovú turistiku. Lebo povodeň na Dunaji ma sledovala až sem. Toto sa vidí v Budapešti iba raz v živote a tak si to chcem pozrieť. Kvôli povodni boli ináč niektoré trasy zrušené. V metre stále počúvam, že čo všetko sa zase zrušilo. Svoju cestu začínam pri parlamente, čo je neďaleko Margitinho mosta. Prejdem pešo celú trasu až po Reťazový most. Pohľady sú pôsobivé, ale ťažko sa to popisuje. Miesto na nástupy na lode sa nachádza ďaleko v rieke a celá cesta pri Dunaji je hlboko zatopená. Vidno iba vrcholy dopravných svetiel. A trať  električky skončila v Dunaji. So záplavou tejto cesty sa však počítalo. Odhadujem, že keby stúpla rieke ešte o  meter tak by bol vážny problém.

Mimo Budapešti to však vyzeralo horšie. Po povodňovej prehliadke som sa vrátil do hotela . Ešte som vystúpil  na najvyšší miestny vrch, ktorý sa volal Fatrovo námestie.  Boli odtiaľ  pekné výhľady na mesto.  Cestou dole som sa trochu zamotal, ale prežil som to.

Zobral som si aj svoj vak. Vlak mi odchádzal o 19.50 smerom do maďarského mesta Hegyeshalom ,kde sa prestupuje na vlak do Petržalky. Čas ktorý mi ostal využijem ešte na návštevu olympiády, veď  s ťažkým vakom bola pohyblivosť obmedzená. Cestou tam zablúdim ,zrovná teraz čo je smola.  Batoh tam nechám v šatni. Ešte spomeniem, že na olympiáde pracovali aj dobrovoľníci. Dokonca  som uvažoval, že by som sa prihlásil ale nepreplácali ubytovanie. Pri vchode som si kúpil tričko s motívom olympiády. Ďalej som si kúpil jednu knihu o šachovej taktike . Nemôžem nespomenúť hlavnú hviezdu tohto turnaja a to Magnusa Carlsena. Zviditeľnil  sa už prvý deň a to tým, že prišiel do haly na bicykli a to ešte v daždi. Vraj zmeškal nejaký spoj. Stihol to len tak, tak. Partiu vyhral. Ten bicykel sa stane asi historickou pamiatkou. Nebýval však v tom istom hoteli ako ostatní Nori čo bolo dosť neštandardné. To video je hitom internetu. Celkovo  hral dobre, aj keď prehral jednu partiu. Ináč mu nedávno zomrela matka. Takisto sa angažoval aj v ďalšej otázke. Kirgizsko totiž dalo návrh na povolenie návratu Ruska a Bieloruska na olympiádu aj s ich vlajkami. .  Ako to skončí nikto nevie. Totiž taká Džibiti má vo Fide rovnaký vplyv ako India a predstavitelia  niektorých rozvojových štátov čakajú len na to, kto im viacej zaplatí. V minulosti sa o tom presvedčili aj Karpov s Kasparovom, ktorí sa dokonca spojili a aj tak jasne  prehrali. Nuž  Carlsen sa vyslovil  proti návratu ruského družstva. V prípade jeho návratu však reálne zase hrozí, že olympiádu budú bojkotovať zase iné štáty a prídu o kopu sponzorov. Šéfom Fide je však Rus. V  prvej svetovej desiatke je však dnes už  len jeden Rus a to Nepomiašči. Hrali tu však špičkoví ruskí šachisti, ktorí zmenili federáciu. Konkrétne Sarana, Predke, Vitiugov,Fedosejev. A tak sa balvan valí ďalej. Hlavnými  hviezdami boli však  Indovia a prehrali na olympiáde len jednu partiu a to až v poslednom kole. Vyhrali aj ich ženy. Jeden zápas remizovali a všetko ostatné  vyhrali a stali sa víťazmi olympiády. Boli tu pochopiteľne aj Slováci Dopadli zhruba podľa nasadenia, ale ku koncu mali ťažký los. Na Slovensku šach nemá veľkú podporu a viacej sa dozviete o zápase piatej ligy vo futbale ako o úspechoch slovenských šachových šachistoch. Tentokrát som sa pustil do hry, prvú partiu  som prehral. Súper hral lepšie a mal som problém s atmosférou a hlukom   a po turistike som bol aj trochu unavený. Druhá partia vyzerala už oveľa lepšie ale zrazu prišla usporiadateľská služba a zobrala nám stôl.

Začal sa totiž ďalší turnaj a to v tempe 3 minúty na partiu. Hral tam aj jeden chlapec z  klubu šachových nádejí z Bratislavy ale ostať som mohol len prvé  tri kolá. Bolo tam hádam 60 ľudí. Rozlúčil som sa s celou halou a šampionátom a opustil som halu smerom na stanicu. Kúpil som  si miestenku a nastúpil som na vlak smerom do Viedne. Vystúpil som v mestečku Hegyeshalom, kde som riešil problém Ukraincov, ktorých vysadili z vlaku. Skoro  som kvôli tomu zmeškal posledný prípoj do Petržalky  a zachránil som sa len  behom.

Mnou doporučené miesta na návštevu v Budapešti:

Najlepšie miesta podľa môjho výberu- chrám sv. Mateja a cesta odtiaľ vedľa rybárskej bašty a Budinského hradu cez Reťazový most k parlamentu
– parlament a chrám Sv. Štefana
– v lete všetky kúpele
-synagóga
– Gelertov vrch
-Janov vrch, najvyšší vrch v Budapešti
-námestie hrdinov
-islamská pamiatka Mauzóleum Gül Baba
-antické Aquincum
– pre milovníkov histórie Dom hrôzy ,ktorý prezentuje udalosti rokov Nyialasiho a Rakosiho vlády. Prezentácia je obrazová a filmová s komentárom v v maďarskom a anglickom jazyku a mnoho ďalších. Pre deti možno odporučiť  tiež Tropicarium alebo zoologickú záhradu