Možno jeden z posledných tohtoročných turistických výletov som absolvoval do miesta, ktoré sa volá moravské kopanice, Starý Hrozenkov resp. ide o pokračovanie Bielych Karpát na českom území. Išli sme turistická skupina vlakom z Bratislavy do Trenčína a tu sme prestúpili na autobus smerom na moravské hranice, ktoré nie sú veľmi ďaleko.
Hneď na prvých metroch v Čechách bola predajňa suvenírov, kde som si kúpil miestny syr. Zahájili sme výstup, ktorý nás viedol najprv cez hospodárske lesy, neskôr sa cesta stala viacej prírodnou.
Tento kraj je známy bohyňami Žitkova podľa rovnomennej dediny. Najskôr som si myslel, že išlo o nejaké pohanské celebrity ale čoskoro som sa dozvedel, že som podľahol omylu. V miestnej dedinke tu žili ľudové liečiteľky a to nie tak dávno, posledná zomrela v tomto storočí. Dožila sa 96 rokov a tak asi v tom niečo bolo. Táto oblasť bola ešte v minulom storočí veľmi izolovaná, o miestnych lekároch nemohlo byť ani reči a tak sa tomu jobu venovali miestne dámy. Zdá sa, že boli relatívne úspešné .Vyvolali však aj nevraživosť, najprv to boli cirkevné kruhy, ktoré z nich robili ježibaby , neskôr to boli aj aj niektorí vedci, ktorí ich výsledky spochybňovali (formálne vzdelanie tam nebolo)a v nedávnych dobách v minulom storočí to boli aj nepriateľky ľudu .Dnes to všetko už pominulo, podobne ako aj uvedená tradícia .O týchto dámach je tu aj miestne múzeum, ktoré však v týchto hodinách bolo zatvorené. Vyšla o nich aj kniha.
Bola s nami aj jedna hubárka, a mala prednášku na túto tému, ako ich odlíšiť jednu od druhej. Takisto sa hovorilo aj o nešťastiach spôsobených hubami a aj o prípadne takto zlikvidovaných svokrách. Ja osobne huby nezbieram ,nerád sa zohýbam.
Tento deň sa konali zároveň aj parlamentné voľby v Českej republike, takže informácie boli nedostupné. Takisto som si všimol, že na tejto ceste bolo množstvo obchodíkov zo suvenírmi a aj s jedením, správajú sa tu viacej obchodne ako na území Slovenskej republiky. Zrejme vedia lepšie využívať eurofondy , u nás je skôr snaha s nimi vykrývať deficity. V jednej sa zastavíme, ktorá sa volala u Hauptmanu. Je tu aj taká izbička miestnych tradícií.
Výlet mal asi 16 km a v jeho druhej časti sme sa dostali do prírodnejších terénov. Turistov tu nebolo veľmi veľa ale boli a to pochopiteľne viacej českej národnosti. Cesta bola dlhá cca 16 km a prevýšenie do 600 metrov. Zastavíme v nejakom tábore, kde sú aj zariadenia pre deti Čoskoro sa opäť blížime k hraniciam Slovenskej republiky a prehliadneme jednu odbočku.
Ani náš sprievodca tu ešte nebol. Tak potom ideme doľava na neturistickej ceste, čo sľubuje vždy zážitok v pravom pralese. Tak to bolo aj tentokrát dostali sme sa na na prudké stúpanie na vrch Výškov, čo bola celkom zaberačka.
Stretli sme tu jedného z pravidelných účastníkov našich výletov. Tentokrát zmeškal vlak a išiel za nami, a tu sme sa našli. Má vyše 80 rokov ale aj tak nás dobre popreháňa. Dostali sme sa do miestnych usadlostí a narazili „senzačne“ ako keby na nás čakajúci autobus pred obcou Horná Súča. Šofér bol určite prekvapený, koľko ľudí sa stretlo na tomto osamelom mieste. ako na zavolanie ,ktorý nás zobral do Trenčína. Cesta trvala tentokrát dlhšie ako pri príchode.
Záver
Turistická prechádzka ľahšej strednej náročnosti cez moravské kopanice v okrese Uherské Hradište a plná osamelých dedín, domov a aj lesov.
Celá debata | RSS tejto debaty