Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Ide o najlepšiu jednodňovú lyžovačku z Bratislavy. Po dlhšom váhaní som sa vybral do tohto lyžiarskeho strediska. Mám už predsa len 65 rokov. Po roku nelyžovania je človek už len trochu zneistený či sa niečo v jeho organizme nepokazilo. Naopak ďalšie výlety v uvedenom roku prebehnú už pokojnejšie. Výletu predchádzala kúpa nových lyžiarskych topánok v Au parku. Staré boli už dosť tesné a tlačili. Takisto som mal problém s platbou za zájazd, banky navymýšľajú kadejaké nové postupy a až tak všetko chránia, že aj majiteľ sa niekedy k platbe ťažko dostane. A aby to nebolo všetko, tak mi tesne pred odchodom záhadne zmizla platobná karta. Ale už sa našla a to je to tak dobre! A ešte neskončím , aj som zle spal, čo sa mi pred cestami v poslednom čase stáva pomerne často. Lyžiarske stredisko Stuhleck je najbližšie kvalitné lyžiarske stredisko k Bratislave. Je vzdialené cca 200 km vo Viedenských Alpách a vedie tam kvalitná rovná cesta. Cesta tam trvá cca dve hodiny. Ja som tam išiel autobusom z Bratislavy zo stanice Mlynské Nivy. Tento chodí počas sezóny každý weekend a cez prázdniny aj každý pracovný deň. V cene je cesta aj aj lístok na vleky . Dá sa tam ísť aj bez zakúpenia lyžiarskej permanentky. V tom prípade sa môžete vyviesť hore lanovkou, odporučujem sa vyviesť na Panoráma reštauráciu odkiaľ sú krásne výhľady na viedenské Alpy.
Počas cesty tam som nemohol spať, lebo sa rozprúdila živá podnikateľská debata, kde tisíce love len tak lietalo. Pred Stuhleckom prechádzame cez niekoľko tunelov, ktoré sú aj akýmisi podnebnými predelmi a za jedným sa objaví aj sneh. Na mieste v Schi servise som si dal ešte nastaviť lyžiarky oproti lyžiam, čo stalo šesť Euro. Samozrejme bola určitá nervozita ,lebo u lyžiarok nemáte nikdy istotu, že sa nákup podaril, zistite to až na svahu. Ich obúvanie chvíľu trvalo, človek musí odhaliť špeciality nového produktu. Trať sa nachádza v nadmorskej výške od cca 850 metrov až do výšky 1780 metrov. Dlhá je štyri km a je tam viacej variant, na ktorých sa dá lyžovať. Má len o malo horšie lyžiarske parametre ako Chopok. Ja som bol v nedeľu a trochu dlhšie asi 15 minút sa čakalo len na Tal (údolná) station, kde sa všetci ľudia zbierajú a inde vyššie sa to začalo rozdeľovať.

Chodievam sem už vyše dvadsať rokov . Ináč v rokoch asi 2005 až 2015 sem chodil lyžiarsky vlak z Petržalky, ktorý bol zadarmo, platilo sa len za vlek. Keďže stanica bola trochu ďalej od vleku lyžovať sa začalo o niečo neskôr. Vo vlakoch bola nezabudnuteľná atmosféra. Práve tu na stredisku si človek uvedomí zmeny v podnebí, kedysi si tu bývalo množstvo prírodného snehu ako na večné časy v januári vždy ,v posledných rokoch je to tu dole vzácne. Sneh bol len na severných svahoch a aj tam sa pomaly topil. Ale aj vo vyšších polohách ho bolo málo ,tak akurát. Vyzeralo to tu tak, ako kedysi v polovici marca. Trať bola vzhľadom na pomery vo veľmi dobrom stave, všetky trate boli zjazdné a poobede sa robilo niekoľko bubnov ale tomu sa zabrániť nedá, pokiaľ by nemala behať po trati mašina, ktorej prítomnosť však tiež nie je bez rizika. Pokiaľ ide o nebezpečnosť lyžovania ,nie je podľa mňa výrazne vyššia ako u iných športov. Pravda každý musí vedieť na čo má a na čo nie. Sú však ľudia, čo sa jednoducho spustia dole, veď nejako to už skončí. Pri takom prístupe sa samozrejme niečo aj stať môže a aj náhoda sa môže stať. Pre náš starších je dôležité aby sme silou mocou nenaháňali dvadsaťročných. Napokon, špitál nie je až tak ďaleko. Zasnežovať sa zasnežovalo dosť ,v jazerách nebolo už veľa vody. A nebola ani celkom zamrznutá, čo je v januári netypické. Kedysi tu boli aj metrové záveje. Stravovacích možností je tu dosť . Na vrchole kopca Stuhleck sa nachádza jedna reštaurácia, kde však treba ísť do kopca kúsok lyžiarkami a v prípade dostatku snehu vyšliapať. Ale tu hore býva často odfúkaný. Volala sa Gunter hutte. Trochu nižšie vo výške cca 1600 metrov sa nachádza Panorama restaurant. V strede sa nachádza najnavštevovanejšia Friedrich Hutte, kam najčastejšie chodím .Dobrý Wiener schnitzel tu stál cca 14 Euro a v podstate sa mi zdal zbytočne veľký ale dá sa najesť aj o niečo lacnejšie. Stravovacie podniky boli aj dole .Autobus bol medzi 12-00 a 13.00 otvorený, parkuje je len niekoľko metrov od vleku. Takže každý si mohol stravu doniesť aj sám nejaký ten lepeňák a sa tu dole stravovať. Ale zdá sa mi, že lepeňáky už idú z módy aj na Slovensku. Nič nie je už ako bolo. Poobede som začal cítiť únavu v nohách a tempo som zvoľnil. Prešiel som však všetky trate niektoré aj viackrát okrem tých s kotvou.
Odchod autobusu bol o 16.30, čo však treba odlišovať od príchodu k autobusu. Treba byť pripravený. Kedysi oneskorenci musel spievať aj tancovať. Šoférovi sa vrátia karty, ktoré slúžili pri vstupoch, ináč sa zaplatí pokuta tri Eurá. Na ceste domov sa väčšinou v autobuse vyspáva, každý je rád, že to dobre dopadlo, nedolámal sa a vyhodnocujú škody. Vlastne som mal menej bolesti ako ostatní. Teda nebolelo ma nič, len nasledujúci deň som bol živou mŕtvolou. Tentokrát sa však nespalo, ale vyvinula sa živa diskusia sa o vitamíne D a o ich následnom možnom vylučovaní z organizmu. Človek sa vždy k niečomu priučí.
Záver:
Vynikajúca jednodňová lyžovačka, najlepšia v okolí Bratislavy. Nachádza sa tu blízko ešte jedno lyžiarske stredisko a to Hirschen kogel, samotný Semmering , kde sa konajú preteky Svetového pohára. Toto stredisko sa nachádza však nižšie .Trať je strmšia a kratšia a sú tu aj čierne zjazdovky ,kde však musí byť dosť snehu .Nechodí sem však autobusová doprava. Prísť sem môžu aj skialpinisti a vyšliapať si hore, teraz by však musel ísť na kraji lyžiarskeho svahu a niekoľko ich bolo aj vidno .Na stanici Mlynské Nivy v prípade, že ste si kúpili lístok na zájazd môžete na stanici aj zaparkovať auto.