Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Tento kláštor sa nachádza asi 20 km severozápadne za Viedňou v oblasti kúpeľného mesta Baden. Ale začnem začiatkom ,lebo aj cesta je súčasťou výletu. Do Viedne som išiel vlakom z Petržalky a. Na stanicu Hauptbahnhof som si kúpil spiatočný lístok na toto  miesto, ktorý stál 16 Euro. Ale mám zvýhodnenú OBB kartu. Odchod bol z  nástupištia č.1 ale pozor! Sú tam dve nástupištia č.1.každé iným smerom ,kým na Slovensku to býva obojstranné. Tak musíte dbať o to ,aby ste sa zaradili do správnej jednotky . Môže sa totiž stať, že sa to nestane a vyrazíte opačným smerom. Ďalším problémom  pre našinca bolo, že zástavky mali  veľmi podobné mena Meidling, Modling. a podobne, čo je mätúce. Aby som to nedomotal, išiel som do Liesingu .V Rakúsku na staniciach mimo Viedne občas  nie sú pokladne a informácie a tak si musíte pomôcť sám. Poradil mi jeden mladý muž a prestúpil som na vlak do Modlingu. Tu som už bol, veľmi pekné mesto ešte s krajším okolím. Ale dnes bol len prestupnou cestou do kláštora, ďalej sa išlo už autobusom. Ale ktorým? Povedali  číslo ale buď  mi ho zle povedali alebo som to poplietol  ale namiesto 365 som si pamätal 356. Samozrejme som prezrel všetky zástavky a nič som nenašiel. Konzultoval som to aj vodičmi, ktorí to tiež vždy nevedeli  resp. niektorí nevedeli ani po nemecky, čo bolo zaujímavé  zistenie. Keď sme už pritom, vo Viedni nie je až také ľahké sa dohovoriť po nemecky lebo je tam veľa cudzincov. Síce po anglicky vedia, ale zároveň je zrejmé, že títo  neovládajú miestne  MHD, takže sú momentálne nepoužiteľní. Cesta potom trvá  asi polhodinu a viedla cez celé mesto a potom  zalesneným  terénom  a potom som sa už ocitol pred kláštorom Stift Heiligenkeuz. Okolo neho už dnes vzrástla dedina, ale veľa oveľa neskôr ako bolo postavený kláštor. Ten bol už založený už v roku 1133, pravda  vtedy ešte nemusel vyzerať tak ako dnes. Ide o cisterciánsky   kláštor. Cisterciánský rád má pôvod vo Francúzsku a založil ho svätý Robert  z Molesme. Podporovala ho dynastia Babenbergovcov ,konkrétne Leopold III. Vtedy šľachtici pretekali medzi sebou  kto postaví väčší kostol alebo kláštor. Cieľ týchto snáh však nebol iba náboženský ale aj politický. Bolo treba udržať ľud v poslušnosti a kázalo sa vtedy iba po latinsky aby ľudia tomu podľa možnosti nerozumeli a nevšimli  si povedzme, že niektoré evanjelia si vzájomne odporujú. A v začiatkoch tu boli veľmi aktívni Francúzi , kde rád vznikol aj vtedy už bolo multi kulti. Dnes je tu asi 100 mníchov, ktorí sa venujú svätým veciam, spievajú a  modlia sa nás hriešnikov  a robia aj nejaké práce. Mňa osobne by však taký život nelákal. Je pondelok a skoro nikto tu nie je. Kláštor má veľký dvor a pôsobí celkom impozantne. Sú tu rôzne  stavebné štýly od gotiky až po súčasnosť. Nie som však architekt a nebudem to detailne popisovať .

V roku 1683 ho podpálili Turci a prežil aj reformy Jozefa IU, pretože sa vyhodnotilo, že mnísi robia aj nejakú užitočnú činnosť ,nielen modlenie. A žije aj prítomnosťou, nedávno tu bola visita z Vatikánu, lebo sa rozmohli zvesti o nejakých nešvároch. Čo zistili, neviem. V roku 1997 sa tu malo konať stretnutie hlavy katolíckej  cirkvi pápeža Jána Pavla II s patriarchom  ruskej pravoslávnej cirkvi  a aj istanbulskej cirkvi ale ruská strana toto stretnutie napokon zablokovala .Aj takto niekedy komunikujú kresťania, Rusi nikdy poľského pápeža nemuseli. Ale vrátim sa k sebe, idem na najdôležitejšie miesto každej historickej pamiatky teda  na vrátnicu. Nie je tu  živý sprievodca ,skoro  nikto tu  nie je. Až neskôr sa začali ľudia ukazovať. Prezentácia je vo forme audi. Môžem si vybrať aj jazyk prezentácie. Hoci je tu aj český, rozhodnem sa pre nemecky, lebo som v nemecky hovoriacej krajine. Takisto dostaneme kľúč, čo je už menej štandardné a sám si otváram dvere. Pravda, pokiaľ nájdem tie správne. Sú tam také historické miesta označené číslami. Potom ho treba stisnuť príslušné   číslo stanovištia na ovládači   a začne sa prezentácia o vybranom mieste.  Ja osobne dávam prednosť živej, aj keď v tejto sa zase dozviete viacej informácií .Lepšie si ju zapamätám. Idem do miestneho kostola .Keďže som si zaplatil vstupné v cene 11 Euro, tak sa dostanem do jeho viacerých častí. Je naozaj impozantný.  Okrem mňa je tu len jeden maďarský pár, ktorý však žije v Linci. Na kláštornom dvore ,ktorý ma tvár obdĺžnika alebo skoro  štvorca sa nachádzajú aj ubytovne pre mníchov,  školiace miestnosti a podobne kam nejdeme. Na samotnom dvore je aj morový stĺp.

Konajú sa tu niekedy aj nejaké akcie a kresťanské  happeningy.  Dá sa to prejsť aj za hodinu aj s výkladom. Pravda, keď sa niekto dostane aj do náboženského tranzu, môže to trvať aj dlhšie. Našiel som všetky stanovištia okrem čísla 1. Reklamoval som to aj u vrátnika na vrátnici na čom dostal nasledovnú odpoveď:

Ja som číslo jedna! 

Tak som opustil kláštor a trochu si pozrel okolie. Pred kláštorom sa nachádza cintorín ,kde sú pochovaní miestni mnísi. Prekvapilo ma že žili väčšinou relatívne krátko.

Dá sa to vysvetliť ich sedavým spôsobom života, možným hrešením alebo nadmerným užívaním omšového vína. Za kláštorom je aj krížová cesta, ktorú absolvujem, ide trochu do kopca, čo je pre tento typ  ciest dosť typické. Viď napríklad  taký Hrádeček pri mikolove Prejdem na druhú stranu  dediny  a tam idem trochu do kopca. Vedie tadeto aj cyklocesta ale turistické značky tu nevidím.

Ale všetko čo sa začalo musí  raz aj skončiť. Nastúpim na autobus a vrátim sa do Modlingu. Jesť aj na výletoch treba. Dám si tu bohatý rezeň, ktorý stojí jedenásť Euro. Zdá sa mi, že Rakúsko začína byť pomaly  aj lacnejšie ako Bratislava. Na stanici mi chvíľu trvá, kým sa zorientujem na nástennej tabuly ale napokon sa to vyrieši.. Všetky vlaky odtiaľto idú nie do Ríma ale do Viedne ak to nie je ináč. Vlaky sú nesporne kvalitnejšie a rýchlejšie ako na Slovensku. Čudujem sa ako vo Viedni dokážu uriadiť to  množstvo vlakov. V rakúskych vlakoch sú  však dosť nedôsledné kontroly cestovných lístkov. , Rakúšania nemajú v sebe tú  nemeckú pedantnosť a sú rovnakí bordeláry  ako my. Nie nadarmo sme žili 1000 rokov v jednom štáte. Vo Viedni prestúpim na vlak do Petržalky a ďalšiemu výletu je koniec.

Záver:
Tento kláštor sa považuje za jeden z  najkrajších  v Rakúsku a určite sa ho oplatí navštíviť.