Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Mestečko Hainburg (Rakúsko) určite netreba obyvateľom Bratislavy predstavovať. Pre ostatných je to menšie stredoveké mestečko vzdialené asi 15 km od Bratislavy na ľavej strane Dunaja.
Braunberg je kopec s nadmorskou výškou 376m   ,ktorý možno vidieť na pravej strane cesty, keď  ideme do Hainburgu.

Väčšina Bratislavčanov pozná toto  miestečko iba z nákupov, ale je tu toho oveľa viacej. Pamiatky a aj krásna príroda. Mnoho Slovákov tu našlo aj svoj domov. Rozhodol som sa pre cestu autobusom, chodí tam linka 901 od mosta SNP. Teba sa správať priateľsky k prírode. Hoci bol pondelok, bol autobus skoro  plný. Vystúpim na zástavke Ungarn tour, v preklade maďarská brána .Cele staré mesto je obklopené stredovekými hradbami. Rozhodnem sa cestu začať pri rieke, hoci hore viedla aj asfaltka, ale chcem niečo viacej romantické. Idem do prístavu po tkz .Blutgasse, čo v preklade  Krvavá ulica. Názov nie je náhodný. V roku 1683, počas posledného rozmachu osmanskej ríše dobyli Hainburg Turci a zmasakrovali  vyše 6000 jeho obyvateľov tohto mesta a nahádzali ich do Dunaja. Utekali práve cez túto ulici. Len niekoľko ich prežilo v okolitých lesoch, medzi nimi našťastie starý otec hudobného skladateľa  Haydena, ktorý pochádzal z tohto kraja. Celé mesto skončilo v skaze.

Prístav v Hainburgu je veľmi pekný a fotogenický. V deväťdesiatich rokoch bolo pravidelné spojenie medzi Devínom a na lodi  bolo to vtedy bezcolné pásmo ,takže sa tu dalo lacno nakupovať .Ale kde už tie lanské snehy sú.

Práve tu zahájim svoj výstup a cestička ma čoskoro  vyvedie na hradskú.

Smerom na vrchol, vedie asfaltová  cesta ale pretínajú ju turistické cestičky, ktorými ju možno opustiť. Rozhodnem sa ísť hore napokon po hradskej.  V zime nie je možné ísť autom celkom hore. Cesta trvá asi hodinu a pol. Na vrchole je náhorná plošina. Ako prvú si všimnem keltskú strážnu  vežu. Prístup momentálne nie je povolený.

Cele to miesto je výhľadové na všetky  svetové strany. Len na mesto Hainburg ho komplikuje nízko svietiace slnko. Vidno odtiaľ hrad Schlosshof, Devínsku kobylu, Bratislavu, Dunaj .Na svoje prekvapenie spozorujem hore nejaké zvieratá, ktoré vyzerali ako muflóny. Netušil som, že tu niečo také žije. Na vrchole sú tabule k rôznym historickým udalostiam. Žilo tu množstvo národov  a skončilo to obyčajne tak ,že jeden vyhnal druhý. Vrátim sa k k Ilyrom, ktorí tu úradovali v rokoch 800-300 pred naším letopočtom. Vytlačili ich potom Kelti-Bojovia , ktorých  zase vytlačili Rimania.

A potom nasledovalo sťahovanie národov,  prišli Habsburgovci  a po nich rakúsky  štát. A práve prítomnosť Ilýrov tu pripomína jedna tabuľka . Ďalšia má   zase pripomínať vyhnanie Karpatských Nemcov zo Slovenska , prekladať ju však nebudem. Určite by Na Slovensku by kvôli nej a tej mape  asi zasadal náš parlament, tu však už nemá žiadne kompetencie.

Ďalšia spomienková tabuľa zase pripomína zase inú historickú udalosť. A to  legendárny pochod z Bratislavy do Hainburgu dňa 10.12.1989. ktorého som sa osobne zúčastnil. Ako len ten čas beží.

Na vrchole sa teraz nachádza viacej Slovákov a aj s rodinami, sú prázdniny. Takže diskutujeme o všeličom.

No napokon sa rozhodnem pre zostup a tento raz idem lesným chodníkom, tkz braunbegský okruh. Miestami je celkom strmý. Prechádzam na severnú stranu kopca, kde je oveľa chladnejšie a miestami sa tu nachádzajú aj zvyšky bielej  pokrývky, Prechádzam cez asfaltovú cestu a následne sa dostanem do dunajských lesov. Príroda je tu oveľa pôvodnejšia  ako u nás pri Bratislave, zásahy do prírody sú tu minimálne. Sú tu husté lesy a naopak, pri Dunaji, ktorý má nízky stav sa nachádzajú široké štrkové polia. Atrakciou tejto oblasti je aj riečny hrad zvaný, Röthelstein, prezývaný aj hrad temných rytierov.

Väčšina ľudí vie len o jednom hainburskom hrade. ale je ešte jeden. Kedysi musel byť celkom impozantný ale napokon ho začal a dobývať príroda. Ale stále sa toho dosť zachovalo. Tu, kde dnes žijú prírodou chránené zvieratá boli kedysi v stredoveku centrá moci. Hrad stojí na riečnom brale vysokom  cca asi 30 metrov a sú odtiaľto krásne výhľady tak na rieku ako aj  na jej ramennú  sústavu.

Vrátim sa stručne k jeho histórií ,postavený bol asi v 10 storočí a pri jeho výstavbe sa použili aj kamenné bralá z rímskych stavieb v meste Carnuntum. Slúžil na ochranu rieky. Hrad nemal dobrú povesť .Konkrétne v 14 storočí sa tu usadili lúpežní rytieri, teda šľachtický rod ,ktorý sa venoval tejto tak ušľachtilej  činnosti . Nemali ich v Hainburgu veľmi radi. Skončil skorej ako ostatné hrady, už koncom 15 stočia sa začal jeho úpadok a keď ho obsadili Turci, tak sa len urýchlil. Jeho kamene sa mali neskôr použiť aj na výstavbe Bratislavy, zachovala sa o tom jedna zmluva.

O hrade kolujú dodnes rôzne chýry, pohybujú sa tu vraj rôzne postavy v zahalených rúchach, templári a podobne. A pozor!  V noci na hrade straší, vraj sú tu duchovia bývalých nahnevaných majiteľov a robia tu neplechu v noci je lepšie sa vyhnúť tomuto miestu. Aj tu sa nachádzajú turisti. Kým hore na kopci prevládala slovenská klientela, nížinné krásy zdá sa až tak Slovákov nelákali a boli tu viacej Rakúšania. Ale v hainburskom riečnom prístave počuť už slovenčinu celkom bežne.  Po tejto prechádzke pokračujem vedľa rieky na sever, zostúpim aj na štrkovisko, čo nebolo celkom jednoduché a napokon sa vrátim do prístavu .Keďže bola zima, nechcem sa tu dlhšie zdržiavať a zamierim na autobusovú zástavku ktorá je pri obchode penny. Autobus chodí cca každú hodinu. Čas odchodu  je ešte ďaleko a tak navštívim svoj obľúbený obchod penny  následne nastúpim na autobus do Bratislavy.

Mnou odporúčané miesta na návštevu v Hainburgu:

1/ Samotné mesto je veľmi malebné a zachovalo si dodnes svoj stredoveký ráz.

2/Dominantou mesta  je hainburský hrad (Schlossberg) z 11 storočia. Najznámejší je svadbou českého kráľa Přemysla Otakara II s jeho  o dvadsať rokov staršou nevestou v roku 1252  Ako to dopadlo, nie je až také  ťažké uhádnuť. Výstup od Maďarskej brány trvá asi dvadsať minút.

3/Miestna najvyššia hora sa volá Hundsheim alebo hainburský kopec a výstup trvá asi hodinu. Má výšku cca 500 metrov Najlepšie je ísť hore severnou trasou od obchodného domu Lidl, cca konečná autobusu 901 a výstup trvá asi pol hodinu. Na vrchole je aj búdka, kde sa dá utiahnuť. Náročnosť výstupu je asi ako na náš Kamzík ,možno trošičku menej. Nachádzajú sa tam aj jaskyne ,ich návštevu však treba dojednať u orgánov v dedine v Hundsheime.

4/ Veľký turistický okruh po haibuirských kopcoch ,ten sa začína vo Wolftale, ,odtiaľ sa ide na rozhľadňu Konigswaerte(dobre ju vidno z Petržalky). cez hrad Pottenburg a následne po hrebeňoch hainburských hrebeňov. Ale treba dať pozor, aby ste sa nedostali do Obory, ako sa raz stalo mne ,kde žijú divoké svine. Takže pre istotu treba aj nabrúsiť aj  nože. Okruh ma cca 15 km a nie je turistický značený

5/Mesto leží aj na medzinárodnej dunajskej cyklotrase a tak je aj Mekkou cyklistov. Dá sa odtiaľto dostať napríklad do Viedne, do Bratislavy a do Devína. Okolité lesy sú súčasťou národného parku, príroda je pôvodná. 

6/A napokon to je známe nákupné centrum Bratislavčanov, ale na to expert nie som a blog na to musí napísať niekto iný

7/Vždy tu býva o stupeň až dva chladnejšie ako v Bratislave a hlavne veternejšie. 

A tak skončil môj posledný výlet v roku 2025.