Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Tak som opäť raz vytiahol svojho tátoša a keďže som tento rok ešte v Maďarsku prakticky nebicykloval, rozhodol som sa pre túto krajinu. Hneď na začiatku ma stihla pohroma, vlak, ktorý mal ísť nešiel a tak som musel  v hustej hmle, ktorá v ten deň bola odbicyklovať do prvej maďarskej dedinky Rajka. Problém bol, že som veľmi nevidel a hlavne druhí nevideli mňa. No napokon to dobre dopadlo. Prvá neplánovaná strata. Nastúpil som teda do vlaku , bol ešte jeden cyklista zo Slovenska ,čo bola dobrá správa. V Hegyeshalome pri prestupe sme bežali obidvaja s bicyklami na prípoj do maďarského mesta Győr , čo bolo ďalšie neplánované mrhanie silami. A potom, za mestom Mosony vlak zastal v stanici Kimmle. Oznámili nám, že mesto vlaky neprijíma z technických dôvodov .Ešte nikdy som o takom niečom nepočul. Tak sa dám do reči zo svojim slovenským spoločníkom. Dozvedel som sa, že cestuje do maďarského mesta Tatabanya za kamarátmi idú do pohoria Gerecse, chystajú sa na toho vtáka Turula čo je na vrchole a potom uvidia kam ďalej. Stojíme hodinu a skoro dve. Nielen  my ale aj medzinárodné vlaky stoja ,celá táto cesta  je nimi zamorená .Keďže to  dlho trvá, vznikajú tu konšpiračno – nekonšpiračné teórie ,ktoré zhrniem do troch bodov. 1/  Vzbúril sa vodič lokomotívy, povedal , mám toho už naozaj dosť a opustil svoju lokomotívu a išiel za frajerkou . 2/  Je to ďalšia intriga zlého  Bruselu proti tomuto  malému národu 3/  Na železničnej stanici v Győri vystrája George Soroš.
No napokon sa vlak pohol a na obed sme došli do mesta, čo bol dosť veľký škrt cez časový rozpočet . Toto mesto je pekne spravené  a zrekonštruované a počíta sa medzi najkrajšie maďarské mestá. Z našich reálií je zaujímavé, že tu chodil do školy dva roky aj náš národovec Ľudovít Štúr aj keď sa to až tak veľmi  nespomína. A okrem neho tu v roku 1945 počas spojeneckého bombardovania maturovala u benediktínov aj moja matka. Mesto som už poznal a tak som nestrácal čas jeho prehliadkou. Hlavne tepna Baros utca bola veľmi pekne vyzdobená kvetmi.

Hľadám začiatok cesty čo nie je vždy ľahké  ale mám šťastie. Nachádza sa  pri sútoku mošonského Dunaja a Ráby Komárom má byť vzdialený 40 km a tak rozhodnem, že to ešte risknem .Kvôli časovej strate sa však nebudem môcť príliš veľa vyvaľovať.  Dostať sa z mesta chvíľu trvá a cesta je vcelku dobre značená. Len raz musím konzultovať správny  smer. Celá cesta mala technicky výbornú kvalitu ale viedla vedľa miestnej komunikácie ,kde nebola vysoká doprava ale bola. Nešlo o nebezpečia ale o občasný hluk. Výhodou bolo, že sa tu občas nachádzali pumpy s pitnou vodou.

Okolie bolo striedavo poľnohospodárske plodiny ,pastviny a lesy. Dunaj bol neďaleko ale vidno ho nebolo, bolo tam treba odbočiť na lesnú cestu. Po 16 km dôjdem do dediny Gönyű  ,ktorá bola jediná na celej ceste. Má asi 3000 obyvateľov a mal  tu byť niekde kemp pre vodákov, čo ma však v tejto chvíli  nezaujímalo. V dedine som si u súkromníka kúpil langoš, jesť  treba.

Veľa možnosti na stravovanie to na tejto trase nebolo aspoň hneď vedľa cesty. Išlo v podstate o stred celej cesty a v druhej časti sa stala tiež viacej prírodnou, aj keď sme ešte  nejaký čas išli vedľa cesty. Predo mnou sa však zbierali čierne mračná.

Aj mravenci mali veľký poplach, behali splašene hore dole. Sledoval som pohyb mračien a napíšem k tomu nasledovné: Keďže bývam pri Dunaji, tak  viem ako sa chovajú miestne  letné  búrky. Obyčajne sú vždy na jednej strane Dunaja, ale cez Dunaj neprejdú, odtlačí ich. Aj teraz to bolo tak, na druhej   slovenskej strane Dunaja nebolo ani obláčika, zato maďarská strana  bola celkom čierna a niekde sa aj blýskalo aj hrmelo. Logicky tak odbočím k Dunaju a prečkám tu celý nečas.

Padne na mňa len niekoľko kvapiek. Bolo vidno, že nedávno mal dosť vyšší stav. Po nejakom čase sa vrátim na cyklotrasu , mraky sú už skoro  preč a idem ďalej. Čoskoro cyklocesta odbočí od normálnej a idem do stále príjemnejšieho prírodného prostredia. Má to však aj nevýhodu, začne dobiedzať aj hmyz a čoskoro  sa objaví aj veľký priateľ človeka a to komáre. Napriek tomu sa rozhodnem pre šľafik ale nemám kľud. Všetci okoloidúci sa obávajú o moje zdravie, či sa mi niečo nestálo a tak trochu do mňa pichajú aj palicami. Musím odpovedať na otázky typu čo s deje? Na Slovensku by po mne väčšinou  ani pes neštekol. Celkovo  sa Maďari správajú voči cyklistom oveľa priateľskejšie ako to poznám na Slovensku, na prechodoch mi vždy zastali. Ani žiadne nadávky nepadali. Po polhodine znovuzrodený pokračujem ďalej  a objavujú sa prvé severné  výbežky maďarského mesta Komárom.

Najprv sú to poľnohospodárske usadlosti, potom  vily zaimplementované do prírodného prostredia, tábory a kempy. Táto časť  mesta sa volá Koppánymonostor čo znamená Kopanský kláštor ktorý tu kedysi bol. Dnes sa tu nachádza aj veľká  Kopanská pevnosť. Ta fungovala kedysi v symbióze s tou, ktorá je na slovenskej strane.

Komárno bolo a aj je vysoko strategické mesto a je to mesto na dvoch stranách Dunaja aj v dvoch štátoch. Táto časť mesta je celkom malebná a zmenila môj názor na jeho maďarskú časť, že tam nič až tak zaujímavé nie je. Hlavným gurum v Komárne a aj v Komárome je miestny  rodák spisovateľ historických románov a autor Levočskej bielej pani  Mór Jókai.

Napokon zakotvím na tomto námestí a potom pokračujem ďalej. Na úrovní kúpeľov v Komárome, kde som už bol a sú celkom dobré sa vraciam k mostu sv. Alžbety ,kde je prechod na slovenskú stranu. Ďalej však už nejdem, pretože návrat cez Maďarsko je pre mňa jednoduchší aspoň som si to tak predstavoval. Za vlak už neplatím a za bicykel bola cena cca 1 Euro. Ďalej však železničná stanica v Komárome nebola práce pre cyklistov ústretová. Išlo sa hore po schodoch úplná pakáreň.

V Gyori bolo treba prestúpiť ale nebolo jasné na ktorý vlak, išlo ich viacej. Idem na konzultácie a je tam len jedna pani v pokladni na hrozne veľa ľudí. Chudera bola už celkom groggy. Zase niekto šetrí na nesprávnom mieste. Problém sa vyrieši  a išiel som na správne nástupište a odveziem sa do Hegyeshalomu. Vlak však meškal a tak mám obavy o prípoj do Petržalky. Ale stihlo sa. Ale objavil sa ďalší problém , objavila sa nová búrka v plnej sile. A tak utekám do vlaku zo všetkých síl., dnes už druhý krát.  Tento vlak však predstavujú len dve vozne a som tam praktický sám. Okolo šľahajú  samé blesky, dunia hromy a spustí sa veľký lejak.  Dokonca kvapká už aj do vlaku. V polotme to bolo vlastne celkom romantické v tomto maďarskom mestečku ale tiež si kladiem otázku, či sa tu môžem naozaj cítiť bezpečne v tejto diskotéke živlov? Vlaku  sa vôbec nechce a odchádza so značným meškaním. Napokon však dôjdem na slovenskú stranu. Tu nečas pokračuje a tak neodchádzam a dám sa do rozhovoru s náčelníkom stanice. Hoci je už neskoro večer ale aj tak  je tu živo. On spolupracuje s výhybkármi a naozaj potvrdzujem ,že je to veľmi zodpovedná práca. Človek sa tak dozvie zaujímavé veci, železnice ma vždy bavili. . Napokon sa živly upokoja a zamierim domov.

Záver
Po technickej stránke perfektná a kvalitná nížinná cyklocesta.