Deň č.1 Cesta
Madeira je ostrov v Atlantickom oceáne, ktorý patrí Portugalsku, ktoré ho osídlilo už v 14 storočí. Nachádza sa asi 500 km od afrického pobrežia (Maroko) a asi 1000 km od európskeho (Portugalsko) a 500 km severnejšie od Kanárskeho ostrova Teneriffe. .Má rozlohu 740 km štvorcových a ročne ho navštívi asi 1 milión turistov. Zo známych ľudí odtiaľto pochádza dnes slávny portugalsky futbalista Cristiano Ronaldo Tento krát som si zvolil cestu prostredníctvom rakúskej cestovnej kancelárie ecomm, ktorá má sídlo na trnavskom mýte v Bratislave.
Cestujem autobusom k Novému mostu, cestou začal autobus dymiť a tak som z neho vystúpil trochu priotrávený. Pri Novom moste bola havária, takže som sa ešte trochu zdržal, ale spoj do Viedne som stihol. Lístok stál osem Euro, jedno euro som ešte musel doplatiť za batožinu. Bol som tam už o pol desiatej, čiže bola viac ako dostatočná rezerva pred odletom. Letenku som ešte nemal, tu som si musel vyzdvihnúť na letisku a tak som začal pátrať po stánku Neckerman. Vlastne ani neviem, s ktorou cestovkou som skutočne cestoval , volala sa ecomm, obal patril CK Tui reisen a na letisku ma vybavoval Neckerman. . Pobyt na letisku pre mňa nie je ničím zaujímavý a tak som bol celkom rád, keď sa cez gate č.9 mohol premiestniť na odletové miesto. Zároveň ma aj zodpovedne prekontrolovali ako vždy som pekne zapípal a tak išlo veľa veci dole. Ale napokon som túto prekážku úspešne prekonal a dostal sa do haly. Čas som trávil s cestovateľmi z Devínskej novej Vsi, ktorí cestovali na Kanárske ostrovy a poznali šéfa môjho šachového klubu z tejto lokality a tak sme mali spoločný predmet diskusie. Napokon odišli a potom prišiel rad aj na mňa. V lietadle som sedel pri okne a všetky miesta vedľa mňa boli voľne. A kto ma pozná, iste tuši, že som okamžite okupoval všetky tri miesta. Prvý kritický moment pre mňa prišiel po servírovanom jedle. Ako celok mi nechutil a najmä nejaká časť z neho mi pripadala úplne odporná. Čoskoro na to sa mi urobilo nevoľno. Zapil som to ešte pivom, ale to môj zdravotný stav iba zhoršilo , musel som ísť vracať a šlo to so mnou následne dole kopcom. Po štyroch hodinách letu pristávame na letisku. Toto sa nachádza asi 20 km od Funchalu vo vlhšej časti ostrova a donedávna patrilo medzi na pristávanie náročné letiská, kde vraj piloti potrebujú špeciálny certifikát. Je to preto, lebo pristávacia dráha je veľmi krátka a letisko obklopujú hory. Všetko prebehne však bez problémov a pristávame. Na mieste pristátia prší a prvé dva dni prevláda skôr chladnejšie počasie. Veľmi to však neregistrujem, pretože v pristávacej hale mi opäť príde nevoľno a pomôžem si najbližším smetiarskym košom, na iné už nebol čas. Ani ma len nekontrolovali, len znechutene mávli rukou. Aj sám zo sebou som bol veľmi znechutený. Celkovo bez problémov nájdem minibus, ktorý nás odvezie na miesto určenia. Tu bol aj sprievodca nemeckého pôvodu. Netuším, či to mal byť delegát súčasťou tohto zájazdu. Ak áno, tak nedal o sebe počas pobytu žiadnu známku života. Cesta k môjmu dočasnému bydlisku trvala asi 40 minút. Uvedené miesto sa volalo vila Camacha a nachádzalo sa v nadmorskej výške asi 200 m nad morom v západnej časti Funchalu, čo je hlavné mesto ostrova. Išlo naozaj o takú vilku, žiadny hotelový komplex. Bol odtiaľto krásny výhľad na ich hlavne mesto.
Žiaľbohu po prvom dni sa mi znefunkčnil fotografický prístroj a ani v servise mi nevedeli poradiť.
Najprv ma prijal ubytovateľ, bol to prefíkaný seňor tento Juan,, ma informoval, ako to tu funguje . Napokon preniesli moje veci do vilky, za čo som im bol v tejto chvíli celkom povďačný. Hneď som si aj ľahol, pretože som sa cítil zle- nedobre a bolo to stále horšie. V pravidelných intervaloch som vracal. Myslím, že večer som mal aj horúčku typujem okolo 38 stupňov, celý som sa triasol od zimy a zriekol som sa aj večere. Rozhodne sa mi však podarilo vytvoriť osobný rekord vo vracaní . Počas tejto noci spím dosť málo . Všetky plány a predstavy odložím bokom a celú noc bojujem o svoje zdravie. Dokonca zvažujem aj návštevu lekára, ale napokon usúdim, že ide len o poruchu trávenia, veď pred uvedeným osudným obedom v lietadle mi nič nebolo.
Deň č.2 Vrch Monte
Ráno druhý deň sa prinútim ísť na raňajky. Tieto boli počas pobytu primerane výdatné, ale dosť jednotvárne, keď už nechcem povedať celkom rovnaké.
Pozostávali hlavne zo syrov a šuniek. S určitými problémami ich aj zjem, aj keď všetko čo išlo dnu čoskoro išlo aj opäť von. Napriek tomu som však cítil, že sa vecí zlepšujú, tlak v bruchu pominul, a horúčka zmizla, aj keď vracanie nejaký čas ešte stále pokračovalo. Doobeda som ostal ešte na vilke a urobil som poriadok na izbe po svojom nočnom riadení. Takéto veci sa môžu v cudzích krajinách prihodiť , pravda tento krát to bolo úplne neočakávané KO už zo strany Austrian Airlines. Okolo obeda sa definitívne rozhodnem, že chorobu treba rozchodiť. Najprv zistím, že kde sa nachádza najbližší obchod. Je to asi pätnásť minút cesty pešo a hneď tam vyrazím a nakúpim si dostatočné množstvo tekutín. Po nákupe sa ešte nakrátko vrátim do vilky a následne sa rozhodnem navštíviť centrum hlavného mesto Funchal. Skoro hneď pri hoteli sa nachádza zástavka autobusu č.45. Cesta do mesta trvá asi cez desať minút , je to dole kopcom a cena lístku pre jednosmernú cestu predstavuje 1,80 Euro. Rozhodnem sa však, že túto cestu absolvujem pešo. Po pravej strane čoskoro míňam ich futbalový štadión , následne sa otáčam doprava a míňam známu sochu hlavne v Rakúsku a v Maďarsku známej cisárovnej Sisy, trochu extravagantnej manželky cisára Františka Jozefa , ktorá tu bola v 19 storočí pol roka na zdravotnej kúre. Mne sa socha zdala dosť extravagantná, ale múdrejší v tejto oblasti povedali, že je cenná a tak im treba veriť.
Sisy podľa Madeirčanov
Pokračujem teda ďalej.
Madeira je ostrov sopečného pôvodu , čo je vidno aj na jej povrchu, je tu množstvo roklín a priepastí, čo platí aj pre úsek , ktorým prechádzam. Brehy sú tu veľmi strmé. Napokon som v meste, ale keďže ho ešte nepoznám , tak skončím v nákladnom prístave, čo obvykle nebýva obvykle práve výstavnou skriňou žiadneho mesta najmä čo sa týka kvality vody.. Napriek tomu sa tu nachádzala oficiálna pláž, ale tá bola vhodná len pre veľmi, veľmi tvrdých chlapov. A naozaj, jedného tam uvidím aj plávať. Keď sa do mesta chcem dostať, zase som musel kus vyjsť . Aj keď neskôr som objavil peknú skratku do mesta. Funchal má počet obyvateľov asi 160,000.00 a celé mesto sa rozprestiera na svahu hory od morského brehu až po nadmorskú výšku 1000 m. Turistami navštevovaná časť sa rozprestiera asi 1 km pozdĺž pobrežia a pozostáva z niekoľkých paralerných ulíc.
Ja mám však v tento deň už konkrétny plán a to navštíviť známu časť mesta nazývanú Monte a na tento cieľ sa orientujem K tomu som potreboval objaviť autobusovú stanicu a to sa mi za takú hodinku aj podarilo. Nachádzala sa v blízkosti morského pobrežia. Hore išli autobusy č.21 alebo 22, ten druhý presne na miesto určenia. Ja však nastupujem na prvý spoj, pretože o jemných rozdieloch týchto spojov ešte nič netuším. Vodičovi zaplatím za cenu lístka a na kúsok papiera napíšem miesto určenia. Takto to praktizujem. Vodiči tu dobre ovládajú angličtinu , chodia v oblekoch a sú veľmi ústretoví. Treba povedať , že prevyšujú slovenských, aspoň tých bratislavských, hlavne pokiaľ ide o kultúru správania a jazykové znalosti. Ale názvy cieľových miest sú v portugalčine a aby nedošlo k nedorozumeniu kvôli výslovnosti v tomto jazyku a človek neskončil niekde úplne inde, ako si predstavoval (aj s tým mám už svoje skúsenosti), používam v takýchto prípadoch takúto formu komunikácie. Vrch Monte sa nachádza v nadmorskej výške 700 – 800 m a cesta hore vedie úzkymi strmými cestami. Vodič jazdi veľmi odvážne, ale rozhodnem sa, že mu budem dôverovať. V určitý moment asi po dvadsiatich minútach mi kývne, a ja vystúpim. Ocitám sa v spleti ulíc a vyberiem si tú najlepšiu logicky predpokladajúc, že vedie k turistickému cieľu. Pre istotu si to overím u miestnych a musím konštatovať, že hlavne mladá generácia už ovláda na celkom dobrej úrovni angličtinu. Tento jazyk je okrem samozrejme materského dominujúcim jazykom na tomto ostrove, až dosť ďaleko za ňou sa nachádzala francúzština a nemčina. Historicky patrila Madeira pod britský vplyv a dodnes navštevuje ostrov najviac anglických turistov tesne nasledovaných turistami nemeckými. Je tu aj dosť Francúzov. Monte je vilová štvrť s viacerými pamätihodnosťami. Ako prvá sa predo mnou vynorí kostol Igrerja de Nossa Senhora.
Je známy tým, že tu je pochovaný náš posledný cisár Karol I Habsburský. Vládol v rokoch 1916 až 1918.Vláda sa mu veľmi nevydarila, po roku 1918 sa jeho národy rozhodli ísť svojou vlastnou cestou a on sám abdikoval a a bol donútený ísť do exilu práve na Madeiru, kde v roku 1922 ešte mladý zomrel na zápal pľúc. Napriek tomu dodatočne aj postúpil, bol blahorečený v roku 2004 pápežom Jánom Pavlom II. Jeho truhla je vystavená v kostole a je prikrytá zástavou rakúsko – uhorskej monarchie. Neďaleko sa nachádza Quinta Jardin do Imperátor , pôsobivá budova a záhrada, kde tento cisár žila aj zomrel. Na Monte sa okrem cesty autom a autobusom dá dostať aj lanovkou. Vedia od mora až sem, pričom visí nad celý, mestom, sú z nej veľmi pekné výhľady na mesto a oceán. Cena však predstavuje 15 Euro. Na Monte sa nachádza aj jedna známa atrakcia a to možnosť jazdy na tkz, carre de cestoo, čo sú v podstate sane vedúce uličkami Funchalu .Za vami na saniach vždy stoja dvaja miestni sprievodcovia oblečení v bielych odevoch a slamených klobúkoch. Určite je to expresívny zážitok Cena jazdy je však mastná a to až 30 Euro. Cesta trvá asi 2 km, miestami aj v hustej premávke. Ďalšou veľkou atrakciou, ktorá sa nachádza v blízkosti Monte je botanická záhrada Jardin de Tropical Monte Palace. Botanická záhrada je veľká 7 ha a dá sa v nej vraj stráviť až pol dňa. Aj k nej vedie lanovka , na hornej stanici ktorej zistím, že sa tu začína jedna zo známych turistických ciest na Madeira zvaných levady.
Tým pádom je o osude nasledujúceho dňa rozhodnuté. Kúsok si na nej prejdem a tak si urobím obraz o tom, čo ma nasledujúci deň čaká. Zoznamujem sa tu aj s nemeckým párom, ktorý je tu už ôsmy krát a tak mi poskytnú určité cenné informácie. Rozhodnem, že na dnešný deň bol už program dostatočný rozsiahly a vrátim sa autobusom späť na morské pobrežie do Funchalu. Zvyšok dňa venujem prehliadke mesta. Najprv nájdem tourist info. Je síce už zavreté, ale aspoň som zistil, kde sa nachádza . Následne navštívim osobný prístav , odkiaľ odchádzajú lode na ostrov Porto Santo. Cesta stojí 70 Euro. Na tomto ostrove na rozdiel od Madeiry sú vraj vynikajúce piesočnaté pláže. Hneď vedľa mora je asi 1 km plážová promenáda. Napokon nájdem zástavku autobusu č. 45 a vrátim sa do villa camacho. Po krátkej prestávke sa vyberiem na svoju prvú večeru.
Stravovanie je tu anglického typu, teda kontinentálne raňajky, žiadne švédske stoly. Ak som bol k raňajkám trošku kriticky, večere musím naopak veľmi pochváliť. Pozostávali z troch chodov, pričom som si objednával vždy špecialitu miestnej kuchyne. Večera pozostávala z polievky, hlavného jedla a z dezertu, čo bol buď ovocný tanier alebo zákusky. K večery boli ponúknuté nápoje , ktoré však neboli v cene. Na to doplatil mladý slovenský pár, ktorý si dva týždne bezstarostne objednával pivo (stálo 3 euro) a pri odchode dostali predložený účet tuším 70 Euro. Boli z toho celkom nešťastní, nebola to nejaká celkom dobrá bodka za dovolenkou a podozrievali ubytovateľa, že im to zatajil. Nebolo to však celkom tak, len nerozumeli dobre seňorovej angličtine, ktorá bola „little confusing“.
Celá debata | RSS tejto debaty