Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Dnes cestujeme všelikde po svete, navštevujú sa rôzne destinácie ako Paríž, Dubaj a niekedy zabúdame , čo máme doma a že aj v Bratislave máme našu katedrálu, ktorá má ináč mimoriadne bohatú históriu a je druhá najväčšia na Slovensku. Aj autor si kriticky priznáva, že si už vôbec nepamätá, kedy tam bol naposledy a je pritom z okolia Bratislavy. V minulých dňoch som sa dočítal, že budú otvorené podzemné priestory tejto katedrály a tak som sa rozhodol, že ju poctím svojou vzácnou návštevou. Jedného mimoriadne daždivého popoludnia som sa tam teda vybral. V katedrále je možné navštíviť aj kópiu svätoštefanskej koruny ale rozhodnem sa, že sa neodkloním od svojho pôvodného plánu a zostúpil som teda do podzemných priestorov. Ide o pôvodnú gotickú stavbu ,ktorá sa začal stavať niekedy v 12 storočí. Je druhou najnavštevovanejšou pamiatkou Bratislavy (po hrade) .Jej špecialitou je aj skutočnosť, že je súčasťou vonkajšej stredovekej pevnosti mesta Bratislava, keďže sa nachádzala pôvodne na kraji mesta. Najslávnejšiu etapou v dejinách Bratislavy (Prešporku)boli korunovácie uhorských kráľov, ktoré sa tu konali v rokoch 1569 až 1830. Dôvodom pre túto udalosť bola skutočnosť, že išlo väčšinou o obdobie tureckej expanzie, keď sa zvyšný pravý breh Dunaja stal príliš nebezpečným pre život a vtedajšia Bratislava teda ešte vtedy Prešporok ponúkala relatívne bezpečné miesto. Turkom sa ju nikdy nepodarilo dobyť ale treba povedať, že kvôli nebezpečiu boli vtedy zbúrané niektoré významné kostoly, najvýznamnejší a najväčší sa nachádzal na mieste dnešnej mestskej tržnice. Samozrejme, takáto zmena znamenala aj významný príliv finančných prostriedkov. Najslávnejšie obdobie mesta bolo 18 storočie a to až do roku 1780 za vlády Márie Terézie, ktorá tu bola tiež korunovaná a mala mesto rada. Mala rozhodujúci podiel na jeho výstavbe. Dodnes tu však nemá ulicu ,vôbec nič čo by ju pripomínalo ,čo sa mi zdá dosť nespravodlivé. Jej syn osvietený cisár veľký reformátor Jozef II už toto mesto nemal tak rád a odvtedy sa začali úrady postupne sťahovať do Viedne aj do Budapešti. A to aj v súvislosti s koncom tureckého nebezpečenstva. Takisto zaviedol ako vyučovací jazyk namiesto všetkými rovnako nepopulárnej latinčiny nemčinu a tým pádom otvoril národnostnú otázku. V akom jazyku sa budú učiť moje deti a navyše tu boli často manželstva medzi rôznymi národnosťami. Najprv sa ozvali Maďari a potom postupne aj ostatní. Takže hroby, ktoré sa nachádzajú v podzemí za toto obdobie predstavujú elitu vtedajšieho uhorského štátu. Konkrétne ide o arcibiskupov Imrich Eszterházy (korunoval Máriu Teréziu), jeho nástupcovia Mikuláš Csáky, František Barkóczy či kardinál Jozef Batthyány, všetko ľudia, ktorí mali prístup k panovníčke. Dole do podzemia sa ide cez kaplnku sv. Anny a podzemné priestory a chodby sú vlastne hrobkami. Samozrejme, je tam pochovaných aj viacej významných ľudí z dávnych čias, ktorí boli kedysi kľúčovými osobnosťami v živote mesta. Dnes nad ich hrobmi už tečie voda. Darmo, svetská sláva poľná tráva, po smrti si už iba Nič. Je tu pochovaný ináč aj autor prvého slovenského románu Jozef Ignác Bajza , Rene mládenca príhody a skúsenosti, ktorý ako kanoník mal nárok na toto prominentné miesto. Von vyjdem na južnej opačnej strane. Okolo kostolov sa nachádzali až do roku 1780 vždy aj cintoríny. To znamená, že dnešné Rudnayho námestie skrýva pod sebou elitu a aj ne elitu celej stredovekej Bratislavy, možno aj kosti niektorých našich predkov ktovie ale ich náhrobky sa už nezachovali, čo je škoda. Pochovávať vedľa kostolov inač z hygienických kostolov zakázal spomínaný cisár Jozef II koncom 18 storočia. Dnes sa pamiatka trochu stráca v prostredí okolitých budov. Navyše vedľa nej vedie veľmi frekventovaná cesta ,keď niekto „múdry“ koncom šesťdesiatich rokoch rozhodol, že hlavná dopravná tepna povedie cez mesto. Samozrejme, pamiatke tento ruch neprospieva. Ale v tých rokoch riadili Bratislavu ľudia, pre ktorých mesto bola len jedna veľká noclaháreň. Po druhej svetovej vojne došlo k radikálnej zmene v zložení obyvateľstva mesta ale to je už iný príbeh. Dnes sa to už trochu zlepšilo ale stále to nie je ono.