Na karnevale v Benátkach , časť prvá

V roku 2023 som sa zúčastnil jednodňového zájazdu do mesta Békéšská Čaba v juhovýchodnom Maďarsku. Hlavným bodom výletu bol známy klobásový festival, jedna z najznámejších gastronomických akcií v Európe. Chcel som pôvodne pripojiť k textu aj fotografie ale táto aplikácia to z kapacitných dôvodov nepovoľuje. Odchod bol o piatej ráno od Tesca Zlaté piesky ,čo vyvolalo nemálo problémov, lebo celá Vajnorská je momentálne trochu rozbitá a vôbec je to veľmi ďaleko. No napokon sa to vyriešilo a bol som včas na mieste. S uvedenou kanceláriou som už viackrát cestoval bol som s nimi napríklad v Transylvánií a v Slovinsku, pochádza zo Šamorína. Takže je tu veľa ľudí z južného Slovenska často aj v dôchodkovom veku ale chodia sem aj ostatných častí našej krajiny. Tých sem dovezú špeciálnym autobusom obyčajne z Nitry a práve preto sa hodí uvedené miesto na odchod zájazdov. Išli až dve autobusy jeden veľký a jeden minibus, v ktorom som bol aj ja. Nebol som z toho celkom šťastný, lebo cestovanie je v tomto prípade náročnejšie. Viac sa cíti natriasanie a je tam menej priestoru. Sprievodkyňa bola len jedna a tá bola vo veľkom autobuse a tak sme ju veľmi veľa nevideli. Ináč som ju už poznal, sprevádzala nás v Slovinsku. Prvú zástavku sme mali pri Jarovciach v motoreste, to kvôli tým, čo prišli z iných častí Slovenska. A potom sa už išlo, cesta trvala asi šesť hodín. Terén bol rovinatý, cesta vcelku dobrá. Pri maďarskom meste Kecskemet sme zišli na nejaký čas z diaľnice. Boli tu inač aj cyklotrasy hoci Maďari nie sú až taký cyklistický národ. Napokon dôjdeme do cieľa a zaparkujeme pred festivalom. Všeobecne sa dá povedať, že v prípade zájazdov do Maďarska som veľmi „žiadanou nevestou“ ,keďže viem dobre po maďarsky. Tak to bolo aj tentokrát. Predovšetkým Tí zo stredného Slovenska sa usilujú o moju priazeň a čoskoro mám plné ruky práce. Všetko tu totiž funguje dosť neštandardne.

Platiť sa dá len platobnou kartou a to buď vonkajšou alebo tkz. internou. V prípade internej treba zložiť nejakú hotovosť vo forintoch a nabijú Vám kartu, ktorá však platí len tu. Ak všetko neminiete na nákupy , pri odchode Vám to vrátia. Moji „klienti“ neboli z bankového hľadiska príliš sofistikovaní. Nepoužívali bankové karty pretože ako povedali nebudú dotovať banky. Hoci v prípade platobných kariet by išlo v skutočnosti dotovanie kartových spoločnosti a nie bánk. No tých , čo mali forinty som poriešil. Ti čo mali len eurá, tak mali veľký problém, lebo tie nebrali a platiť v hotovosti sa nedalo. Hoci som sa snažil, nenašiel som žiadnu zmenáreň a ani na informáciách mi nevedeli poradiť. Odovzdal som ich teda pani sprievodkyni nech si to rieši ona (tieto informácie v pokynoch neboli). A tak sme čoskoro zahájili prehliadku areálu .

Keďže sme sa veľmi nepoznali, čoskoro sme sa v tom množstve ľudí stratili ale už na tom tak nezáležalo. Celý areál bol veľmi veľký. Boli tu až štyri veľké stany a vládla tu veľmi dobrá nálada. Tancujúci mäsiari , čašníci a podobne dávali celkom dobrú atmosféru. V dvoch stanoch vystupovali hudobné skupiny a bolo to dosť hlasné. Hrala sa výlučne maďarská hudba len koncu sa objavili aj anglické piesne. Maďarsko je národne dosť uzavretá krajina a tento trend sa tam zhora dosť podporuje. Cudzie jazyky okrem slovenčiny tu veľmi počuť nebolo a keď tak anglicky. Napriek tomu sa dá povedať, že atmosféra tu bola bola veľmi dobrá. Začínam si pozerať tovar, ktorým sú v prvom rade klobásy a salámy. Hneď na začiatku má zaujme jelenia klobása , ale tá stojí 12 tisíc forintov za kilo. Postupne robím prieskum a keďže nie som žiadny odborník na klobásy sledujem a čo ostatní? No je času dosť , s nakupovaním sa neponáhľam, pomaly ďalej zájdeš. Čoskoro narazím na jednu z najväčších atrakcií. Koná sa tu skutočná zabíjačka a je aj prezentovaná aj jednou pani ,ktorá všetko vysvetľuje ako Gabo Zelenay, ako sa škrabe, ako sa vyberajú vnútornosti a podobne. Ináč prezentáciu zabíjačky robí Slovensko- srbský team, je tam aj slovenská zástava. Či však išlo o írečitých Slovákov alebo Srbov, tak to si netrúfam povedať a zrejme skôr nie. No zvládali to veľmi dobre. Okolo boli aj lavičky, kde sa dalo aj sadnúť. Komunikovalo sa aj publikom a dostal som sa na rad aj ja. Vystúpil som pred pódium a vysvetľoval som , kde sa nachádza moja rodná dedina, lebo to nevedeli. Slovom, snažil som sa o zviditelňovanie Slovenska tak ako sa patrí. Táto prezentácia trvala celý deň, musel som obdivovať tú jednu pani, že stále dokázala celý deň rečniť o zabíjačke. Tak po nejakom čase veď človeka sa nebaví celý deň sa pozerať na zabitú sviňu. Dá sa však povedať, že tá prezentácia všetkých bavila, pravda s výnimkou zabitej svine. Pokračujem ďalej a prichádzam do ďalšej miestnosti s hudbou, kde vyhráva tiež hudba tentokrát čardáše ,čo je mi akosi bližšie.

Nálada vynikajúca, tancuje sa spieva sa aj medzi klobásami.

Určite však možno povedať, že maďarská kuchyňa je veľmi kvalitná a vždy aj bola. Ceny sú podľa mňa vysoké ale tovar je kvalitný. Napokon zrealizujem aj kúpu a doma bola veľmi priaznivo prijatá! Sú tu aj zariadenia pre deti, celkom sa im darí s výnimkou ruského kola ktoré zíva prázdnotou. Napokon sa rozhodnem dočasne opustiť už tento areál a vyraziť do historického centra , ktoré je však skôr skromné. Nachádza asi po hodiny pešo od tohto areálu smerom doľava. Ešte sa vrátim k tomuto mestu, leží asi 20 km od rumunských hraníc a je známe predovšetkým silnou slovenskou národnostnou menšinou, ku ktorej sa dnes hlási asi 10 percent obyvateľstva no reálne to môže byť aj viacej. Prišli sem väčšinou v 18 storočí. No postupujem systematicky. Najprv navštívim tri kostoly z ktorých je jeden evanjelický a vraj významný. . Práve tu konzultujem ďalší postup a to hľadanie Slovenského domu a múzea. Neďaleko sa nachádza Mukacsyho múzeum ,čo je známy rumunský maliar maďarského pôvodu. Napokon, po ešte jednej konzultácií nájdem ulicu, kde sa nachádza slovenská izba teda konkrétne izba dolnozemských Slovákov. Pred ňou stoji jeden muž ako sa ukáže neskôr je to správca tejto izby a vytuší vo mne nádejného klienta. Tak vojdem do izby dolnozemských Slovákov ktorá sa volá Prenja chyža. Kúpim tam malú brožúrku o dolnozemských Slovákoch, nech má aj nejaký obrat. Hovorí však po maďarsky a nepodarilo sa mi ho presvedčiť aby prešiel na irečitú dolnozemskú slovenčinu. Je tu dosť Slovákov ,ktorí v skutočnosti nehovoria ani veľmi po slovensky. Na Slovensku sa na to niektorí pozerajú s nedôverou a tu to tak veľmi zriedkavé ani nie je. Počet zástupcov menšiny sa veľmi zmenšil, nejdem sa vracať do 19 storočia ale maďarské prostredie je od zahraničných štátov viacej izolované ako to inde býva zvykom, takisto sa mnohí sťahujú, študujú, ženia a vydávajú a mesto je len ostrov v oceáne. Na rozdiel od slovenskej menšiny ,ktorá žije na komplexnom území a má aj vlastnú inteligenciu prípad dolnozemských Slovákov to nie je. Pokiaľ nie je po ruke učiteľ a farár ,tak ta asimilácia pokračuje. A na rozdiel od Maďarov sa Slováci starajú o svoje menšiny hlavne iba plamennými rečami. Zo slovenských politikov tu bola len Radičová, ktorá sa sem ako jediná unúvala. Zdá sa, že tu je celkom populárna. Na súčasnú maďarskú vládu sa nesťažovali, každá menšina ma automaticky zastúpenie aj v parlamente. To na Slovensku oveľa väčšia menšina zastúpenie teraz nemá. Napokon ukončím prehliadku a obidvaja opúšťame túto izbu. Do slovenskej reštaurácie už nejdem, veď som prišiel predsa rovno z klobásového festivalu. Pozriem sa ešte na radnicu a vrátim sa do areálu, Pri vchode mi zhrabali vodu ako podozrivý artefakt, čo ma veľmi nepotešilo. Nuž len aby sa niečo horšie nestalo. Vraciam sa k zabíjačke , kde práve začínajú vyberať vnútornosti. Po nejakom čase navštívim zase koncerty a potom zaujme moju pozornosť armáda. Tá využíva akciu pre hľadanie a nábor prípadných nádejných regrútov. Pri vstupe sú propagačné armádne akcie, kde netreba hádať, kto tam bol hlavným guru. Tak trochu z recesie sa spýtam, že čo tak ja? Tak sa na mňa pozrú a odpovedajú, že nie naozaj, nie je to celkom ono. Hoci bojové skúsenosti by tu boli, na vojne som bol veliteľom tankovej čaty v československej armáde.

Pohybovali sa tam ináč univerzitní študenti už vo veľmi dobrej nálade. Tak hádam budú mať väčšie šťastie. Niektorí ľudia boli už dobre rozkokošení , jedného mladého muža už viedla ochranka von. Napokon sa končí vyhradený čas v areáli. Pri vstupe vraciam internú kartu a dostanem zvyšky forintov. Odchod je o 17.00 a príde si pre nás autobus. Skoro celou cestou späť už prší a stojíme na dvoch miestach a to neďaleko Tatabane a v Jarovciach. Skončíme o pol jedenástej tam kde sme začali a to na Zlatých pieskoch v Bratislave. Riešim, čo ďalej, električky kvôli opravám nechodia a tak idem dobrou starou 53 a vraciam sa cez Hlavnú stanicu domov.

Záver
Celkom pekný aj keď aj trochu namáhavý výlet na opačnú stranu Maďarska Na klobásovom festivale som ešte nikdy nebol ale napokon všetko je v živote prvý krát. Tento bol celkom efektný. Milovníkom gastronómie a zábav s troškou histórie sa tam však iste bude páčiť. A aj treba potešiť aj našich krajanov tam dole, aj nejakým tým nákupom.