Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Pred niekoľkými rokmi som mal  okrúhle životné jubileum a pozeral som sa okolo seba že  čo za to dostanem? Dopadlo to presne tak ako som očakával. Veľké  nič. A tak som sa odmenil sám a kúpil som si  poznávací zájazd okolo Mexika, veď aspoň raz v živote sa treba pozrieť aj do exotiky. Navštívili sme  sme viacej miest ako tu popisujem ale tento blog  venujem    iba starému mayskému mestu Palenque, kam  sme prišli z iného  mexického mesta Oaxaca. Cestou nám pustili film Apocalypto Mela Gibsona  ,ktorý bol o Aztékoch a Mayoch , ktorí prenasledovali niektoré okolité kmene. Ako keby tým niekto  vyvolal zlých duchoch a autobus sa zastavil náhle na pravej strane vozovky. Roztrhol sa totiž plynový remeň .Pokračovali sme potom náhradným autobusom.  A práve tieto kmene  potom pomohli Španielom dobyť celú krajinu. Vo filme boli brutálne scény, ako obetiam urezávali hlavy ,resp. trhali srdce z tela., čo vo filmoch Mela Gibsona, ktorého ináč nemusím , neprekvapuje. Nemožno však poprieť, že film bol nakrútený efektne. Nemôžem sa však zbaviť dojmu, že Gibsonovi ako ťažkému katolíkovi išlo aj  o pokus ospravedlniť nasledovný krutý prístup Španielov pri dobývaní tejto krajiny  a objektivitu od neho čakať nemožno. Pozitívom filmu však bolo, že vzbudil záujem o problematiku Mayov  a oni ho napriek mnohým výhradám prijali skôr pozitívne. Po všetkých tých odrhnutých hlavách a vytrhnutých srdciach a mi napokon  celkom dobre spalo a zobudil som sa, až keď sme zastali pred naším hotelom v modernom  meste Palenque. Tu sme išli spať. Niektoré zvuky z okolia však  naznačovali, že sme v blízkosti džungle.
Počas ďalšieho dňa sa plánovala prehliadka pralesného kráľovstva Palenque(čo v preklade znamená obklopený stromami). Priznávam sa, že na toto  miesto som bol najviac zvedavý z celého zájazdu. Toto  mesto bolo významným mestom Mayov , hádam najznámejšieho národa  Strednej Ameriky počas ich najväčšieho rozkvetu v šiestom až desiatom storočí.  Ich najslávnejší panovník bol Pascal, žil v 7 storočí a nedávno sa našla jeho hrobka, je to akýsi mayský  Tutanchamón  . Mayovia dosiahli veľké pokroky v astronómií a v stavebníctve. Už tisíc rokov pre Koperníkom zistili, že zem je guľatá.  Ich kalendár bol kvalitnejší a lepší ako ten v Európe v porovnateľnom období. Mali aj vyspelé písmo. Až na štyri knihy dal všetky písomnosti spáliť jeden španielsky biskup v 16 storočí. Kvôli objektivite treba však povedať, že existoval ešte jeden španielsky biskup menom Casas, ktorý sa výrazným spôsobom zastával Indiánov a dosiahol v tomto smere značné úspechy. Je po ňom dnes pomenované mesto, v ktorom bol biskupom.
Keďže Mayovia nemali ťažné zvieratá tak  nedospeli k objaveniu kolesa. Preto sa len môžeme čudovať, že napriek  tomu postavili tak nádherné stavby. Potom bolo mesto v asi 9 storočí opustené(vojny a neúrody ?) a centrum  Mayov sa presťahovalo na polostrov Yucatán,, kde postupne upadalo. Španieli objavili už len zvyšky tejto ríše ktorá už nemala centrálne riadenie. Jej rozdrobenosť však paradoxne Španielom dosť skomplikovala dobíjanie tejto oblasti, bolo ju treba dobyť jednu za druhou. Tento proces spomaľovala aj skutočnosť, že na tomto území sa nenachádzali náleziska zlata. Ich potomkovia dodnes žijú a venujú sa farmárčeniu. Keď  prišli Španieli mesto Palenque si už nikto nepamätal a objavilo sa náhodne až v 19 storočí Američanmi. Mesto vo vlhkom období zarástlo džungľou a tento proces pokračuje dodnes, pretože na záchranu všetkých pamiatok jednoducho  niet dosť  peňazí.
Ráno sme boli pripravení vyraziť a pri hoteli sa už nachádzajú prví predajcovia suvenírov ,mayské deti. Kupujem si tam drobnú taštičku .Odvezieme ich odtiaľ v autobuse k vlastnému pralesnému mestu vzdialenému asi desať kilometrov, za čo nám oni spievajú mayské piesne. Po vystúpení prechádzame k tropickej džungli a náš sprievodca May má neuveriteľne zelené oči. Nejdeme však priamo  do areálu ale podnikneme tkz, džungľa trek. Tento nás vedie asi poldruha hodiny pravou tropickou džungľou cez mexický prales .O tunajších prírodných podmienkach sa tu šírili rôzne fámy ,najmä o mimoriadnom vlhku a kraji zamorenom komármi a riziku malárie. Komáre som si ja osobne nevšimol aj keď niektorí tvrdili, že boli. Asi nebola ich sezóna. Teplota bola asi tridsať stupňov ,bolo teplo a sparno ,ale dalo sa to vydržať. A malária sa tu údajne už štyridsať rokov nevyskytuje. Chcem veriť, že je skutočne tomu tak a nie je to len vyhlásenie na uspokojenie turistov. V džungli nestretneme žiadnu príšeru ,neskočil na nás žiadny jaguár a ani iná potvora. Akurát vlezieme do nejakej jaskyne ale ani tu nič nebolo. Po poldruha hodinovom predieraní sa džungľou sa zrazu pre nami vynoria ruiny tohto kráľovského mesta. Sú tak pochmúrne krásne a  s nenapodobniteľnou atmosférou uprostred pralesu. Najväčšou bola pyramída je  El templo de las inscripciones   chrám nápisov). Pyramída má 69 schodov a samozrejme vyjdeme hore. Tam našli hádam najslávnejšiu hrobku strednej Ameriky ,jej objavenie sa  porovnáva s objavom   Tutanchamónovej      hrobky v Egypte. Nenašli tu nikoho menšieho ako najväčšieho kráľa Pascala. Ďalej sa tu nachádza aj templo de Sol(chrám slnka),ktorý je veľmi dobre zachovaný a niekoľko ďaľších chrámov. Medzi nimi sa nachádzajú aj predajcovia suvenírov ,kúpil som si tu kus kože ,ktorú si chcem dať zarámovať. Neopakovateľnú atmosféru miestu  dával aj vreskot vrešťanov(opíc) ,ktorý sa šíril z okolitej džungle  a tak obhájili svoju prezývku .Nepodarilo sa mi však ani jedného uvidieť. Po prehliadke si dáme rozchod a ešte sa tam chvíľu motáme. Dáme si zraz  ale tentokrát Maťo(náš sprievodca) nesprávne odhadne vzdialenosti a meškáme hoci sa dosť ženieme naprieč džungľou .Keďže  všetci dôjdeme neskôr, tequila sa už nenakupuje a všetci nastupujeme do autobusu.
Naším ďalším cieľom boli potom vodopády Aqua Azul.
Boli vzdialené asi 65 km od Palenque. a cesta viedla cez kopce ,ktoré pokrýval tropický prales. Rozhodne to bola jedna z najkrajších trás, ktoré som absolvoval. Treba však povedať, že tento štát Chiapas nie je celkom bezpečný. Je tu istý počet povstalcov, ktorí neuznávajú mexickú vládu a snažia sa osamostatniť. Je to jeden z najchudobnejších krajov Mexica .Jeho obyvateľstvo pozostáva z jednej tretiny z Indiánov. Aktívne je tu zastúpené predovšetkým hnutie tkz ,zapatistov. My sme to na vlastnej koži však nepocítili a dorazili sme k vodopádom Aque Azur(modrá voda).Vodopády sú známe svojou modrou farbou a majú to byť najkrajšie mexické vodopády. Okamžite po vystúpení z autobusu k nám dorazia deti ,ktoré nám ponúkajú čerstvé ovocie ,najmä pomaranče. Sú naozaj dobré. Deti sú naozaj neodolateľné, je problém im niečo odmietnuť. Dáme si ľahký obed(rybu) a pokračujeme prehliadkou vodopádov. Ideme pešo  asi polhodinu proti prúdu ,potom s jednou spolucestujúcou zatúžime po zmene a zamierime do zelene a ideme tade. Čoskoro však máme  problémy pokračovať a tak prebrodíme rameno riečky a vraciame sa na pôvodnú cestu. Tu Maťo vyberie vhodné miesto na kúpanie sa vo vodopádoch a tú príležitosť nemôžeme vynechať. Kúpem sa asi hodinu, miestami ma unáša prúd. Je to však na bezpečnom mieste a nič sa nemôže stať. Voda je chladnejšia ako v mori a tak tá hodina kúpania mi celkom stačí. Už sa zotmieva ,keď odchádzame takže si nádhernú cestu môžeme ešte raz vychutnať.
Po ich návšteve  sa vrátime do dnešného moderného  mesta Palenque, ktoré ináč zvlášť zaujímavé nie je. Pobyt využijem aj k návšteve internetu v internetovej kaviarni.