Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Zmenil som tentoraz typ cieľa destinácie a zameral som sa trochu aj na históriu. Preto som si vybral miesto jednej z najslávnejších bitiek v dejinách ľudstva a to pri Slavkove neďaleko Brna ,kde v roku 1805 porazil Napoleon spojenecké rakúsko – ruské sily ,teda vlastne „našich“. Hovorí sa v tomto prípade aj o bitke troch cisárov. Žiaľbohu táto aplikácia z kapacitných dôvodov nedovoľuje pridávať fotografie a tak ich musíme oželieť. Išiel som vlakom do Brna a tu som prestúpil na autobus do dediny Prace. Tento odchádzal z ulice zvaná Úzka, ktorá sa nachádza blízko železničnej stanice pred galériou Vanekovou. Nájdem ju po krátkom hľadaní. Miesto bitky je od Brna vzdialené asi 15 km a ide tam miestna doprava, konkrétne linka 48. Za cestu zaplatím smiešnych jedno Euro. Vôbec je v tom Brne skôr lacnejšie ako u nás teda v Bratislave. Cesta tam trvá asi hodinu a autobus ma vyhodí rovno nad dedinou Prace pred Mohylou mieru.

Ta bola postavená v rokoch 1910 až 1912 teda tesne pred prvou svetovou vojnou a je prvou mohylou tohto typu na svete. Predtým sa pomníky padlým nestavali. Krátko po jej dokončení však vypukla prvá svetová vojna. Nachádzajú sa tu popisy vtedajších udalostí v češtine, nemčine, ruštine, francúzštine spolu so zástavami týchto krajín. Sú tu pochované aj niektoré obete dávnej bitky.
Stručný popis bitky pri Slavkove:
Táto sa zrealizovala 2.12.1805. Hovorí sa jej aj bitka troch cisárov. Účastníci bitky :Rakúsky teda aj náš cisár František I a jeho vtedajší spojenec ruský cár Alexander 1 spolu s generálom Kutuzovom. Súperom mu bol francúzsky cisár Napoleon Bonaparte, najväčší vojenský génius tých čias ktorého tu prezývali aj korzický vlkolak. Favoritom boli spojenecké vojska, ktoré mali početnú prevahu.
Bitka sa odohrala druhého decembra 1805, keď ráno vyšlo to známe zimné slnko na Slavkove a terén bol ľahko zasnežený. Napoleonove vojska však zakryla čiastočne milostivá hmla. Pre bitkou sa Napoleon hral na zastrašeného a dokonca dobrovoľne uvoľnil práve tento pracký strategický kopec, čím súperov povzbudil. Šance mali podľa predpokladov väčšie „naši“ pomer sil bol asi 90000 oproti 75000. Ale ako to však už býva, človek mieni a Pán Boh mení. Na bojisku prebieha všetko ináč ako si to niekto naplánuje, to si pamätáme aj zo základných vojenských služieb. A ide hlavne o to, ktorá strana vyrobí menej pruserov. Rakúska strana mala po uvoľnení Napoleonom sídlo na kopci Pratec a Napoleon na kopci Žuraň. To sa však v priebehu boja menilo a napokon vyhrali Francúzi, keď im došli aj posily. Počet obetí bol asi nasledovný: 7000 Francúzov a 35000 spojencov, čím asi stratili tretinu vojakov. To však nebolo všetko, čoskoro došla logicky týfusová infekcia a počet obetí sa radikálne zvýšil.

Dnes už tieto udalosti okrem múzea (ktoré je ináč celkom zaujímavé) nič nepripomína a vládne všade naokolo tichý vidiecky mier. A je to tak dobre. Pre Rakúsko teda aj pre nás bola táto prehra pohromou a mier bol napokon podpísaný práve v Bratislave (vtedy sa ešte volala Prešporok). Ešte predtým bolo podpísané prímerie na zámku v Slavkove, pre rakúskeho cisára to bolo veľmi ťažké. Ináč práve v zámku na Slavkove spal pred bitkou aj Napoleon a od Pratca je vzdialený 10 km. Rakúsko prišlo o časť územia hlavne v Taliansku a v Bavorsku a aj o niektoré tituly.

Ruská armáda musela len odtiahnuť domov a cestou jej armáda vyjedla aj časť Slovenska. Vedľa mohyly sa nachádza aj múzeum, v ktorom sa nachádzajú rôzne artefakty z tých čias, zbrane a portréty zúčastnených. Sú tam tri tmavé miestnosti ,kde sa púšťajú animácie tých pamätných dní a občas ostanete aj v tme. Nachádza sa tu aj výhladňa ale pre hrozbu bleskov tam nepúšťali.

Nesporne išlo o udalosť obrovského historického významu, ktorý sa na Slovensku tak trochu nedoceňuje. pritom bitka bola len niekoľko desiatok km od dnešných slovenských hraníc. Na dejiny z uhorských čias sa však tu na Slovensku stále mnohí pozerajú ako na čosi cudzie, čo sa ich vlastne netýka. A pritom napoleonské vojny urobili v Bratislave oveľa väčšie škody ako celá druhá svetová vojna a Bratislava teda vtedy ešte Prešporok to ustáli zo cťou , teda neboli vojensky porazené. V armáde pri Slavkove nesporne bojovalo aj veľa Slovákov. Žiadna spomienka na nich tu však nie je, sú tu len české, rakúske, francúzske a ruské zástavy. Aj Česi si našli aj svojho hrdinu, ktorý tu aj skvele bojoval. Iste by sa našiel aj slovenský keby ho niekto hľadal. Asi tu každý čaká, že to za neho spraví niekto iný. A tak pod Mohylou mieru je nesporne pochovaných aj veľa našich krajanov ktorí tu padli v ťažkom boji ale spomienka žiadna.