Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Minulý rok som navštívil miesto slávnej  slavkovskej bitky z roku 1805, ktorú volajú aj bitka troch cisárov ktorá sa v skutočnosti konalo asi 15 km od Slavkova a tento rok som navštívil miesto, kde sa predtým  a potom robila vysoká politika.  Stretli sa tu vojská nasledovných cisárov, Napoleona, vojenského génia z Francúzska , ďalej „hostiteľa“ a rakúskeho cisára  Františka II, teda aj nášho cisára. a tretím návštevníkom bol ruský cár Alexander  I zo svojim generálom Kutuzovom. Ako je známe, bitku vyhral Napoleon a bolo jeho najslávnejšie víťazstvo. Najhoršie dopadol rakúsky cisár, ktorému ostal Napoleon  na krku .Ruský cár jednoducho odtiahol domov. Bitka mala nepriaznivý dopad aj na Bratislavu, Prešporok, po hrdinskej obrane sa mesto muselo vzdať. Napoleon tu narobil väčšie škody ako druhá svetová. Ale idem zo začiatku, cestoval som vlakom do Brna a odtiaľ som cestoval osobným vlakom do Slavkova, čo trvalo necelú hodinu. Zámok sa nachádza asi necelú hodinu pešo od železničnej stanice, napr. ma cesta privedie k Hotelu Austerlitz(nemecký názov Slávkova),potom zablúdim k rybníku a napokon som usmernený správnym smerom. Pozorujem pritom okolitý  kraj, je to rovina s holými kopcami, teda ideálnymi miestami na riadenie bojov tých čias. Vedľa zámku sa nachádza kostol a zámok je hneď vedľa neho. Je na kopci, ale treba povedať, že je to umelý kopec. Hneď tam zamierim, je to môj hlavný  dnešný cieľ. Idem   cez hlavnú bránu a čoskoro dôjdem na zámocký dvor a navštívim pokladňu na prehliadku zámku. Je sobota a koná sa tu svadba.

Nevesta je veľmi skúsená to nechcem povedať  že je priamo dôchodkyňa ,ale láska kvitne v každom veku .Na prehliadku si možno vybrať hornú časť a dolnú časť. Rozhodnem sa pre hornú ale aj dolná by bola zaujímavá, napr. mučiarne a podobné fajnovosti. Aj keď zámok poznáme hlavne v súvislosti zo slávnou bitkou, jeho história je oveľa fúzatejšia. Zámok pochádza zo 17 storočia, teda nepatrí medzi najstaršie a patril rodine Kounice. Tá sa nahor vyšvihla až v 16 storočí a jej najznámejším predstaviteľom bol Antonin Kounic, ktorý bol 40 rokov štátnym sekretárom za Márie Terézie a Jozefa II. Bol to on, kto vyjednal spojenectvo Francúzska a Rakúska za éry madam de Pompadour, čo bol obrovský zvrat medzinárodnej politike v 18 storočí. Ako jediný z rodiny dostal titul kniežaťa. Ale vrátim sa k prehliadke. Mladá sprievodkyňa mala trochu piskľavý hlas ale ukázala sa napokon celkom erudovanou. Na kozuboch si všimneme amfory a oni slúžili na zlepšovanie vzduchu . Keďže v tých časoch sa ľudia v podstate neumývali (denne iba tvár) tak pochopiteľne v zámku vládol smrad a toto  bola  aj snaha o jeho prebitie. Keby našinec dnes zavítal do vtedajších zámkov tak by najskôr hneď skolaboval. V miestnosti boli vyvesení príslušníci rodu ale nejdem sa podrobne do ich histórie púšťať. V ďalšej miestnosti sa nachádzali hodiny z čias Ľudovíta XVI, toho kráľa ,ktorý bol popravený za francúzskej revolúcie .

On sa súkromne aj nejakým remeslám venoval. Tie hodinky boli ešte funkčné a presné. Potkol som sa tu tiež o stredovekú stoličku . Potom sme išli do stravovacej miestnosti no posúďte sami. Napokon sme zamierili  do spálne a tá posteľ sa mi naozaj páčila. Musím ju navrhnúť  to kompetentným ako darček k narodeninám. Najlepšie aj so služobníctvom.  Inač v tých časoch ľudia nespali poležiačky ale v sedavej polohe. To ženy kvôli frizúre a muži zase nechcú  vyzerať ako mŕtvoly. Ďalšia miestnosť je špecifická, je určená na rokovania. Akustika je urobená tak, že zvuky sa mimo miestnosť ťažko prenášali(služobníctvo bolo  vždy všade zvedavé ) a naopak krik sa vracal ku kričiacim. A tu bolo aj podpísané prímerie po bitke, samotná mierová zmluva potom v Bratislave, vtedy ešte v Prešporku .Napoleon tu nespal teda určite nie pred bojom, on spal vtedy na poľných lôžkach. Z okna však mal prihovor k svojim vojakom, ktorých tu bolo hodne. Adresoval tu niekde aj slávnu vetu Stačí vám povedať: ‚Bol som v bitke pri Slavkove,‘, aby odpovedali:‚ To je hrdina!‘“ Dnes je tento barokový zámok chránenou pamiatkou a vo vlastníctve mesta, príbeh spomenutého rodu sa skončil. Pred zámkom sa nachádza aj krásny park s rozlohou 16 ha, Keďže pršalo, pozrel som si ho len tak letmo. Zahájil som spiatočnú cestu na železničnú stanicu, kde nebol pokladník. Ako som zistil, v takom prípade je treba kartou platiť v automate. Pozor netlačí potvrdenie, sprievodca to z karty prečíta. Ak si kúpite lístok vo vlaku, tak sa zaplatí prirážka 80 Ck. Samozrejme, že sú aj rôzne miestne riešenia ale pre jednorazových návštevníkov stačí toto. V Brne som sa zastavil na pivo v pivárni u troch čertov a so mnou im pribudol štvrtý. Železničná stanica v Brne nie je ukážková, ale je praktická sú tam všetky  potrebné praktické veci, ktoré človek potrebuje. Pohybovali sa tam aj rôzne živly, ktoré by sme kedysi nazvali deklasované, dnes sa im hovorí alternatívne a hlavné ,že sú proti mainstreamu. Ale bolo to pod kontrolou. Ešte spomeniem, že aj miestne WC je pekné a nesedí pani záchodna ale pán záchodny ,mladý muž. Jesť po návrate zo Slavkova som bol v galérii Vaňková . Konkrétne v staročeskej kuchyni, dá sa tu najesť za necelých sedem Euro. Rád využívam v iných štátoch národné kuchyne. Ale len v Európe.  Vraciam sa posledným vlakom ,ktorý má svoju špecifickú atmosféru .Vlaky sú tiež všade  špecifické, v každom štáte svojské. 

Záver:

Uvedená bitka sa konala neďaleko dnešných slovenských hraníc a nepochybne tu bojovalo a padlo aj veľa slovenských vojakov. Stopu po nich som nenašiel Iný je už prístup v Čechách, ktorí si už našli aj svojich hrdinov. Takže typ pre prácu aj pre nás Slovákov, ktorí sa niekedy tvárime, že sa nás to celé ani netýkalo.