Na nejaký čas som sa odmlčal čo malo svoje konkrétne dôvody. Nikde som totiž nebol lebo…Palenque išiel totiž v januári na preventívnu lekársku prehliadku ,na ktorú je nárok po každých dvoch rokoch. Hovorí sa síce, že muži nestarnú ale všetci viete ako to naozaj je. Treba to aj dokázať v praxi teda obhájiť. Tak som behal skoro celý január po kontrolách, ktorých detaily tu komentovať radšej nejdem. Len pikošky na jednom mieste si ma zmýlili s iným pacientom a tak som dozvedel, že som mal už tri infarkty a všelijaké iné srdcové úlety. Hneď mi stúpol krvný tlak. No situácia sa postupne normalizovala. Najmä gastrofibroskopické vyšetrenie bolo nezabudnuteľné, do detailov sa tu však naozaj nejdem púšťať. No dopadlo to tak, ako vždy lekári vždy musia niečo nájsť ináč kontrola nebola dobrá. No nevadí, nebolo to až tak otrasné, a tak som sa rozhodol po tom všetkom , že si spravím svoju prvú tohtoročnú lyžovačku .Nechcelo sa mi až tak veľmi, ale presvedčil som sa silou vlastnej vôle. Čo to so mnou spraví, veď sa uvidí. . Išiel som ako už viackrát v minulosti na rakúske lyžiarske stredisko Stuhleck (chodím už len na jednodňové lyžovačky). Zájazdy tam organizuje Slovak Lines každý wekend a počas prázdnin aj cez týždeň. Cena za cestu a lístok na vlek predstavuje 75 Euro. Ale k nadpisu, čo sa dá v okolí Bratislavy krátkodobo podniknúť? V starom režime to bola hlavne neďaleká Pezinská Baba ,ale po otvorení hraníc reálne nedokáže konkurovať alpským centrám ale lyžovať sa tam dá, aj keď je to dosť krátke. Na jeden deň sú dostupne aj Donovaly, čo som raz aj vyskúšal. To je už trochu lepšie ale cena je porovnateľná ako na Stuhlecku a kvalita horšia. Nehovoriac o horšej kvalite ciest. A tak rakúske stredisko Stuhleck je najkvalitnejšia lyžiarska alternatíva pre Bratislavu na jednodňovú lyžovačku. Neďaleko sa nachádza ešte lyžiarske stredisko Hirschenkogel, tu sa jazdia preteky svetového pohára, tieto svahy sú kratšie a strmšie ako v druhom stredisku. Ďalšie väčšie strediská Hochkar a Lackendorf sú už trochu ďalej .V ten konkrétny deň bol odchod o siedmej ráno na Mlynských Nivoch. Stanicu prerobili a zaniklo už legendárne stanovisko 11 a namiesto toho vzniklo stanovisko číslo šesť. Pri nástupe nám kontrolujú lístky ako aj prítomnosť občianskych preukazov. Išli tentokrát dva autobusy a obidva plné. Záujem sa líši podľa obdobia a počasia, v marci už býva už nižší.

Cesta trvá dve hodiny a keďže je veľmi kvalitná, dá sa aj cestou spať. Za spoločníka dostanem študenta gymnázia Einsteinová Bratislava, teda petržalského gymnázia, kam som kedysi aj ja chodil, vtedy sa ešte volalo Makarenková. Takže sme skoro niečo ako spolužiaci, aj keď som maturoval už v roku 1978. Mne sa to zdalo skoro nedávno, jemu už strašne dávno. Na škole však už neostal nikto z mojich čias, myslím teraz z profesorov. Plánoval stať sa kuchárom, čo je pre študenta gymnázia trochu neštandardné ale napokon prečo nie? Jesť treba, je to praktické, O deviatej sme už na svahu a mám trochu problémy s lyžiarkou ,totiž v chladnom vzduchu stuhne a nedá sa niekedy zapnúť. Je to dosť zvláštna vlastnosť lyžiarskeho materiálu veď čo si mám niekde na lyžiarskom svahu založiť táborák? Dá sa to riešiť aj v neďalekom servise, kde je teplejšie. Zástavka je prakticky hneď vedľa vleku. Technické parametre tohto svahu sa blížia k tým na Chopku, prevýšenie cca 800 metrov, najvyšší bod je vo výške 1773 metrov.


Celkom hore s nachádza Gunterhutte, Keďže výnimočne nebol sneh na vrchole odfúknutý tak som sa tam aj vybral., čo bolo asi desať minút v lyžiarkach. Odtiaľto sú krásne výhľady na okolie.





Zjazdovky na Stuhlecku sú väčšinou modré, červené. Tkz čierna zjazdovka čo je veľmi ťažká tam nie je. Najedol som sa v reštaurácií resp. v chate Friedrich hutte, ktorá sa nachádza asi v strede svahu. Viedensky schnizel spolu s pohárom orange vyšiel na cca 16 Euro. Aj Slováci ináč už väčšinou prešli od chlebíkov na riadne stravovanie. Ináč autobus je medzi 12-00 a 13,00 otvorený pre prípadných stravníkov. Poobede lyžujem už trochu menej, lebo ešte som cítil bývalé prechladnutie. A tiež nemladnem. Premáva sa tú v lanovkách ale je možné si vyskúšať aj manuálne vleky. Rady sú, ale nie veľké a mne to už vlastne už dnes neprekáža .O 16.00 je všetkému koniec a odoberieme sa k nášmu autobusu. Odchod je o 16.30. Vymení sa mi spolu sediaci. Študent odchádza dozadu k svojim spolužiakom a prichádza nový muž. Na moje prekvapenie sa ukáže ,že tiež chodil na moje petržalské gymnázium. Bol to teda deň bývalých a dnešných makarenko – einsteinistov, gymnázium bolo v novej ére premenované. Jeho trieda sa nevydarila ako hovoril , na vysokú chodili iba dvaja a jeden spolužiak skončil dokonca v lochu .Potom si trochu podriemem(zbožňujem tieto spiatočné cesty, všetci sme to prežili a nedolámali sa) a zobudilo ma potom trasenie tradičných slovenských ciest. Konečne doma! Skončili sme na Mlynských Nivoch a ešte som potom skončil na jedno orosené do reštaurácie Koník. Skončili sa už definitívne časy, keď sa po zájazde ešte hromadne chodilo niekde veseliť sa. Tak verím, že to nebolo dnes posledný krát
Záver
Veľmi kvalitná jednodňová lyžovačka. Mnohí diskutujú o tom, aké to je nebezpečné. Môj názor je taký, že keď niekto vie na čo má a aj to načo nemá, nemalo by sa nič vážne stať. Niekedy však zasiahne tretia osoba a náhoda ale to sa môže stať všade aj pri iných veciach. Pravda, sú aj také typy, ktoré sa jednoducho spustia dole kopcom a že to nejako už potom dopadne. Napokon špitál je celkom blízko.


áno Je to výborná vec.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty