Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Večer som najprv začal pozerať televízor. Simona resp. jej humor ma až tak neoslovil. Ešte som na to celkom  nedorástol. Potom som prepol na ďalšiu stanicu a tam bežali. Kandráčovci. Nemal som na to v takýto deň chuť. Potom som prepol na ďalšiu stanicu a tam bežal koncert skupiny Quin z osemdesiatich rokov. Hudba kvalitná ale aj pomerne fúzatá. Dosť bolo a ideme von. Do centra mesta došiel okolo desiatej  a koncert práve končila skupina Vidiek a chystala sa ďalšia skupina Polemic

Ešte úvodom sa vrátim do histórie silvestrovských osláv v Bratislave, bol som na viacerých. Socialistické sa mi už trochu strácajú v hmle. Vtedy nemali až tak radi, keď sa ľudia  niekde nekontrolovane stretali. Pravým opakom boli roky deväťdesiate, vtedy to bolo divočina. Neboli ešte tak organizované a centralizované a viacej rozlezené. Pyrotechnika na Vás mohla udrieť vtedy z každej uličky, bolo to aj nebezpečné. Keď som išiel autobusom cez Petržalku, doslova sme sa stali „palebným“ cieľom. V roku 2000 pamätám, som  bol  na oslavách zase vo Viedni. Potom sa začali oslavy postupne lepšie organizovať a dnes je to už v podstate už civilizované. Pyrotechnika je dnes už zakázaná, čo neznamená, že vôbec nebola ale v podstate som sa ňou necítil byť ohrozený. A veľkým zážitkom  bolo, a to už bolo neskôr, keď jeden mladý muž pretancoval s plným pohárom piva na svojom už nádejne vyvinutom pivnom brušku noc. To bol teda výkon. Toľko k histórií. Tak som prešiel cez Most SNP do Petržalky, aby som sa pozrel na mesto z druhej strany. Pred niekoľkými rokmi  sa tu robili ohňostroje ale sa od toho upustilo, čo hodnotím pozitívne .

Predovšetkým terorizovali zver a okrem toho ,keďže bola väčšinou hmla aj tak ich dobre vidno nebolo. Vrátil som sa potom späť  do centra išiel som sa zohriať do pubu Jules Verne. Okolo jedenástej sa už námestie začalo výrazne zapĺňať. Hrala skupina Polemic a jej hudba do tejto atmosféry  povedal by som celkom zapadla.

Dostal som sa do davu pre tribúnu a chvíľu mi trvalo, kým som sa odtiaľ vymotal. Bolo tu množstvo zdravotných vozov  a aj ochranných zložiek. Keby som mal nekontrolovateľne odpadnúť, mohlo by to byť teraz, pomoc bola hneď vedľa. Stánky boli rozmiestnené v podstate ako cez vianočné trhy .Klzisko bolo už pred niekoľkými rokmi zrušené a jediný rozdiel oproti minulému roku bol v tom, že sa  novoročné blahoželanie nepremietalo priamo pred budovou starého národného divadla ale kúsok ďalej. A potom to prišlo. Polnoc. Krátky slávnostný prejav mal primátor hlavného mesta Vallo. Päť, štyri, tri,  dva, jedna a bolo to! Po polnoci sa tradične hral valčík na Krásnom modrom Dunaji a potom sa spievala pieseň Môj rodný kraj. A potom začala hodinová disko tancovanie .po jeho skončení sa pomaly vrátim na zástavku autobusu. Idem cez Michalskú bránu a do nočných podnikov stoja dlhé rady.

Hodinu stoja aby dve hodiny sa potom mohli v tesných priestoroch natriasať. Ach tá mládež .Na zástavke na mňa nepríjemne zazerá  jeden mladý muž v grádoch. Spravil som jednu nehoráznu vec a to, že som sa na neho pozrel. Ľudia sa dnes správajú dosť agresívne a neokrôchane. Samotná cesta potom už prebehla bez problémov ,len bolo trochu  viacej ľudí ako bolo zvykom. A tak sme opäť o rok starší a touto cestou prajem tu všetkým všetko najlepšie v Novom roku 2026.