Pre dvoma rokmi ma trápili problémy s platničkou a tak som uprel svoje oči aj na kúpele tak na Slovensku ako aj v blízkom zahraničí. Problémy pominuli a tak to možno prispelo k dobrej veci. Tentoraz som si vybral maďarské mesto, ktoré leží medzi Gyorom a Budapešťou a je tam dobré spojenie s vlakom. V súčasnosti sú železničné spojenia do Maďarska celkom dobré. Väčšina ľudí cestuje na Hlavnú stanicu a odtiaľ a nevšíma si druhú celkom praktickú možnosť a to cestovať tam zo stanice Nové mesto alebo z Petržalky. Rozdiel je v tom, že v tomto prípade vedie cesta cez Maďarsko. Možno ísť takto do Budapešti a do iných miest v západnom Maďarsku. Je to preto výhodné pre ľudí nad 65 rokov, ktorí už vnútroštátne maďarské linky a verejnú dopravu platiť nemusia. Jediným potrebným dokladom na to je občiansky preukaz alebo pas. Platí sa len za prekročenie hranice (do Rajky) a keď je keď vlak povinne miestenkový, tú si treba kúpiť. Pri ceste smerom na Budapešť treba prestúpiť v Rajke a v Gyori, ale je to krátke a jednoduché. Tak vyrážam na túto variantu a za nejaké tri hodiny som už v uvedenom meste. Mesto ma asi 80000 obyvateľov a je hlavným mestom tohto kraja. Tu pravda musím zistiť, čo ďalej. Nevedel som totiž presne, kde sa uvedené kúpele nachádzajú .Dozviem sa, že tam treba ísť z autobusovej stanice ,ktorá je hneď vedľa železničnej a to konkrétne spojom č.1 a č.5. Cesta je asi päť zastávok a najlepšie je vystúpiť za miestnym futbalovým štadiónom. Tam sa popýtať, použiť GPS alebo pátrať po značkách. Ja sa obvykle pýtam, cesty v zahraničí využívam aj na tréning cudzích jazykov. Tak treba potom odbočiť z hlavnej cesty doprava a hneď ste tam. Tieto kúpele však otvárajú až v júni a tak podľa všetkého v zime nefungujú. Volajú sa Gyémánt čo v preklade znamená diamant.
Zaplatím vstupné, a idem dnu. Riešenie kľúčov a kabiniek je v každom štáte a kúpeľoch iné a tu je také skôr klasické. Musím riešiť jeden prakticky problém a to, že som si doma nenašiel plaveckú čiapku. Obrátim sa na plavčíka a jednu mi veľkodušne požičia. V Maďarsku sa na rozdiel od Slovenska ich nosenie tvrdo vyžaduje. Uvedený bazén je plavecký aj na preteky , čo znamená, že nie sú tam veľmi miesta na státie. Preplávam za sebou všetkých osem dráh a potom sa na chvíľu utiahnem. V niektorých hodinách sa tu však na niektorých dráhach aj trénovalo ale to po prvom júli skončí. Odtiaľ som pokračoval ďalej Ešte vnútri boli niektoré bazény s trochu teplejšou vodou a pri každom z nich bol aj plavčík. Po „pretestovaní“ som išiel von, kde boli terasy. Tu boli bazény zase s malou vodou, vhodné pre deti a boli tu aj vlnolamy a aj celkom dobré tobogány ktoré využívala hlavne mládež. Ja si ich pretestovanie odkladám na lepšie časy . Nebola tu však skokanská vež ale to som už naozaj oželel. .Bolo tu aj dosť trávy aj dostatok lehátok.
Bolo tu aj stravovacie zariadenie ,kde sa dalo najesť. Nebolo však najlepšie, aké som v kúpeľoch videl. Keďže mesto je už viacej vzdialené od hraníc, bolo tu prevažne počuť len maďarčinu. Z recenzii som však vedel, že sem občas zablúdia aj Slováci. Takže celkový dojem bol dobrý. No všetko čo sa raz začalo musí aj raz skončiť. O piatej už zavreli plavecký bazén, lebo začali trénovať vodní pólisti. V tomto športe sú Maďari výnimočné úspešní. Tak odchádzam a idem navštíviť aj park 1 mája, v ktorom sa nachádza jazierko obklopené vodopádikmi a zeleňou.
Na jeho kraji sa nachádza aj miestne divadlo Mora Jókaiho, ktoré je veľmi pekné. Je tu niekoľko pekných budov ale inač pamiatok málo.
Dôvod je jednoduchý a to ten, že mesto je relatívne mladé. Je produktom hlavne industrializácie 20 storočia a až po rok 1989 a tak to bolo banské mesto. .Boli tu totiž bane, ktoré sú už dnes zavreté. Takisto je v meste neštandardné veľa zelene. Jedna významná pamiatka tu však je a to vták Turul. Ide o mýtického vtáka starých Maďarov ,ktorého legenda vznikla ešte ich v starej vlasti. Prisnil sa jednej princeznej o novej vlasti a jej syn Almos(v preklade sen) sa ju rozhodol uskutočniť ale pred príchodom do novej vlasti zomrel. Prebral to potom jeho syn Arpád a jeho rod potom vládol ešte 500 rokov. Čo bol nesporne úspech. O tom prečo sem prišli, sú diskusie. Jedni hovoria, že pod tlakom iných kmeňov a druhí, že ich oddiely si zavolali Frankovia, aby im pomohli proti Svätoplukovi a potom sa im tu zapáčilo. Obidve teórie majú aj kus svojej pravdy a aj nepravdy. Oddiely Maďarov bojovali väčšinou na strane Frankov, ale možno aj Svätopluka. Kto viac zaplatil a si to tu iste pozreli. Veľká Morava po Svätoplukovi už nemala schopného vodcu (jeho dvaja synovia boli len deti) a aj sa zrejme vyčerpala bojovými výpravami. V roku 907 potom dosiali Maďari proti Frankom pri Bratislave veľké víťazstvo a vedenie tejto bitky sa považuje za jedno z najlepších aké kedy bolo. Mená veliteľov nepoznáme. Za niekoľko desaťročí však už Maďari to velenie nemali a ďalšiu bitku prehrali a následne sa usadili v Karpatskej kotline. Odhaduje sa, že ich prišlo po roku 895 10000 až 250000 a usadili sa hlavne medzi Dunajom a Tisou. Vtedy bolo v tomto regióne ešte dosť území, ktoré aj nikomu nepatrili. Keď o 300 rokov neskôr prišli Tatári, bolo ich vojenské umenie už veľmi zabudnuté. No o tých časoch príchodu máme veľmi málo informácií a tie ktoré sú ktoré pochádzajú aj z obdobia o vyše 100 rokov a viac neskôr čo vedie aj rôznym mýtom. Jedným z nich je aj ten, že niekto tu šíril vzdelanosť .Opak bol pravdou, ľud sa cieľavedome udržiaval v nevedomosti. Ani Sv. Štefan nevedel ešte čítať ani písať a čo potom ostatní a hlavnou úlohu mužov v tých časoch bolo bojovať a ženy udržiavali rodinný krb. Tak tu sochu postavili v roku 1907 na vrchole kopca Gerece Turula ako sochu najväčšieho vtáka v Strednej Európe.
Dnes je veľkou aj turistickou atrakciou, vyčnieva s tými krídliskami a výstup ma aj lákal ,ale bolo už dosť neskoro a odkladám dobytie tohto vtáčiska na inokedy. Vedľa neho je aj rozhľadňa. Prevýšenie cca 400 metrov, od stanice je vzdialený štyri až šesť km. Asi nepoviem nič nového, keď naznačím, že na Slovensku vnímajú tohto vtáka mnohí aj kontroverzne. V Maďarsku ich je hodne, aj dnešný premiér ich obľubuje ale tento je taký reprezentatívny. Na stanicu som sa vrátil autobusom číslo 11 a tento prešiel celým mestom ,takže to bola akási prehliadka. Na stanici sa dám do rozhovoru s jedným maďarským študentom z mesta Oroslany, ktorý cestoval do Gyoru kde študoval ekonómiu a teda bol z podobnej branže. Dozvedel som sa, že tam študujú aj ľudia od nás teda zo Slovenska , aj keď rozhodne nejde v tomto prípade o írečitých Slovákov. Jeho predstava o budúcnosti bola taká, že sa odsťahuje do Dánska alebo Holandska. Ale ináč veľmi príjemný spoločník. Cesta naspäť bola veľmi dobrá, išiel totiž vlak rakúskej spoločnosti OBB a ten kvalitatívny rozdiel oproti ostatným vlakom bol veľmi výrazný. V meste Hegyeshalom som musel prestúpiť na vlak smerom Petržalka a stanica Nové mesto.
Záver Príjemný výlet v dobrých kúpeľoch a pre mňa v novom meste , človek spoznal opäť niečo iné a tak to má byť.
" . ..******..." ...
Celá debata | RSS tejto debaty