Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Tak predkladám druhú časť zo svojej korešpondencie , ktorý sa týka obdobia december 1982 až máj 1983.Popisujem, ako sme prežívali sviatky mieru a pokoja, ako kedysi nazývali komunisti Vianoce, potom, ako to prebiehalo v časoch, keď sa až tak veľmi necvičilo, práporne zimné cvičenie v marci a napokon stretnutie veliteľstva západného vojenského okruhu v apríli v roku 1983, ktorá sa tu nie práve na našu radosť konalo na našom útvare. Ďalej ako sa na našom útvare aj hospodárilo.
Pretým ešte niektoré ďalšie poznámky k niektorým vtedajším skutočnostiam. K dnešku napíšem v poslednej časti. Vedenie čs armády v roku 1983
Ministrom národnej armády bol v roku 1983 Martin Dzúr, ktorý bol Slovák. Ale bol už chorý a aktívnejšie sa prejavoval iný muž. Armáda sa vtedy delila na západný vojenský okruh a východný vojenský okruh. Jednému velil Čech a druhému Slovák. Ja som bol v západnom a u tankistoch a možno u iných špecializáciách to bolo o inom. Aj keď si nemyslím, že až tak priveľmi. Veliteľom západného vojenského okruhu bol František Veselý (1923- 1996),vo funkcii bol v rokoch 1970-1985. Bol prezývaný aj Franta vápno a bola to naozaj veľmi veľmi zelená guma. Viac krát sa o ňom v listoch aj zmieňujem.
Ubytovanie: Keď som bol pred dvoma rokmi na bývalom VU 7368 hovorili mi tam o akýchsi ubytovaniach pre vojakov. Uprime ma to slovo rozveselilo. Ubytovne? Tie budovy boli už v tom čase v zlom technickom stave. Tankisti boli jedenásti na jednej izbe (dva roky) a absolventi sme boli piati na jednej izbe(rok). Bývali sme na jednej chodbe s vojakmi, na čo sme pri našich rozhodnutiach samozrejme museli brať ohľad. Dôstojníci bývali aj s rodinami mimo kasárni.
Naše velenie
Naše právomoci boli veľmi malé, týkali sa len bojových operácií a našim podriadeným sme nič reálne sľúbiť nemohli. Ani len vychádzky sme nepodpisovali. A nikdy som nevidel ich osobné materiály, velenie sa snažilo ,aby sme sa príliš nezblížili. Tanková časa pozostávala z troch tankov a každý mal štyroch ľudí veliteľ, strelec, nabíjač, vodič. Vodič bol hádam ten najdôležitejší, nazval by som ho skoro otrokom a zároveň srdcom tanku, bol zodpovedný skoro za všetko. Na druhej strane ich hádam až tak veľmi nebuzerovali(boli častejšie mimo útvaru)

Šikana v armáde.

Bol to veľký problém socialistickej armády asi od šesťdesiatich do deväťdesiatich rokov. Jej podstata spočívala v tom, že starší ročník šikanoval ten mladší. Dokonca dostalo sa to aj do socialistickej tlače kde sa inak všeličo úspešne tajilo. Vyplývalo to z logiky vtedajšieho systému. Na izbe bolo 11 ľudí, nikto z velenia tam nemohol byť stále aby ich kontroloval a tak sa tam zorganizovala časom istá hierarchia. Starší ročník rozkazoval mladšiemu. Viac menej to bolo tolerované aj dôstojníckym zborom. Kto kam patril ste videli aj podľa toho, ako mali uviazané kanady. Niektorí z toho aj scvokateli . Napríklad keď sme cestovali na vetrieske všetci nabíjači najnižšie postavení vždy ležali. Robiť sme s tým veľa nemohli, proste to by bolo proti systému a bolo to nad naše možnosti. Dnes sa o tom veľmi nepíše ,lebo všetci sa v tom vezú. Každý bol rok aj tým aj tým tak internetové diskusie o tom mlčia. Dôstojníci sa týmto pochopiteľne tiež chváliť nebudú.

Národnostná otázka

Tá vtedy ešte nebola témou dňa a v mediach tých čias sa neriešila. To neznamená pravda, že nebola. Ja som pochádzal z viac národnostného prostredia a tak som to až tak citlivo neriešil ale iste tam boli ľudia, ktorí si to všímali viacej. Služba bola rovnaká pre všetkých ale je to ale.
Dôstojníci boli väčšinou Česi. Keďže sme boli ďaleko od slovenských hraníc, tak sme sa nad tým nijako zvlášť nepozastavovali. Ale výhoda pre českých brancov bola v tom, že boli predsa len doma a v im v známom prostredí. A bližšie k svojim domovom. Slováci veľmi nemali radi toto mestečko. Najmä ti, čo tam boli prvý polrok. Prisahali predo mnou že sem nikdy neprídu a myslím že svoje slovo dodržali, nikto z nich sa ani len na internete neozval. Sudety im boli vždy veľmi vzdialené a nesedeli im ani niektorí nadriadení, čomu sa nečudujem Hoci sme a boli sme blízke krajiny predsa len nie celkom rovnaké. Ale problém bol hlavne v inom, v ľuďoch. Vojakov maďarskej národnosti , tak týchto vnímali českí dôstojníci ako takú slovenskú romantiku. No nemali to ľahké. V tankoch sa používal veľmi špeciálny jazyk, s ktorým aj ostatní mali problém. V tankoch totiž padali aj tvrdé veľmi tvrdé slová! A často bývali ešte ďalej ako Slováci. Osobitnou kapitolou boli Cigáni použijem dobové slovo. Nikdy to nebol bojový národ a nemali žiadne ambície do armády. Skôr tu trpeli a aj to aj šikanom. Niektorí sa to potom snažili druhým rokom to aj vrátiť , čo zase niektorí bieli zle znášali. Ale boli aj mazaní, jeden sa tuším cez vojnu triktát oženil a aj rozviedol, teda šesť opuštákov! K ich dobru treba aj pripísať, že nech sú akí sú neboli to oni kto vyvolali svetové vojny. Všetci vojaci boli aj kádrovo preverení. Nie každý sa mohol postaviť napríklad do hocijakej stráže .Slabinou boli vojaci maďarskej národnosti a o tých vedeli málo a hlavne o ich príbuzných v Maďarsku absolútne nič .Maďarsko tieto informácie ČSSR totiž neposkytovalo a tak tam boli aj jedinci aj so zaujímavým kádrovým profilmi pre vedenie neznámymi. Skladanie jednotlivých posádok v tanku z tohto pohľadu som vtedy až tak nesledoval ale dnes si myslím, že sa snažili dodržiavať istý národnostný kľuč. V tanku som až na jedného mal len Slovákov a aj v čate to bola väčšina. Druhý polrok tam boli ľudia aj maďarskej národnosti. Ja som z tohto titulu predsudky nemal a aj s českými kolegami absolventami som vychádzal dobre. No iste tam boli ľudia, čo si toto všímali. Pravda u dôstojníkov to bolo o inom.
Politika v armáde

V tom čase mala KS 99 percent vo voľbách ale všetci od A po Z vedeli ,že to nie je realita. Bola tam komunistická propaganda ale už bez extrémov. Ti čo v komunizmus naozaj verili(povedzme Husáková generácia) boli už starí a na to všetko nestačili a mladi komunisti boli už skôr karieristi. Napríklad kino už ovládli vojaci a bežali tam v pohode aj západné filmy. Demontáž socializmu vlastne prebiehala už aj tam, aj keď som si to vtedy určite neuvedomoval. Otvorené však priznávam, že vtedajšieho hlavného nepriateľa za ktorého považovali západonemecký bundewehr( boli sme predsa na Sudetoch ) a americký imperializmus som sa vôbec nebál. Z našich vlastných radov hrozili vyššie nebezpečenstvá.

Listy

6 .12.1983 Podbořany
Prepáčte, že som Vám tak dlho nepísal, ale skutočne som nemal čas. Posledný novembrový týždeň nám spestrili vyhlásením poplachu. My „noví“ sme to jednoducho nestíhali a tentoraz to bolo smrteľne vážne. Pešoval som s plnou poľnou 20 km zo svojím nabíjačom a hneď na to som išiel do stráže. Mám toho už skutočne dosť a som dosť unavený. Ďakujem za Váš balík ,ktorý som dostal v piatok, ale otvoril som ho až v sobotu, lebo som musel zase do stáže. V sobotu som dostal aj dopis. Všetko bolo v poriadku. Pokiaľ ide o otázku, či som tankista, je odpoveď jednoznačná, že áno. Podobne ako kamarát, nedávno mi písal ,by som sa ich celkom rád zbavil. Ale to žiaľ asi nepôjde. Funkciou som veliteľ čaty a veľmi veľa sa tu najedujem. Pokiaľ ide o spolubývajúcich, jeden z nich býva v susednom okrese. Už to však zistili a dnes ide preč. Predbežne ostanem na všetko sám. Jeden absolvent bol na nelegálnom výlete a chytili ho. A tak začali preverovať bývanie všetkých a prišli na to. Asi o dva týždne prišla náhrada a to Jiři z Českých Budejovíc.
Neviem ešte, či sa vrátim na sviatky domov .Opušťáky nám nechcú dať a dovolenku sa mi vybrať ešte nechce. Tu sa vôbec budem dosť ťažko chytať na opuštáky, lebo patríme pod západný vojenský okruh a aj z iných dôvodov. Teda zatiaľ s mojou návštevou príliš nepočítajte. Pokiaľ by ste mi chceli niečo poslať, zišli by sa mi praobyčajne pantofle a teplé vložky do kanád. Z ovocia by to mohlo byť trochu cibule ,prípadne cesnaku, lebo si niekedy robíme topinky. Minulú sobotu 27.XI som vyrazil na vychádzku do podbořanských ulíc. Bol som v kine a potom som išiel do krčmy., ale iné sa tu skutočne veľmi robiť nedá. Ďalej tu kolujú šokujúce správy, že nám predlžia vojnu o pol roka. Údajne je to už schválené. Len neviem, či aj pre môj ročník. Dúfam že nie a že mi budete schopní viacej k tomu napísať. Bolo by to strašné. Som tu len dva mesiace a zdá sa mi to veľmi dlho. Kiež by bola aspoň jar. Počasie je zatiaľ vyhovujúce ,po snehu ani chýru ani slychu. Po nociach trochu mrzne ale cez deň je teplota vždy nad nulou. Nejako tá zima už prejde, už aj tak som niečo získal. Voľného času mám veľmi málo. Keď nemrznem vonku, píšem písomné prípravy a rôzne výkazy niekedy dlho do noci. Nedeľa by mali byť podľa rozvrhu voľné ,ale nikdy nie sú. Vojaci, odkedy som tu nemali nikdy voľno. Často chodia na brigádu do Tušimickej elektrárne, kde robia prakticky zadarmo tie najšpinavšie práce. Vôbec, všetko sa tu zakladá na porušovaní predpisov. Pre rozmar nejakého dôstojníka ideme von na nezmyselné práce. Často potom len stojíme a mrzneme. Taktiež viem, že spomínaná elektráreň by bez armády ani fungovať nemohla. Najhoršie na tom je, že sa tam chodí v čase osobného voľna. Doteraz sa mi podarilo vyhnúť ,ale najbližší weekend to už asi nepôjde.
Taktiež Vám prajem veľa radosti na sobotňajšej svadbe. Škoda, že je v tomto nepriaznivom termíne. Ináč v takýchto prípadoch je vhodnejšie urobiť z bratrancov bratov ,máme rovnaké meno a zohnať potvrdenie príslušného NV .Asi by to tu nikto nezistil. Ale už na tom nezáleží. Po Novom roku popremýšľame, ako si vybojovať opušťáky. Stačia na to potvrdenky z rôznych Nv ,prípadne súdov a podobne. Ľutujem, že Vám zatiaľ nemôžem napísať priaznivejšie správy .Dúfam, že sa to časom zlepší ale ilúzie veľké nemám.
Pre starú matku- tieto listy boli napísané v maďarskom jazyku.
Drahá babička!
Po dlhom čase píšem niekoľko viet aj po maďarsky. Dúfam, že si zdravá čo je najdôležitejšie .Napíšte o všetkom čo sa doma deje všetko ma zaujíma. Žiaľ neviem sľubiť, že sa čoskoro stretneme. Ďakujem za chutnosti, čo som dostal. Iste sa nemýlim, že ich spravila Ty. Sme veľa vonku a k tomu treba veľa zdravia. Digitálne hodiny nepotrebujem iba by som ich tu strážiť musel. .Už mi ukradli niekoľko vecí a v tom prípade musím „odkradnuť“. Ináč by mi nič neostalo. Niet inej možnosti. Kabát mi vymenili už triktrát. Sveter je fantasticky. Strava je dobrá ,niekedy nedostaneme raňajky.
Maj sa dobre

V sobotu som dostal aj dopis. Všetko bolo v poriadku.
14.12.1982
Ďakujem za Váš dopis, ktorý som dostal tiež veľmi rýchlo, už minulý týždeň. Neviem si vysvetliť, prečo ste môj posledný dopis dostali tak rýchlo, poslal som ho obvyklým spôsobom. Túto sa ináč máločo zmenilo, všetko ide viac menej po starom. V nedeľu som mal konečne veget, tu sa tomu hovorí hákovanie. Včera boli jazdy, t. j vedenie tankov. Terén bol strašný, a počasie ešte hroznejšie. Chvalabohu, jazdili iba vodiči, ja by som tu určite nedopadol dobre. Snežilo, okrem toho bola aj hustá hmla. A hlboké blato. Vrátil som sa celý premoknutý a okrem toho som chytil nádchu. Z Vášho listu mi nie je jasné, o akej tragédií mi Eva mala písať. Zatiaľ som od nej nič nedostal(v našej dedine sa zabili traja mladí chalani, ktorých som poznal). Na sviatky sa sotva dostanem domov. Jeden absolvent bol na čierno doma a chytili ho. To sa hneď využilo na to, aby zastavili opušťáky. Dovolenku si neberiem, to je po dvoch mesiacoch príliš skoro. A môže sa stať, že budem musieť ísť domov. Jeden z nás šiel napríklad včera na vlastnú promóciu, dostal na to jeden deň z dovolenky a ešte v ten deň sa musí vrátiť. A ako slobodný nemám nárok na rozdelenie dovolenky. Uvidíme, ako to pôjde ďalej, do polovice marca sa však sotva či zmení. Vtedy prídu totiž skoro sami noví a snáď bude možné dosiahnuť nejaké výsledky. So starými sa nedá robiť skoro nič, akurát včera to mali za sto. Veľmi nepríjemné sú administratívne práce, rozvrhy a podobné veci, lebo som v spoločnosti samých strojárov, ktorí píšu krajšie . A keď navyše na prápore tu počítajú nie v poradí 12345 ale skôr 1,5,3,2. a podobne, vždy je ťažko odhadnúť záujmy nadriadených. Býva to tak, že veliteľ pluku (Hamrník) splaší veliteľa nášho práporu že bude kontrola, ten veliteľa roty , ten nás a my mužstvo. Väčšinou to však ostane na nás. Treba si aj všimnúť, že my máme splašiť až jedenásť ľudí a veliteľ pluku len jedného. Pochopiteľne, väčšinou žiadna kontrola nedôjde a všetci sú len vyplašení. Podbořany sú síce dierou, nie však z vojenského hľadiska. Sú blízko k výcvikovo priestorom a tak sa sem chodia najesť kadejaké sarže. Šach, ktorý ste mi poslali vyhovuje. Človeče mi neposielajte ani by ste neverili koľko sa v tom dá prehrať.
Dúfam, že ste sa na svadbe mali dobre. Napíšte mi o nej podrobnejšie. Tiež napíšte, čo nového doma. Zaujíma ma každá maličkosť.
Pozdravujem Vás

26.12.1982
Ďakujem za Váš list, ktorý som dostal na Štedrý večer. Tuná sa predbežne nestalo nič prevratného .Celkove to mieri k horšiemu. Na Štedrý večer sem prišiel veliteľ západného okruhu(Franta Veselý ,v službe 1970 až 1985,zomrel 1997).Náhodou ho stopol vojak a bol akurát z nášho útvaru. Narobil tu parádny rozruch. 24.12 sme tu mali veľmi tvrdý život, bol to jeden z najhorších dní tu na vojne. Jednu celú noc som tiež písal rozvrh. Hoci to bolo moje životné dielo, zostalo nepochopené a roztrhli mi ho, zničili, zgniavili. Aspoň som sa toho zbavil. Napokon, stalo sa to aj svetovým maliarom, niečím sa utešovať musím. Tak vedenie tretieho práporu nerozumie mojej nadčasovosti. Ináč neviem, o čom zvláštnom by som písal. Vianoce znamenali pre mňa zvýšenie zaťaženie a vôbec to neboli dni odpočinku a pokoja. Ešte že včera a dnes to ako tak šlo. Uvidíme, ako bude na Silvestra. Očakávam, že mužstvo sa nebude správať tak ticho a solídne ako na Vianoce. Domov sa dostať tak to sotva. Naše vedenie týmto spôsobom orientované nie je. Počasie je vcelku priaznivé. Je už trocha snehu, ale teploty sú dobré. Mohlo by to vydržať aj v januári. Ináč predlženie vojny sa nás asi nedotkne. Týka sa pravdepodobne len tých,. ktorí nastúpia po 1.10 .1983.Na stráž som sa na Vianoce napokon nedostal, ale bolo to ešte horšie. Na stráži som bol 22.12. Bolo to na baraku v hore. Nebol tam prúd ale bolo to veľmi romantické. V úplnej tme však bolo veľmi ťažké ostať hore celú noc. Navyše tam prišli potom aj maliari. Dopis a časopisy som stále nedostal. Neviem, kde môžu byť. Pýtali ste sa na návštevy. Vychádzky mám cez weekend v sobotu od 17.00 do 24.00 a v nedeľu od ôsmej do večera. Hotel zohnať môžem, treba však dopredu vedieť kedy a koľkí dôjdete. Napíšem zoznam autobusov, ako tu premávajú. Vtedy chodili na Florenz a asi každú hodinu.

Všetkých Vás pozdravujem a prajem Šťastný nový rok
Mohli by ste mi poslať fľašu uhoriek

Ahojte, doma! Podbořany 1.1.1983
Rozhodol som sa napísať Vám, hoci som posledný týždeň od Vás nijakú správu nedostal. Iste budete zvedaví, čo sa deje na vojne vo sviatočnom období. Ak smiem byť úprimný ,ledva čakám aby sa toto obdobie skončilo. Zdá sa ,že obyčajný „pracovný deň“ je ďaleko lepší. Vrátim sa však k ešte jednej veci. Objednané knihy som na Vianoce dostal. Neviem, ako ste objednali, no vedel som všetko skôr, lebo tam máme svojho človeka.28.12 sme mali poplach, no našťastie sme šľapali len 5- 6 km Pred Silvestrom sa začalo nekonečné upratovanie. Maľovali nám dvere a celú noc sme spali bez nich, čo nebolo najpríjemnejšie. Opätovné prilepovanie menoviek a poradia čísiel už nemohlo nikoho prekvapiť. Na Silvestra boli vojaci rozjarení, no nie až tak ako som sa obával. Rozbíjali sa fľaše, no hneď sa aj upratovali. Splašili však veliteľa práporu, ktorý sa sem o druhej v noci aj dostavil. Prišiel k nám do izby a rozmlátil nám rádio. Bol to zlatý klinec silvestrovskej noci. Urobil podobne vystrájal aj na ostatných rotách. No na jeho řváni sme si začali zvykať. Nikomu ani nezablahoželal k Novému roku. Neviem, ale čo čakali, že dom plný mladých vojakov ktorí potrebovali na chvíľu zabudnúť sa bude správať ako dom dôchodcov?
Dnes doobeda nás za odmenu nechal hodinu mrznúť vonku. V porovnaní so Štedrým večerom to prebehlo však vcelku priaznivo(viď tunajšími očami),hoci nám opäť oznámili príchod akéhosi generála. Jednu štvrtinu vojny mám už za sebou ale je to stále veľmi málo a som z toho dosť otrávený. Dnes pôjdem kamsi do služby, no neviem kam, lebo môj kolega ochorel. Mne slúži zatiaľ zdravie vynikajúco. Počasie je tu už zimné. Teploty sa pohybujú pod nulou a je tu už poprašok snehu. Tento týždeň som skoro stále vonku. Napíšte čo nového doma. Ešte raz šťastlivý Nový rok.
Ahojte, doma! Podbořany 16.1.1983
Po dlhšej prestávke ,spôsobenej telefonickým rozhovorom Vám teda opäť píšem. Pravdupovediac tento týždeň som na to veľa času nemal. V pondelok tu došlo k zmätkom, lebo bol vyhlásený poplach veliteľov. Tento sa veľmi nevydaril, akurát však mňa a moju čatu vyslali predstavovať záložakov ,ktorých povolali do zbrane. Musel sme sa úplne vyzliecť a vyfasovali všetko nové. Robilo sa to veľmi rýchlo. Po ukončenú ukážky sme toto všetko zase vyzliekli. Nebol to práve najradostnejší vstup do nového týždňa., najmä keď som očakával pokojný deň. Potom ma ešte prišiel zobudiť istý major , ktorý je známy hroznými vecami. Tak sa ho boja, že z mojej čaty všetci utiekli von oknom a miestnosť som našiel celkom prázdnu. Pravda, ani som netušil kde ich potom nájdem. Nasledovali potom otázky typu aká je súdruh Vaša bojovná pohotovosť ? Aká je Vaša ustrojenosť? Kde sú Vaši ľudia? A následne vznikol veľký chaos. Za ktorý zodpovedal hlavne on sám. Našťastie si na mňa podobnými metódami netrúfal, predsa len som mal hodnosť. Samozrejme, potom vzniká otázka, kto tu potom vlastne velí . Neexistenciu bojovej pohotovosti spôsobil predsa predovšetkým tento major svojím príchodom(na internete som sa dočítal, že je už po smrti). V stredu a piatok sme boli na streľbách. Strieľalo sa prvýkrát s kilami, to znamená plnou rážou. Boli to veľké rany. Keďže šlo o výsledky, všetko odstrieľal jeden strelec. Pritom sa mu podarilo akurát za mňa netrafiť, ,lebo sa zasekli náboje. Na tom však veľmi nezáleží. Ďalšou nepríjemnosťou boli šírenie poplachových zvestí. Takže tu vládlo veľké napätie. Boli sme neustále pripravení vyraziť, možno veľmi ďaleko. Zatiaľ sa nič nestalo. Preto sa nečudujte, keby som dlhšie nepísal. Ináč druhá polovica januára by mala prebehnúť v kľude a v pohode. Nemali by sme dlhšie opustiť priestor kasární. Počasie je zatiaľ veľmi mierne a pripomína skôr jar. Stredu bolo veľmi teplo, a dnes ráno pršalo. Ohľadne tohto máme veľké šťastie, lebo vlani tu panovala tuhá zima. A ak nepríde tento mesiac, potom sa jej nemusíme báť.

V sobotu som dostal aj dopis. Všetko bolo v poriadku.

Pre starú mamu(v maďarskom jazyku)
Ďakujem za Tvoje riadky, bola som im veľmi rád. . Musíte len trochu lepšie písať a precvičovať si písmenká! Môj zdravotný stav je celkom dobrý a neprechladol som. Je pravda, že nie je zima. S jedlom som v pohode. Napríklad včera nám obom prišiel balíček s množstvom dobrôt. S teplou vodou je problém, je len v noci a ráno, čo je veľmi nepríjemné. V kúpeľni nie je ohrievač, ale to nie je veľký problém. Chcela by som vedieť o domácich záležitostiach, čo presne je s otcom. Dovolenku si plánujem na leto, samozrejme, nemusí to tak byť.
Ahoj
24.1.1983 Ahojte, doma
Ďakujem za Váš dopis z 18.1,ktorý som dostal asi pred hodinou. Neviem, prečo išiel tak dlho. Prepáčte, že píšem na tomto papieri ale iný nemám. Poruke obchod otvoria až poobede. Keďže žold sa vyplácal nedávno, je tam stále veľa ľudí. Som prekvapený čo sa deje u Vás. To sú veci!. Rozhodne mi o tom napíšte neskôr viacej. Tu som prežil relatívne pokojný týždeň. Len jeden deň zase vládla poplachová atmosféra ,čo je dosť náročné na nervy. Vojaci si robia srandu a zapínajú zo žartu poplachovú signalizáciu., čo k nášmu pokoju neprispieva. O tom však v liste nechcem viacej písať. Ináč sa tu nič pozoruhodné nestalo. Písali ste mi o kamarátovom prusere v stráži. No stráženie je v skutočnosti dobré len na to, aby sa v kuse dávali zápisy a poznámky. To vždy záleží na tom, kto príde. Tu však človeka môže šikanovať aj posledný kotolník, preto tu vládne neporiadok. Sám som tiež dostal zápis, bolo to ešte 1.12, no nič z toho nebolo. Minulý týždeň zase, lebo jeden strážny zaspal na stanovišti, ďaleko odo mňa. Keď však príde kontrola, skoro vždy dá niečo na zápis. Vôbec sa tomu nečudujem, lebo je tam úžasný bordel. Tuná si však všetko odnesú Tí, čo za to vôbec nemôžu .Vojaci tam chytajú basu. Neskôr si ju chcú potom zmazať, čo niekomu umožňuje potom vyvíjať nátlak. Skoro každý niečo dostane, obyčajne za nejakú blbosť ,ako môže byť odtrhnutý gombík. Niektorí jej majú aj vyše 100 dní. (Najpikantnejšiu basu si pamätám nasledovne: Išiel si jeden vojak po útvare v teplákoch a pozdravil nejakú šajbu, ktorá sa tu bola najesť , čo však odporovalo Řadom. Okamžite ho špeciálna jednotka delóžovala rovno do lochu). Ďalšou údalosťou bolo, že na Štedrý večer náš útvar navštívil niekto, kto tu zistil neporiadok (Franta Vápno)a odvtedy sem chodí množstvo kontrol. Počasie je zatiaľ vynikajúce, sneh som tu ešte prakticky nevidel. Pani Zima by tohto roku vôbec nemusela prísť. S kúrením nemáme problémy. Keďže moji spolubývajúci sú zimomrví, je mi tu až príliš teplo. Voľný čas trávime hraním človeče nezlobse, čomu by som v civile neveril. Niekedy hráme celé hodiny, ba raz až do rána a nadávame, keď niekto podľa nás niečo zle vyhodí. Prehrajú sa veľké sumy ,jeden kolega je momentálne 250 korún v mínuse., no to sa môže za deň zvrátiť. Na izbe sme stále piati, všetko vysokoškoláci.

Pre starú mamu
Ďakujem za Váš list, bola som s. Dúfam, že si dnes zdravá a otec tiež. Akurát som bola prechladnutý, ale inak mi je dobre. . Strava je celkom dobrá. Môžem očakávať, že sa odtiaľto dostanem, ale do konca januára bude tretina za mnou. Ale aspoň som bez problémov. skutočná zima nebola. . Včera som išiel na prechádzku a pozrel som si vzrušujúci film od Agatha Christie. Pozdravujem

28.1.1983 Ahojte, doma Podbořany
Ďakujeme za Váš balík, ktorý som obdržal pred dvoma dňami v úplnom poriadku. Výborne sme si pochutnali. Taktiež ďakujem za dopis, dejú sa vo Vašom normálnom svete skutočne vzrušujúce veci. Tu sme prežili pomerne pokojný týždeň, lebo všetky gumy odišli na štábne cvičenie. To bolo radosti aj menšie gumy sa tešili. No trvalo to len dva dni a dnes to zase roztočili. Zdá sa mi, že na nejaký čas sa vráti pakáreň. To sa vždy v určitých poriadkoch vracia. Dnes nariadili(večer) výkonným praporčikom ,aby do rána prevzali všetko výstrojný materiál. Ide o desaťtisícove hodnoty. Stihlo to aj jedného z našej izby a je z toho úplne zničený. Vôbec sa mu nečudujem aj ja by som bol. Z tohto pohľadu je lepšie byť veliteľom čaty. Chodím každý deň na najbližší kopec(Kozinec) ,tam sa prejdem a naobed sa vrátim nazad. V tomto výstrojnom materiáli vládne neslýchaný bordel tisícových hodnôt. Pritom nadriadení nemajú ani potuchy, ako sa v takýchto prípadoch postupuje, to by sme od nich chceli priveľa. Mimochodom, niektorí dôstojníci na útvare boli aj súdne trestaní. Predpisy sa porušujú priamo kriminálne .Má na tom vinu aj mazáctvo. Vrabci nemajú takmer nič, lebo starí im to zobrali. No mám dojem, že vedenie toto mazáctvo podporuje alebo aspoň toleruje, lebo bez neho by to nezvládli. Aj tak tu vládne bordel, anarchia .Napíšem nejaké prípady k tejto téme. ,ktoré som počul vyprávať. Keď chcel takýto vrabec nahlásiť vypnúť prúd, musel nahlásiť Súdruh vypínač, vrabec XY, dovoľte mi nadviazať s Vami kontakt. Známe sú aj diskotéky vrabcov, hoci som ich sám nevidel a teraz sa už nekonajú. Vtedy tancovali a spievali pred starými. Pýtali ste sa, ako je to s kúrením. Máme na izbe klasickú pec. Uhlie nám spočiatku nosil nabijači, každý máme v tanku jedného(mojím je cigán ).No už sa orazili, vzbúrili a nechcú nám ich nosiť. Túto požiadavku sme však mali iba z titulu našich funkcií, nikdy ich ináč nešikanujeme.
Takže teraz sa musíme vybrať už sami. Február vydržíme a v marci vraj prídu noví vrabci. Ale vlastne už bude teplo. Zatiaľ je tu úplne teplo, dnes dokonca ani nekúrime. Na okolí už rozkvitli bahniatka a počul som, že u Vás sa už predávajú snežienky. Nejaké veľké cvičenie nás nečaká, ale asi strávime druhú polovicu februára pod stanmi. Na našom živote sa veľa nezmenilo, až na dnešný deň, keď sa zaviedli opatrenia. Uvidíme, ako sa budú realizovať, dúfam, že to za niekoľko dní opadne. Písali ste niečo o base v súvislosti s kamarátom. Ja som tam bol niekoľko krát veliteľom stráže, kde bola aj väznica. Ja veliteľ som tam mrzol ale väzni mali nádherný veget. Teplúčko, fajn. Ráno sa im ani vstať nechcelo, no nikoho to nevzrušovalo. Možno sa ja nechám zavrieť, aby som si oddýchol. Ináč najlepšia taktika je zašívacia taktika. Riadiť sa heslom Keď nič nerobíš, nič nepokazíš. Najlepšie je zašiť sa. Iniciatíva sa nevypláca, napríklad organizovanie rozcvičky ma stálo zápis uvádzam doslova d. a utiekol na čele celej ôsmej roty z ranného telesného cvičenia(hoci som bol len veliteľom čaty).No z toho nič nebolo, aspoň zatiaľ. Na počudovanie táto udalosť zlepšila moje renomé na útvare medzi vojakmi . Začali ku mne mnohí chodiť s poznámkami typu ahoj ako Ty vole, ty jseš takovej borec. Hned celá rota!
Neviem, či ste si uvedomili, ale ja áno, ale zajtra mám jednu tretinu vojny za sebou. A to už niečo je. Dúfam, že ste všetci zdraví, ja sa mám po tejto stránke celkom dobre.
Pozdravuje Vás
6.2.1983
Rozhodol som sa napísať, hoci som tento týždeň list nedostal. Balík som dostal, ale neviem kedy a kde, a či som odpísal. Strácam úplne prehľad o napísaných dopisoch. Ak nie, srdečne ďakujem. Len netreba posielať toľko klobásov a slaniny, je to zbytočné. Pokiaľ ide o môj tunajší život od 1.2.1983 sa zaviedol veľmi blbý režim. Začalo sa po troch mesiacoch chodiť denodenne na rozcvičky. Je to veľmi nepríjemné, lebo je zima. Kým bolo teplé počasie, nikto nás nevyháňal. Taktiež odvádzame čaty na jedlo. To je už úplná hovädina. Najprv sa najeme my. Potom sa vrátime a odvedieme čatu ,počkáme až sa najedia a vrátime sa. A máme trebárs po raňajkách. Keďže je to trikrát denne, v jedálni strávime úctyhodný čas. Dôvody sú myslím tieto:
Náš prápor (tretí) vraj čoskoro pôjde do zálohy. Každý im to závidí, vrátane vojakov z povolania. Začalo to strážou z minulej soboty na nedeľu. Prežili sme úžasné šachy na stráži. Prišiel k nám jeden politicky pracovník, porozbíjal nám všetko strážne nádobie, ktoré sme pri odovzdávaní museli zháňať. Odovzdávali sme ju päť hodín. Môj kolega, s ktorým sa ako velitelia stráže striedame dostal dutku(Jiri ).Po tejto akcii bude pravda nasledovať pomsta, až my budeme odovzdávať stráž. A takto sa dôstojníci vzájomne šachujú .Dopadlo to tak, že musia obdobne zaviesť mužstvo na stravu, lebo sa nenaje, .t. j musia skoro vstať a dlho tu ostať. Ako vždy, odnesú si to vojaci. Som zvedavý, dokedy tento neuveriteľný režim potrvá. Ale tieto záchvaty „šialenosti“ sa po určitých intervaloch vždy vracajú. Keď bol v druhej polovici januára relatívny kľud, dalo sa čakať, že sa to teraz „rozbehne“. Okrem toho vrcholí zimné výcvikové obdobie. Tento týždeň budeme dva dni vonku a taktiež na prelome februára a marca. Tým by mala zima pre mňa skončiť.23.3 odtiaľto všetko zmizne a začne sa prechodné obdobie, ktoré potrvá až do mája. Nový druh otravnej činnosti, ktorý sa začal predvčerom, ma už poriadne rozčúlil. Nechali nás nastúpiť v plnej výstroji a hnali nás ako zvery do susednej dediny. Ešte sa nám aj smiali, čo všetkých dosť rozčúlilo. Som pevne rozhodnutý sa podobných výletov viacej nezúčastňovať, radšej sa schovám niekde v kuchyni. Výjazd, ako som písal sa zatiaľ nekonal. Jedna divízia však podnikla trojtýždňový výlet na Slovensko, čo nás zatiaľ našťastie minulo. Počasie nadobudlo príchodom februára zimný charakter. Konečne tu máme sneh a nám aj trochu mrzne. Krutá zima to však zatiaľ nie je. Dúfam, že to už dlho trvať nebude. Dúfam, že doma je všetko v najlepšom poriadku. O všetkom podrobne referujte, nech cítim aspoň „pach“ domova.
Všetkých Vás pozdravujem

18.2.2022
Ďakujem za Váš dopis a balík, ktorý ma veľmi potešil., som skutočne veľmi dobre zásobený. Tu som momentálne sám, lebo môj kolega je na dovolenke a veliteľ prvej čaty jednoducho neexistuje. Bol som teda hrešený za troch a aj roboty som mal za nich. Ináč môj kolega ,veliteľ druhej čaty je z Českých Budejovíc, je ženatý, ale deti ešte nemá(Jiři ).Po výcvikovej stránke to bol pomerne kľudný týždeň .Trochu som si pomrzol, no už čo sa dá robiť. Počasie je krásne, ale mrazivé. Snehu je taktiež dosť. Nepríjemné je, že zásoby uhlia sú skoro na dne. Navyše je to už samý prach. Je tu však drevo, ale sekeru nám akurát teraz ukradli. Je to obrovský problém tu zohnať sekeru. Ani metly nie sú. Už sme ich niekoľkokrát ukradli, ale podobným spôsobom sme o ne aj prišli. Chcelo by to nejakú „nočnú účelovú prechádzku“ po pluku. Aj kible sú tu veľmi vzácne, tiež sme si ich „požičali“. O rukavice nemajte starosť, vytvoril som si už až zásoby. Pokiaľ ide o cvičenie, minulý týždeň malo zimný charakter. Spali sme v stanoch. Spočiatku sa kúrilo, no potom nabíjači zaspali a nechali vyhasnúť oheň, takže k ránu bolo sviežo. Cvičili sme obranu, cúvali sme s tankami hore dole. Bola to činnosť náročná, lebo ako obyčajne nefungovalo spojenie aj z iných dôvodov, o ktorých Vám poviem neskôr. Potom nasledovala stráž, jedna z naživších, aké som kedy mal. Opäť maľovali ale po skončení to vyzeralo horšie ako predtým. O dva týždne sa bude zase maľovať .Pochopiteľne, mali sme tam zimu, kým samotní väzni boli pekne v teplúčku. Záchody tam už nefungujú dva roky ,lebo nie je odtok. Môže za to samozrejme veliteľ stáže, veď kto iný? Chytil som celkovo niekoľko zápisov, no na to sme už zvyknutí. Náš prápor je dosť neobľúbený, čo my dostaneme pocítiť. No celú tu hierarchiu nemôžem v liste vysvetliť. Na otázku, čo je to záloha môžem odpovedať jednoznačne. Je to civil, no tomuto slovu sa tu všetci úzkostlivo vyhýbajú. A žiaľbohu tu nebudem sám, lebo okolo 16.3. sem prídu noví a vystriedajú terajších, ktorí odídu pravdepodobne 23.3 (odpoveď na otázku). .A už pomaly začínajú na nás tlačiť, aby sme ich začali „sekať“ Slovo „sekať“ pre Vašu informáciu znamená, aby sme boli veľmi prisní. Teraz tu nemá vyznám rozkazovať, lebo nás pošlú do kelu. Nielen nás, ale aj vyšších. Odpovedajú „ Za málo“ alebo rovno oznámia číslo dni, ktoré im ostávajú do civilu. Jediným možným tlakom je hrozba, že budú nadsluhovať. Po prápornom cvičení sa každý na nich vykašle. Škoda len, že to tu pred odchodom určite zdemolujú. Pokiaľ ide o udalosti v Bratislave, počul som, že v tom boli drogy. Taktiež sa vypráva, že v Petržalke zavraždili štyri ženy a v anonymoch sa vyhrážajú ďalšími . No sú to len reči, snáď. Budúci nedeľu odchádzame na práporné cvičenie a vraciame sa 1.3.Bude to v tých horách Doupov dosť kruté.

Pozdravujem Vás

26.2.1983 Ahojte, doma!
Opäť Vám píšem a to najmä preto, lebo v najbližších dňoch začnú previerky a potom budem mať veľa iných starostí. Budú trvať od 1.9-9.3 a narobia nám veľa starostí. Na práporné cvičenie neodchádzame zajtra ale až v utorok alebo v stredu. Zajtra zase nastupujem do tej nešťastnej stráže. V nedeľu o polnoci sem príde autobus dôstojníkov z divízie a sa to tu rozkrúti. To, že pôjdeme von je možno ešte lepšia varianta. Budú to však nočné streľby a s tým nemám práve najlepšie skúsenosti. Terén je tiež nanič ,akurát dnes sme si ho prezerali .Bolo by dobre, keby nepopustilo. Ináč tam bude strašné blato. Moje zdravie je zatiaľ celkom dobre. Mám len nádchu. Túto zavinil požiarny poplach, ktorý nám vyhlásil začiatkom týždňa o jedenástej večer. Všetko sme vyniesli von, ostala len vybraná pec. Keďže tu vládli silné mrazy, mali sme na izbe veľkú zimu. Spali sme len dve hodiny, no to stačilo. Včera mi písal G má problémy s prstami na nohe. Možno, že v polovici marca príde domov. Ináč sa tu nedialo nič zvláštneho až na to, že som bol na hlásení u veliteľa pluku (Hamrník). Nevedel som dopredu o čo ide a tak som tam išiel s veľkými obavami. Dôvod bol však smiešny, spreneveril som dva lyžice a jednu baterku na stráži. Niekto ich ukradol, keď som bol veliteľom stráže .Lyžicu som dal vlastnú, a baterku budem musieť asi zaplatiť. Zatiaľ sa však s tým nijako neponáhľam. Je tam na stráži vôbec ťažko .Starí to majú za málo, asi za 24 dní. Ti už nerobia vôbec nič. Mladí sú tiež orazení ,alebo za spomínaných 24 dní budú mazáci. Takže je tam veľmi ťažké zorganizovať poriadok. Tentoraz tam nemaľovali, ale našli tam vši. Všetko nám postrieľali smradľavým biolitom dokonca napokon aj nás. Úplne ma z toho rozbolela hlava. Sprchu nám nezabezpečili ,lebo by to bol pre nich nadľudský výkon. Na druhý deň prišla na strážnicu kontrola a táto skutočnosť sa úzkostlivo tajila. Deky, v ktorých sa tam spáva tam boli údajne tri roky. Nečudo, že dostali návštevu. Ja som v nich našťastie nikdy nespával. Hneď večer potom ešte vyhlásili spomínaný požiarny poplach.

Drahá babička
Všetko najlepšie k Tvojim narodeninm! Nejako sa tu už mám a snáď zima už skončí. Štvrtok a piatok ideme von na Doupov ,predo mno bude desať ťažkých dní.
Pozdrav
6.3.1983 Ahojte, doma
Obidva Vaše dopisy som dostal v piatok, keď som si do kasárni z cvičenia odskočil. Hlboko sa ma dotkla správa o náhlom úmrtí Rozsi , oznámte rodine moju hlbokú sústrasť.
Ja som bol, ako viete na cvičení. Odišiel som tam s poriadne zapáleným hrdlom, no čo sa dá už robiť. Samotné cvičenie prebiehalo v noci. Išlo o nočné streľby v ťažkom a členitom teréne. Presvedčil som sa, že tank sa do terénu s jamami veľmi nehodí. Išlo nás sedem, z toho traja nedošli, zapadli. Nočné jazdy, najmä keď prebiehajú aj streľby sú veľmi nepríjemné. Keď ste zalezení v tanku, nič nevidíte, a nemôžete navádzať vodiča. Môžeme padnúť do bársjakej jamy. Keď vykuknem, riskujem, že ma odstrelia. Tank má totiž tkz vežové svetlo. Ak by ostatné predbehol, hrozilo by mu, že si ho spletú s cieľom, ktorý v noci tiež vyzerá ako svietiaci bod. Stalo sa to v januári, keď tanky po sebe strieľali(nočné streľby určite platili ako najviac adrenalínové zážitky na vojne). Zbytok noci sme strávili v nákladnom aute. Bolo 6 7 stupňov, posediačky sme tam skoro zmrzli. Ďalší deň sme odovzdávali tanky. To znamená, že ich predáme inej jednotke. Musia byť pritom vo vyhovujúcom technickom stave. Normálne sa odstraňujú len závady, ktoré sme sami spôsobili. Lenže po nás prišli experti, ktorí chceli odstránenie všetkých závad. Celý deň sme počúvali vetu Odstraňujte všetky závady, ktorú napokon dobre poznám zo strážnice. Večer ďalšieho dňa sme skončili. Prišiel som úplne zničený do kasární, o ôsmej som zaľahol. O deviatej ma opäť zobudili a pokračovali sme v odovzdávaní. Až do jednej v noci. Potom sme sa opäť vrátili do kasární (cesta tam trvala 30 minút).Nie však nadlho, lebo o pol piatej ma znova zobudili a odovzdávalo sa to až doobeda. Vtedy sa tam zjavil nejaký generál a celý ten cirkus ukončil. Po tieto dni vôbec vrcholí výcvikové obdobie. Ďalší týždeň sa začínajú prechody ,t. j prechod techniky na letné výcvikové obdobie. Na nejakú nevojenskú činnosť po tieto dni nemyslíme. Ako sme sa vrátili, len spime a spime. Počasie sa už trochu oteplilo ale stále je ešte zima. Cez deň síce popúšťa, ale v noci stále mrzne .Sneh však možno nájsť len kde tu.

Stará mama!
Neviem kedy prídem domov.Za chvíľu mám polovicu služby za sebou Posledný týždeň bol veľmi vzrušujúci .Neviem,kedy pridem domov. Pravda je taká, že nás absolventov tu radi nemajú. Myslím si, že aj niektorí dôstojníci by radi išli do civilu. Pozdrav
PS Jablká došli v dobrom stave
Nazdar, sestrička
Ďakujem Ti za milé riadky, ktoré si mi napísala. Úplne Ti závidím ,ako si jazdíš hore dole. Ja tu síce tiež pobehujem, ale celkom iným spôsobom. Rád by som sa ho zriekol. Na to si však musím ešte nejaký ten mesiac počkať. Tvoj kolega má úplnú pravdu, všade je to na hovno .Chvíľami nám z toho začína šibať. Hlavné, že starí o šestnásť dní odídu. Už to s nimi začína byť na nevydržanie. Počúvam len vetu „ za málo“.
Nejako to už vydržím

Ahojte, doma 13.3.1983
Je nedeľa, mám voľno a tak Vám opäť píšem. Tento týždeň sa nič zvláštne nestalo. Ak však mám byť úprimný, tak predsa. Došlo k tkz, mimoriadnej údalosti. Pobili sa dvaja vojaci .Výsledok: dvojnásobne zlomená čelusť. Je v nemocnici v Prahe ,takže sa to nemohlo pekne ututlať. Takáto mimoriadna udalosť je pre nás veľmi nepríjemná .Náš prápor má aj tak najhoršiu povesť a ešte aj toto. Máme teraz neustále kontroly a nástupy, až dnes je pokoj. Práve podľa počtu mimoriadnych údalostí sa hodnotia jednotky predovšetkým. A u nás ich bolo niekoľko. V septembri pred mojím príchodom jednému tu odstrelili ruku(Metikalov).Ináč sme celý mesiac ošetrovali tanky. Ide o obdobie prechodov zo zimného na letné obdobie. ,ktoré trvá do konca apríla. Ráno sa vyberieme do parku, chvíľu sa tam obšmietáme a potom sa vrátime. Počasie je síce nádherné, ale tiež dosť chladné .V noci mrzne a cez deň s trochu oteplí. Kúrime veselo ďalej, uhlia je už našťastie dostatok. Inak na rote to už dýcha civilom pre dva tretiny tu prítomných vojakov. Každý deň ich poštou niekoľko dostane civil, ktorým sa veľmi pýšia. Obávam sa, že tu budúci týždeň urobia veľký bordel.(odísť majú 23.3).Urobili aj veľkú hlúposť a to že povýšili nabíjačov. Takéto povýšenie sa skladá z niekoľkých úderov opaskom. Po uskutočnení tejto procedúry sa stanú mazákmi. Vidno to tak, že remene na kanadách začali nosiť do kríža. To ma jeden praktický následok , že tu následne nikto nič nerobí a všade vládne neporiadok. Každý túžobne čaká, že dôjdu noví vojaci a všetok tento bordel tu upracú. Chceli povyšovať aj nás, „svoje myšky“, ale vôbec sa nechytajú. Nikto nestojíme o „túto česť“.
(Výraz „myšky“ používali na nás aspoň počas prvého polroka vojaci vraj preto, že sme sa počas najväčších pakární zamykali na izbe. Nebola to však pravda. Zdedili sme ho zrejme po našich predchodcov ale k tomu sa neviem objektívne vyjadriť).
Na stráži som dostal zase zápis no zatiaľ nič nebolo. Môj kolega(Jiri ) dostal opäť dutku ,no ja mám zatiaľ veľké šťastie. Minule jeden „manták“ od polnoci do jednej stál pod oknom na strážnici, a vypočul si všetko, o čom sme sa rozprávali. Boli z toho zbytočné nepríjemnosti. Veľké plány sú aj s budovou. Má sa tu všetko prestavať. Vyzerá to tu naozaj žalostne, ale neviem, čo chcú s tým robiť. Podľa mňa by sa mala celá budova zbúrať a postaviť nová.
Ďalšou nepríjemnou udalosťou na obzore je zhromaždenie veliteľov západného okruhu, ktoré sa má u nás uskutočniť. Od začiatku apríla v trvaní 14 dní. Bude to totiž ukážkový prímač. Znepokojivá je možnosť, že nás presťahujú do stanov okolitého lesa. Bolo by to veľmi nepríjemné, lebo apríl tu nemožno nazvať letom. A vôbec prítomnosť „ vysokých gúm“ je samo sebou o ničom.
Najvýznamnejšou udalosťou pre mňa bude príchod novej generácie veliteľov a vodičov. Nabíjači sem prídu po primači až v máji. Najmä od kvalít vodiča bude závisieť môj ďalší osud. Doteraz som mal dobrého(Nitra),hoci na prápornom cvičení sme dostali pekný šmyk a zvalili sme betónový stĺp. Mám od toho aj modrinu na nohe. S mladými to bude tiež aj ťažké ale hádam aj nádejné. Vás posledný list v ktorom ste písali o pohrebe Rozsi som už dostal a ďakujem zaň. Rád by som však vedel údalosti okolo jej smrti. Nepísali ste predsa, že bývala chorá. Pozdravuje Vás všetkých
20.3.1983 Podbořany

Ahojte, doma!
Píšem Vám opäť svoj každo týždenný pozdrav, Pôvodne som chcel uskutočniť svoj mesačný hovor, no tento týždeň to už nevyjde. Som v službe, našťastie v jednej z tých príjemnejších. Tunajší „fádny „život sa koncom týždňa zmenil. Prišli totiž absolventi poddôstojníckých škôl, z ktorých budú velitelia a vodiči, tkz. PSkári. Aj ja som dostal nového vodiča ,je z Popradu. Ten starý pochádza mimochodom z dediny ,ktorá je asi 10 km od Vrábiel a mal dobré vodičské kvality. Uvidíme, aký bude nový, no veľa toho asi ešte nevie. Budú to šoky pri jazdách alebo ani nie? Vedenie ledva čaká, až starí zmiznú. Začína to byť neovládateľné. Stále nás chodia otravovať, aby sme išli robiť na čaty poriadok. Vojaci z povolania tam nejdú za nič na svete, preto tam chcú honiť absolventov. My tam chodíme čo najmenej, pije sa tam a mohla by nás trafiť aj nejaká fľaša. Hoci vychádzame s vojakmi oveľa lepšie ako dôstojníci. Hore majú proste hrozný strach ,že dôjde k nejakej mimoriadnej udalosti ako minulý týždeň. Podľa mňa však skutočnému neporiadku však len dôjde. Zase došlo k prúseru. Dvaja nabíjači ,teda „mladí“ sa opili, vykradli obchod a tam zaspali zmorení alkoholom. Už sú v base, čo na vojne mimochodom ani nie je nejaká hanba. Ba basmani tu radi vystupujú ako nejakí hrdinovia.
Tento týždeň mi v „konečne “ vyšla dutka. Teda som sa konečne aj ja dočkal. Príčina je smiešna, neodstránil som závady na strážnici. .Išlo o dva lyžice, ktoré zmizli a ktoré som už dal naspäť. Nechal som tam už štyri príborové súpravy, ktoré som potom ukradol v jedálni pre dôstojníkov . Dôstojníci si na šťastie ťažko dávajú do súvislosti miznutie príborov v jedálni so závadami na strážnici. Napokon, robím to len preto aby som dostal mužstvo a seba odtiaľ preč. Ani nadriadených vôbec nehnevá, že tamojšie deky sa podľa vojakov už dva roky neprášili .No škoda sa nad tým rozčuľovať. Na rote vládne ako som už písal neporiadok. Snáď sa to zmení po strede, keď starí odídu. Na ako dlho, to sa ešte uvidí. Vzťahy vo vedení sú čudné, o tom viac ústne. Počasie je už celkom jarné. Zdá sa, že pani Zima si už dala definitívny odchod.

Odpoviem ešte na Vašu otázku z posledného listu o odovzdávaní resp. preberaní tankov. Odovzdať tanky neznamená ,že sa ich „zbavíme“ alebo nebodajbože predáme len prepožičiame ich inej jednotke., ktorá nám ich potom o cvičení zase odovzdá.
Pokiaľ ide o prácu, celý týždeň som chodil do parku ošetrovať tank. Pripravuje sa na letné výcvikové obdobie. Celá moja posádka ochorela ,tri dni som robil všetko sám. Ako odmenu som dostal čokoládu. Teraz sa asi bude do konca marca pracovať na údržbe budov. V apríli bude prímač ,pravdepodobne ukážkový. 1 mája sa začne letné výcvikové obdobie. Podľa znepokojivých správ sa začne koncom septembra ukážkové plukovné cvičenie, čo by mohlo znamenať, že sa vojna o týždeň predlží. To je ale neisté.

Pozdravujem

Stará mama!
Náš život sa čoskoro zásadne zmení. Viem si predstaviť, čo budú robiť s novými regrútmi. Prišli v piatok . Ešte ich aj zvlášť ubytovali aby sa nestretli so starými. Naše vedenie by chcelo, aby sme boli najlepší. Teraz sme vraj najhorší. Čo je veľmi subjektivne všetko zle hádžu automaticky na nás. Ak pošlete balík môžete tam dať niekoľko ihiel a trochu trochu cesnaku ak ešte nejaký vôbec je.

31.3.1983 Podbořany

Dlhšiu dobu som nepísal, ale bolo to dané objektívnymi okolnosťami. Váš dopis som dostal, podobne ako aj balík, hoci som si ho nebol ešte vyzdvihnúť, lebo tu nebol pošťák.
17.3 k nám prišli noví vodiči absolventi . Môj vodič je z Popradu, zdá sa byť typickým východniarom .Ale zatiaľ je krotký. Situácia sa vyvinula veľmi zaujímavo. Strelci a starí sa snažia rozkazovať veliteľom a slobodníkom, teda hodnostne vyšším. Vôbec všetko je tu hore hlavou. Starí pred odchodom nijaký bordel naproti očakávaniam nespravili. Doľahla na nich posledný večer akási nostalgia. Pri odchode na druhý deň síce vyvalili bránu do útvaru, ale to mi bol úplne ľahostajné. Pokiaľ ide o moju činnosť, od 6. škrabkám tank. Pripravujeme sa na natieranie, lebo budúci týždeň sa tu má konať zhromaždenie veliteľom západného vojenského okruhu. A bude to akousi ukážkou. Mám už toho akurát dosť, najmä keď mi ochorel vodič (ešte starý) a všetko som robil sám. V nedeľu ma od toho oslobodil už spomínaný šachový turnaj., na ktorý som sa dostal úplnou náhodou. Odišli sme v nedeľu večer a vrátili sa pred chvíľou, teda vo štvrtok. Prvú noc „sme prehýrili v Plzni ,potom sme sa premiestnili do Chebu. Boli sme traja a pochopiteľne sme žiadne veľké výsledky nedosiahli, lebo našimi súpermi boli hráči prvej triedy. Ale to bolo vedľajšie. Najmä v bleskovom turnaji som neuspel, jednoducho som nestíhal. Bol to absolútny veget, chodili sme hore dole ako sa nám chcelo. Slovo „šachisti „malo zázračný účinok. Prišiel ma zobudiť a možno aj zdrbať akýsi podplukovník, ale na toto čarovné slovo sa nechytal. Len počasie bolo nanič, jeden deň dokonca snežilo. Takže aspoň takto som sa odtiaľto dostal.

(Nebol som v šachu žiadny analfabet ale tu som žiadny tréning nemal. Hrával som neskôr aj nižšie šachové ligy. Dopočul som sa, že šachistom je aj náš veliteľ práporu ale nikto ho pri tejto tentokrát výnimočne ušľachtilej činnosti nikdy nevidel.

Celý útvar horúčkovito maľuje, natiera sa a muruje. Všetkých chytila natieracká mánia. Obávam sa, že čoskoro budú natierať aj stromy. Keďže generál Franta, ktorý sem príde ľúbi bielu farbu, maľuje sa čo najviac na bielo. Vyzerá to tu ako mesačná krajina! Až teraz sa to trochu zlepšilo. Naša budova bude tiež rozbitá. Maľovalo sa tu aj murovalo. Všade ležala vrstva prachu. A akurát včas som sa z toho dostal. Našiel som ,ako som písal aj Norbiho J. Nemá sa zle až na to, že je ešte vrabec. Chodí každý druhý deň do služby ,čo je údelom mladých. Keby ste sem chceli niekedy prísť, zoberte aj pani jeho matku, (ak bude chcieť).Ináč som veľmi rád, že tu mám krajana. Pokiaľ ide o dátum prípadnej návštevy, ťažko povedať. Neviem totiž, čo budem v apríli vôbec robiť. Malo by to byť v druhej polovici mesiaca, až skončím toto zhromaždenie. Opäť upozorňujem, že je potrebné dopredu objednať hotel. Počasie bolo doteraz veľmi chladné, skôr zimné ako letné. Až dnes sa oteplilo. Našťastie do stanov budúci týždeň nepôjdeme. Za všetko Vám ďakuje a pozdravuje Vás10.4.1983 Podbořany,

Ahojte, doma!
Ešte raz Vám ďakujem za balík a dopis ,ktorý ste mi poslali. Všetko prišlo v poriadku. Ja tu nemám teraz svoje najšťastnejšie dni. Koná sa tu od začiatku mesiaca VMS veliteľov západného vojenského okruhu. To znamená, že tu bol aj František Veselý, prezývaný Franta Vápno. Tohto sa tu všetci hrozne boja. Raz nás, už mimochodom navštívil, bolo na Štedrý večer a nasledovala potom Veľká vianočná pakáreň. Tentoraz sem prišiel na veľkonočnú nedeľu o pol druhej v noci. Všetkých nás pobudil a vynadal za neporiadok(a to bol ešte relatívny poriadok).Tak som teda spoznal muža o ktorom sa hovorí, že vlastne velí našej armáde. V utorok sem prišiel definitívne a usadila sa tu aj hodne generality. Že panuje všeobecná nervozita, nemusím zdôrazňovať. Už 20 dní tu nebolo voľna, stále sa pracuje na údržbe .Aj na sviatky sa intenzívne robilo od svitu do mrku. Ja osobne nemusím robiť, no zháňam materiál a stále ma otravujú. Obávam sa, že náš veliteľ práporu z toho všetkého čoskoro zbláznie. Jeho návrhy sú úžasné, stále tu chodí hore dole a reve. Zároveň sa tu budú pre veliteľa okruhu robiť rôzne ukážky. Keďže máme samých nováčikov, my ich robiť nebudeme. Ostatné dva prápory sa odsťahovali do stanov v najbližšom lese, ale my sme tu ostali. Nie je to bohvieaká výhoda, lebo nás majú všetci na očiach. Okrem toho chodím ob deň do stráže, čo žiaľbohu potrvá celý mesiac.(!)Už teraz sme z toho všetci unavení ,najmä keď ani po smene pokoj nemáme. Na všetky služby sme z absolventov ostali traja. Jeden išiel do civilu, druhého operovali na zápal slepého čreva .To znamená, že bude práce neschopný a budeme za neho behať do služieb do kuchyne pre ďalšie spestrenie. Raz som tam už bol a dva noci som riadne nespal. Prvý raz som organizoval škrabanie zemiakov(zainteresoval som aj nových absolventov) Druhú noc má pri preberaní šachoval jeden vyplašený absolvent ,ktorý nachádzal staré nové závady. O jednej som zaspal, no už o polhodinu ma zobudil generál poručík Veselý. Ďalšou nepríjemnosťou bolo moje stretnutie so zubárom. Veľmi ma bolel zub celkom vľavo hore ,už keď som Vám telefonoval .Na druhý deň som navštívil zubára a ten mi ho hneď aj vytrhol. Prešlo to celkom dobre. Samozrejme aj teraz som v službe a to u dozorčiého pluku. Každá návšteva sa tu zastaví. To znamená, že mi tu chodia sami generáli a plukovníci, takže stále musím vstavať. Navyše aj stále neustále vyzváňajú telefóny ,ktoré musím dvíhať. Generalita ma už chcela dať ostrihať, našťastie na to zabudli. Pokiaľ išlo o návštevu, najvhodnejším termínom by bolo 24.4(pokiaľ by šlo o apríl).Dovtedy sa to tu hádam „ukľudní.“ Už som písal, že som tu stretol Norbiho. Ten by bol rád, keby ste priviezli jeho matku alebo niekoho iného. Neviem však, či z toho niečo bude. Počul som, že pondelok kamsi odchádzajú a neviem, kedy sa vrátia. Opäť tu však úradoval Franta Veselý. O tom Vás ešte podrobnejšie budem informovať .Našiel som aj ďalšieho známeho zo školy . Zbadal som ho pri spomínanom škrabaní zemiakov. Zatiaľ je v prímači. To je asi všetko z môjho momentálneho nie príliš radostného života. Dúfam, že sa všetci máte dobre. Pozdravujem Vás
Pre starú mamu
Našiel som si trochu času na písanie.Tu je teraz naozaj vzrušo. Každý je neróozny čo je vždy neprijemné. Budeme pracovať na domoch ,ľ, potom opadne a potom maľujú zase.Sú tu vysoký dôstojníci a každý by chcel stvoriť rýcho veľký poriadok. Je zima, čo je nepríjemné lebo podľa predpisov sa nesmie už kúriť. Pozdravujem
VMS = veliteľsko – metodické zhromaždenie.

Ahojte, doma! 17.4.1983 Podbořany
Ďakujem za Vaše posledné dva listy, obidva odišli v rovnaký čas. Jeden cestoval neprimerane dlho, neviem prečo. Sústredenie západného okruhu sa chválabohu skončilo. Až na Veselého si všetci s radosťou vydýchli, mali sme toho naozaj až po krk. Neskončili sa však služby ,chodím ob deň do kuchyne ako dozorčí , čo je tiež nepríjemná služba. Ešte šťastie, že odišli starí. Neviem, čo by som si s nimi počal. Dnes opäť nastupujem a potom vo štvrtok. Zároveň sa od budúceho týždňa začne výcvik. Ďalšou nepríjemnou záležitosťou je, že mi chcú hodiť na krk funkciu správcu kuchyne. Potom by som musel podpísať papier, v ktorom stojí zodpovedám za všetok prevzatý materiál(porcelán, taniere) pokiaľ neoznačím skutočného vinníka. No a za jednu smenu zmizne napr. dvadsať pohárov. Niečo rozbili pracovníci smeny ,no väčšinu ukradnú vojaci, čomu sa zabrániť nedá. No a hľadaj vinníka. Neviem zatiaľ, čo mám s celou záležitosťou robiť. (Z dnešného pohľadu som rád, že som sa vtedy nezbláznil a som to nepodpísal. Vojaci s povolania sa niekedy s obľubou zbavovali vecí, ktoré sa im nepozdávali a hádzali ich na absolventov). Pokiaľ ide o návštevu ,myslím si, že najvhodnejším termínom by bol 7 až 8 máj, keďže deviateho je sviatok. Možno by ste uvideli aj prísahu .Ako je to s Norbim neviem. Odišli na nejaké cvičenie do neďalekého okolia. Počasie je aj naďalej chladné. Hádam ešte nikdy my nebola taká zima ako teraz. Kúriť môžeme, len keď odídu nadriadení, lebo predvčerom sa skočilo vykurovacie obdobie. No predpoveď na ďalšie dni je priaznivá. Moje zdravie nie je práve najlepšie. Mám hroznú nádchu a bolí ma hrdlo. Pozajtra sa hádam vyberiem k lekárovi. Navyše ma začal bolieť aj zub. Ináč sa tu nestálo nič zvláštneho . Až teraz, keď už keď už začínajú pekné a teplé dni sa ma skutočne zmocňuje túžba za domovom. Aj preto sa veľmi teším na Vašu návštevu.
Začal sa výcvik. Mladí vodiči musia najazdiť vraj každý deň aspoň sto km. Pri tom však nemusí byť prítomná cela posádka, sú to iba jazdy . Nebol som tam, však. Bol tam len veliteľ druhej čaty. A tak sa napokon môj kolega Jiři sa vrátil celý zablatený a mokrý. Jednoznačný jeho záver bol, že sa to zo starými vodičmi ešte nedá ani len porovnávať. Nuž , vodiči sú tu veľmi dôležití, niekedy aj Ti najdôležitejší. Na druhej strane ich tam po jazdách nikto nebuzeroval a nemuseli behať do služieb Človek si jednoducho nevyberie. Asi to prevážanie sa v tankoch je jednoduchšie. Na izbu sme dostali dvoch nových absolventov. Jedným z nich spomínaný spolužiak .Dúfam, že nebude musieť ostať na našom prápore, to by mal smolu. Najmä nie ako výkonný práporčík. No ani inde to tiež nie je oveľa lepšie. Cez apríl v prímači však mal veget. Dozvedáme sa aj dobrú správu, náš veliteľ práporu pôjde v máji na mesiac na dovolenku! Vydýchneme si, to bude konečne trochu ticho! Nebude kričať po chodbe a stresovať vojakov, nás a napokon aj seba samého. Pozdravujem Vás