Do Zohora som pricestoval vlakom. Železničná stanica je v prestavbe, chvíľu mi trvalo, kým som sa z nej vymotal. Zohor je súčasťou Záhoria a je to celkom malebná dedinka. Počet obyvateľov je cca 3000 obyvateľov. Bicyklujem cez dedinku a orientačným bodom čísla jedna sa pre mňa stane veža kostola. Išlo kostol Margity Antiochovskej z roku 1898. Kostol bol však v tejto hodine zavretý.
Oproti nemu sa nachádzal pamätník obetiam dnes tak trochu zabudnutej prvej svetovej vojny. V dedinke sa nachádza aj pamätník zostreleným americkým pilotom z druhej svetovej vojny. Pre mňa tam bola dôležité, že tam bola aj smerovka do môjho ďalšieho cieľa a to Vysokej pri Morave, čo bolo cca šesť km .Cestou ešte míňam kaplnku Jána Nepomuckého a dostanem sa na pole medzi spomenutými dvoma obcami. Prechádzam nad nejakými derivačnými kanálmi a najväčším problémom sa stáva prudký protivietor. Cesta je asfaltovaná ale doprava len minimálna.
Záhorie je dosť špecifickou časťou Slovenska a kedysi kolovalo o Záhorákoch aj veľa vtipov. Sú známi aj svojou špecifickou slovenčinou. Nerobia si ťažkú hlavu z jazykovedných ústavov a hovoriť budú tak po našinski .Podľa mňa tak trochu československy s niektorými aj nemeckými vložkami. Zároveň sa mi zdajú trochu poverčiví kolujú tam fámy o rôznych tu žijúcich ufónov. Tak za nejakú hodinku dôjdem od dediny Vysoká pri Morave.
Tu je aj určitý rodinný aspekt moja matka tu učila ešte pred mojim narodením. Dedina je známa ešte z čias železnej opony ako opevnená zadrôtovaná dedina, priamo cez ňu tečie rieka Morava, ktorá bola a je hranicou do Rakúska.
Jej poloha je veľmi pekná a na svojich výletoch sem chodím už 25 rokov. Takže je známy cyklistickým Bratislavčanom z oblasti Devína. čo je asi 17 km. Väčšou časť tej dnešnej cyklocesty postavila ešte armáda v starom režime. Pravda, vtedy sa tu pohybovať by bolo životu nebezpečné. Bolo tu aj sídlo pohraničnej stráže, ktorá naháňala rôznych „neposlušných “ občanov. Všetko zlé je vraj aj na niečo dobré a tu ostala po nich cesta, ktorú dodnes používajú cyklisti. Dominantou dedinky je ostrov sv. Ondreja a pri Morave je tam aj bufet, kde sa najem. Jesť treba.
Pôvodný názov dediny bol Hochstetten ale po vojne sa mnohé obce zhora premenovali, na názor miestnych sa nikto nepýtal. Odtiaľ cesta vedie cez miesto kde sa ťaží štrk a potom sa už ponorím do Nivy rieky Moravy, ktorá tu je dnes už chráneným územím.
Po piatich km dorazím k mostu cez rieku Moravu, ktorý vedie do Rakúska. Ten je nazývaný Vysomach, čo je spojenie dvoch susedných miest Vysoká a Marchegg .Most bol postavený pred cca piatimi rokmi a je celkom vydarený. Hneď na druhej strane ma privíta rakúsky štátny symbol, ktorým je orol. Aby človek vedel, kde sa nachádza.
A odtiaľ už zamierim do miestneho národného parku bocianov.
Marchegg sa ináč nazýva aj mestom bocianov. Veľmi často počuť aj charakteristický zvuk ,ktorý sa nazýva aj ťukanie bocianov. Nachádza sa tu ich najväčšia kolónia bocianov v strednej Európe. Samotný bocianí park má asi 1100 ha a vstup je zadarmo. Sú tu aj pozorovateľne a chodníky .Je tu aj dosť návštevníkov, mnohí z nich sú zo Slovenska.
Bociany tu hniezdia skoro všade, nielen v parku aké aj na komínoch na okolitých domoch. Také bocianie hniezdo je však aj poriadna záťaž pre strechu, treba sa tomu aj technicky venovať. Bociany prichádzajú v marci a odchádzajú asi v auguste .Ich prežitie je závisí okrem človeka len od jedného a od toho, aby bolo dosť vody .V Marcheggu sa nachádzajú aj zámky ale na prehliadku tých počas cyklovýletov nechodím. Samotné mesto mal založiť český kráľ Premysl Otakar II, ktorý tu má aj sochu.
Nebol to však vtedy náš priateľ a ani Rakúšanov a Slovákov vôbec, práve naopak. Bratislavu(Prešporok) aj podpálil a vyplienil a nie raz , jej vtedajšie obyvateľstvo vtedy jednoznačne inklinovalo k Viedni a nie do Čiech. Z Marcheggu do Devína sa dá dostať tromi spôsobmi. Najrýchlejšia a technicky najlepšia cesta je cez Rakúsko po cykloceste, ktorá vedie vedľa zámku Schlosshoff a potom prejsť cez most Slobody. Druhá cesta vedie po slovenskej strane o ktorej som už písal .Je najprírodnejšia a najkrajšia, na druhej strane technicky už trochu horšia a v čase vyššej hladiny Moravy môže byť aj zaplavená. A tretia možnosť je po hrádze rieky Morava na rakúskej strane, tam má však v sebe aj určitý nádych dobrodružstva. Ja sa rozhodnem pre slovenskú variantu a vrátim sa cez most.
Čoskoro sa dostanem k železničnému mostu smerom do Rakúska, ten bol nedávno zmodernizovaný. Ten predchádzajúci bol najstarším železničným mostom na Slovensku a vydržal skoro 200 rokov.
Cyklotrasa dočasne končí v Devínskej Novej Vsi, kde sa zastavím v reštaurácií u Kanca, ktorá je v silne prírodnom prostredí. V čase veľkých záplav môže byť aj celá pod vodou, ale teraz je sucho. Potom pokračujem asi štyri km do Devína. Devín jedno z najdôležitejších miest Slovenska je známy predovšetkým svojim hradom a históriou a aj slávnosťami.
Ale je to aj veľmi pekné prírodné miesto na mieste sútoku Moravy a Dunaja. Nachádza sa tu aj pamätník osobám, ktoré bol zastrelené pri pokuse o útek do Rakúska. Odtiaľ sa pokračuje na ceste po oficiálnej hradskej do Bratislavy, nie je tu oficiálna cyklocesta. V čase dopravnej špičky to môže byť aj problém. No vybudovanie samostatnej cyklocesty cez ostrov Sihoť vodáci odmietajú .Na tejto ceste za 30 rokov v podstate nič nezmenilo. Prechádzam tak cez Karloveskú zátoku, ktorá má teraz veľmi málo vody. Potom sa už ocitnem na dunajskom nábreží a následne prejdem aj cez inkriminovanú cyklocestu po Vajanského nábreží, okolo ktorej je teraz tak veľký cirkus. Potom po Starom moste ,ktorý je zároveň aj najnovší ,prejdem na petržalskú stranu Dunaja a následne k ekonomickej univerzite, kde krátkym pobytom v pivárni ukončím celý výlet.
Záver
Moravská cyklocesta je podľa môjho názoru tou najkrajšou a najprírodnejšou rovinnou cestou v okolí Bratislavy, okorenenou navyše aj možnou návštevou najväčšej bocianej kolónie v Strednej Europe Marchegg.
Celá debata | RSS tejto debaty