Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Teraz každý píše o búrlivých udalostiach týchto dní, o raketách ,ktoré lietajú hore dolu  a padajúcich bombách a dronoch a tak načriem do príjemnejšej  témy. Tento rok to bol po zimnej prestávke môj prvý turistický výlet a tak som sa zodpovedne pripravil. Človek po zimnej prestávke  proste vyjde z cviku a nestíha časové limity. Tak sa treba reštartovať. No podarilo sa a o deviatej  sme mali zraz na bratislavskej Patrónke, išiel som totiž  v rámci turistického  klubu. Naším cieľom bola  myjavská  obec Sobotište. Nevolá sa tak preto, že je tam každý deň sobota čo nás tiež napadlo  ale podľa trhov, ktoré sa tam kedysi v sobotu konali. .Jej najznámejšou  pamiatkou je  je kostol Nanebavzatia Panny Márie, ktorý sa práve v týchto dňoch stal národnou kultúrnou pamiatkou. A ešte je tam bývalý nádiovský kaštieľ. Dejiny tohto mesta boli búrlivé, vystriedali sa tu hádam všetky pliagy posledných 800 rokov. Pochádzal odtiaľto aj evanjelický učiteľ Samuel Jurkovič.

Cestu  sme začali pri miestnom úrade a čoskoro sme sa dostali na turistický chodník vedľa rieky Myjava, ktorá  mala pomerne vysoký stav vody, nedávno sa totiž roztopil okolitý sneh.

Najprv sme sa dostali do hlbokého blata, takže sme potom chvíľu  kráčali ako také kačice. Tento kraj má bezpochyby  svoju svojráznosť. Obce sú roztrúsené podobne ako aj domy a  ulice a cesty majú aj  názvy po tu žijúcich rodinách. Prechádzali sme konkrétne  cez dedinu alebo skôr viesku Podbranč a odtiaľ to už bolo k zrúcaninám hradu celkom blízko. Za seba priznávam, že by som nechcel byť tým, čo ten hrad bude dobývať. Ťažké brnenie, prudký výstup a medzitým ešte padajúca horúca smola a kamene. A potom ešte  boj muža proti mužovi, také boli perspektívy. Takže napriek všetkému buďme radi ,že žijeme dnes. Hrad bol postavený v 12 storočí ,keď po tom ako jediné odolali tatárskym vpádom  a sa začal ich rozkvet. Tento trval až po do 18 storočia, dovtedy to boli mocenské centrá. Tento hrad stal na pomedzi Uhorska a českého kráľovstva a tak mal aj strategickú polohu.  Hrad  mal 40 rôznych majiteľov , medzi nimi sa mihli  Matúš Čak, Karol Robert a Zigmund Luxemburský .Bolo to tú búrlivé obdobie ,Turci , rôzne povstania, husiti a podobne. V 18 storočí stratil v dôsledku pokroku vo vojenskej technike vojenský význam, na bývanie sa nehodil a tak postupne spustol .Napriek tomu sa však celkom dobre zachovali okolité priekopy a aj celá zrúcanina .Slovensko sa stavalo v minulosti k tejto ére skôr  dosť  zdržanlivo,  často ako k niečomu cudziemu, ako k hradom dobyvateľov čo sa ich až tak netýkalo   ale pomaly sa to už začína meniť a hrady sa pomaly začali udržiavať. Na tomto hrade boli tiež počas náboženských vojen väznení aj evanjelickí kňazi. 

Po prehliadke už čakal odchod späť opäť autobusom, Cesta do Bratislavy trvala asi hodinu a pol a viedla skôr po úzkych cestách. A tak bol koniec k tomuto  ďalšiemu výletu.