Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Tento rok som navštívil tri hlavné viedenské vianočné trhy a to pri mestskej  radnici, pred kostolom sv. Karola a pred zámkom Schönbrunn. Ale začnem od začiatku. Viedeň bola až do roku 1918 viac menej občas aj naším hlavným mestom a Slováci vtedy inklinovali viacej k nej ako k Budapešti. Rakúsky mocnár totiž vyžadoval viacej lojalitu a „šťebotať“ sa mohlo kadejako pokiaľ bola táto poskytnutá. Chodili sem aj naši dejatelia aj keď sa  o tom až tak veľa nepíše. Blízke  vzťahy mala najmä k blízkej Bratislave vtedy ešte k Prešporku. Potom po druhej svetovej vojne sa na 50 rokov premenili na hrozného nepriateľa a dnes sa vďaka Bohu situácia normalizovala. Ja som tu bol prvý krát v roku 1986 keď bola ešte viacej pôvodná ,neboli tu ešte balkánski utečenci ako aj z tretích strán. Do mesta som cestoval vlakom z Petržalky a tam vo Viedni som si kúpil denný lístok za osem Euro, čo sa podľa mňa oplatí. Ako prvý cieľ som si vytýčil návštevu šachovej predajne neďaleko Mariahilfer Straße. Ale tá bola ešte zavretá.

Tak som poprehadzoval body plánu. Vždy sa ho držím, meniť ciele za jazdy sa veľmi neoplatí. To hovoria moje dlhoročné skúsenosti. Tak som odišiel metrom na stanicu Herrengasse a odtiaľ to bolo už blízko k námestiu Hrdinov. Tam sa nachádza múzeum Sisi, ktorá bola cisárovou manželkou Františka Jozefa 1 a ktorá bola niečo ako princezná Diana 19 storočia. Je dnes veľmi populárna v Západnej a v Strednej Európe hádam s čiastočnou výnimkou jednej krajiny a tou je práve Slovensko .Niežeby mala niečo proti Slovákom a celkom rada sem aj chodila ale bola veľkou zástankyňou  rakúsko – uhorského vyrovnania. A to bola udalosť, ktorú hodnotí slovenská historická tradícia skôr negatívne. Prečo to už je diskusia na inú tému.

Nachádzajú sa tu aj konské záprahy, môžete sa tu aj na ňom za nejaká bakšiš aj povoziť . Takže treba dávať pozor, v historickej Viedni Vás teoreticky môže aj udupať kôň.

Ďalej sa tam nachádza bývalé sídlo Habsburgovcov Hofburg, úrad spolkového kancelára a parlament. O tom všetkom som už nedávno písal a nejdem sa k tomu vracať. A sú tu aj rímske vykopávky, Viedeň bola významná už aj v tom období a počas markomanských vojen v druhom storočí tu sídli cisár Markus Aurelius. Volala sa Vindoba.

Tak mojim dnešným prvým cieľom bol dom Motýľov, vždy sa snažím navštíviť  aj niečo iné ako trhy alebo obchody. Vstupné bolo 10 Euro , pre dôchodcov osem Euro. Nachádza sa hneď vedľa divadla Burg v sadoch divadla Burg. Chvíľu trvalo, kým som sa tam dostal, moja GPS ukazovala presne opačný smer ako miestne tabule. Ide o takú botanickú záhradu pochádzajúcu z roku 1901, kde človek v tropickom prostredí môže  pozorovať vzácne druhý motýľov, kvetov a potôčikov a vodopádikov.

A to v celom ich historickom vývoji. Ako larvy iba žerú a žerú niekoľkonásobne viacej ako majú hmotnosť. Závidieť  motýľom však netreba, dlho si už nepožijú. Milovníci exotických rastlín  a kvetov si tu však rozhodne prídu  na svoje. Nie je možné sa ich dotknúť lebo by ste ich mohli poškodiť. Oni niektoré aj mohli byť trochu bojovné a ako sa potom brániť útokom? Bolo tu veľa cudzincov medzi ktorými  dominovali Španieli. Po prehliadke som išiel vedľa slávneho divadla Burg

zamieril k mestskej radnici, ktorá bola neďaleko.

Tu sa nachádzajú klasické  a hádam najznámejšie viedenské vianočné trhy. V lete sa tu zase konajú kultúrne podujatia. Je tam aj radnica a pred koronou bola otvorená pre deti, ktoré tam mali aj program, zatiaľ čo sa rodičia mohli venovať iným radovánkam. No už to skončilo. Je tu však aj klzisko, dá sa tu slušne aj korčuľovať. Teda niečo ako ľadová dráha. Je u viacej stánkov väčšinou s gastronomickou ponukou. Ale sú tu aj ponuky nejakých iných remeselných produktov. V okolí sú aj stromy. Ceny sú vysoké ale v tejto oblasti ich už celkom úspešne dobiehame. Dostať sa sem dá buď metrom(U2) alebo električkou č.1 od Opery, čo je neďaleko Stefansdomu. Môj názor je taký, že metrom sa po Viedni cestuje veľmi dobre ,pokiaľ sa nekonajú nejaké tie rekonštrukcie. Vrátim sa ešte k radnici, bola postavená v 19 storočí a je to najvýznamnejšia necirkevná budova vo Viedni. Vnútri na prehliadke som ešte nebol ,dám si to zoznamu budúcich úloh. Odtiaľ som išiel metrom na stanicu Karlsplatz ,kde sa tiež konajú vianočné trhy. Toto miesto poznám lepšie zo svojich cyklistických zájazdov, keď tadeto vedie cyklotrasa smerom na železničnú stanicu. Tieto trhy boli orientované všeobecnejšie, t. j nebola tu až taká ponuka jedľa a  pitia ( aj keď  to všetko tu samozrejme bolo) ale zase viacej predajných miest ako aj ponuka suvenírov. Boli tu aj zariadenia pre deti. Odtiaľ som zamieril k zámku  Schönbrunn, ktoré  je trochu ďalej asi dvadsať minút cesty metrom a treba už prestúpiť na inú linku metra(U4). Schonbrun je zámok ,ktorý pokojne môže konkurovať aj Versailles a bolo to kedysi letné  sídlo Habsburgovcov. Tu vyrastali a diali sa aj spoločenské akcie aj štátne akcie. Je vždy nádherný ale na jar, keď   kvitnú miestne záhrady ešte viac .Na rozdiel od Rathausu som už bol na jeho prehliadke ale bolo to ešte v roku Pána 1986.

Tunajšie trhy majú nádherné pozadie, ktorým je samotný zámok a najviacej priestoru. Tiež je tu množstvo stánkov rôzneho typu. Takisto doporučujem ísť na jeho zadnú  stranu, za ktorým je kopec a vyjsť hore, čo si vyžaduje zdravého človeka, je odtiaľ nádherný výhľad. Nachádza sa tu aj zoologická záhrada, skleníky, rosarium a množstvo iných atrakcií-.

Tu som sa napokon aj najedol, doprial som si netradičné bolonské špagety. Aj tu bola malá ľadová  plocha, horšia ako pri radnici .Trh bol orientovaný viacej všeobecne, ako to bolo na najznámejšom trhu pri radnici. A tam sa moja cesta po trhoch skončila. Stačilo.   Vybral som sa  po tom do šachovej predajne, ktorej majiteľ pán Ehn odchádza do dôchodku a pravdepodobne sa zruší. Bude mi za ňou veľmi ľúto, chodil som sem aspoň dvadsať rokov. Bol tu ešte mladý chlapec talianskeho pôvodu a jeden umelec (kunstler), s ktorým som si zahral aj tri partie . Hral som lepšie ale keď prehrával ponúkal mi rafinovane remízu. Ale raz mi ukoristil dámu(moja nepozornosť). Potom sme sa vyprávali na rôzne šachové témy. Taká smutná rozlúčka aj s minulosťou. Na železničnej stanici vlak smerom do Bratislavy meškal skoro hodinu. A potom sme ešte polhodinu čakali v Marcheggu. Tak dopadla moja cesta po nedávnej s veľkou slávou  otvorenej železničnej trati na Hlavnú stanicu v Bratislave. Potom nasledovala spanilá jazda v nočných spojoch. Vlak super ale čo z toho, keď nepríde vtedy keď má? Bratislavská železničná stanica mi po tej viedenskej pripadala  v tú neskorú hodinu ako taký cintorín a to ešte aj studený. Viedenská stanica  je nedávno otvorená a je to aj také obchodné centrum. Aj tu sa občas vyskytnú bezdomovci ale netreba im závidieť a ich za to veľmi kritizovať ,lebo mnohí z nich sú aj  naši. Bezdomovci sa tiež radi navštevujú a cestujú a vedia šikovne využívať nedostatky našich a rakúskych železníc a Viedeň ich pochopiteľne láka 
Záver

Celkovo zaujímavý výlet. Vo Viedni je toho vidieť veľmi veľa  a všetko som určite nevidel, na to treba hádam aj sto rokov. Tak v najbližšom živote.

Moje typy na Viedeň

1/ Stephansdom a okolie

2/ Karlsplatz

3/ Zámok  Schönbrunn

4/ Námestie hrdinov zo všetkým okolo

5/ Návšteva hradu Leopoldsberg s krásnymi výhľadmi na Viedeň a Dunaj, už Viedenský les

6/ Neues Donau rekreačné centrum Viedenčanov v lete

7/ Viedenský práter- deti Vás vychvália do neba

8/ Hrobka rodu Habsburského

9/ Viedenský centrálny cintorín, hroby Beethoven, Strausovci, Udo Jurgens Falko ,Schubert atď. Je tak veľký, že má samostatnú miestnu MHD.

10 /Hundertwasser Haus, skutočný Kunst stuck.

11/ Mestská radnica a zámok Belveder

A je tam toho ešte hodne hodne viacej.