Rusovce sú dnes dedina dnes v počte asi do 5000 obyvateľov vzdialená cca desať km od Bratislavy juhovýchodným smerom. K hraniciam tak Rakúska ako aj aj Maďarska je to len niekoľko km ,čo robí miesto polohovo zaujímavým. V blízkosti dediny sa nachádzajú dve jazerá, je známa aj ako sídlo ľudového súboru Sľuk a prvou aj keď neoficiálnou nudistickou plážou na Slovensku (osemdesiate roky) ako aj svojim dnes už skôr neslávne známym kaštieľom. Predovšetkým ju však preslávila jej rímska minulosť ,v prvých štyroch nášho letopočtu tu stala rímska pevnosť Gerulata. Rimania sa sem dostali asi v prvej polovici 1 storočia, najprv bola pevnosť drevená a v treťom a štvrtom storočí sa začali stavať kamenné stavby. Predpokladá sa, že pevnosť bola postupne opustená niekedy na prelome štvrtého a piateho storočia, nenašli sa stopy po jej zničení. Bola súčasťou Limes Romanus vedľa Dunaja, čo bolo niečo ako železná opona v staroveku. Predpokladá sa, že tu bol aj prístav, dnes tečie Dunaj odtiaľto asi dva km. Takisto je možné, že pevnosť poškodilo v štvrtom storočí zemetrasenie podobne ako v neďalekom Carnuntume. Podrobnejší prieskum znemožňuje silná výstavba. V druhom storočí sa podarilo nakrátko Markomanom aj Kvádom prekročiť Limes Romanus a dostať sa až po úroveň dnešného Terstu možno práve v týchto miestach. Zatlačili ich však naspäť a bolo to za vlády cisára Marka Aurélia v druhom storočí, ktorý sa dostal až po Trenčín. Našli ju až začiatkom šesťdesiatich rokov, keď bágrovali neďaleký pahorok Bergl. A na jej počesť sa tú každoročne organizujú v septembri alebo v októbri spomienkové rímske hry. Vždy majú nejaký motív ,tento rok to bola oslava manželky cisára Constantia II Eusébie. Vládol v roku 337 až 361 a bol to už kresťan, aj keď vyznával jeho ariánsku vetvu, dnes považovanú kacírsku. Eusebia bola hlavnou hviezdou dňa a keďže už bolo kresťankou ,tak to ovplyvnilo program. Neboli to už gladiátorské zápasy, hoci historicky vzaté oni sa konali ešte aj v štvrtom storočí už kresťanskej éry a stop im dalo až ukončenie výbojov a tým pádom nedostatok otrokov. Kvôli objektivite však treba povedať že v štvrtom storočí ešte cisári prijali krst až na smrteľnej posteli, keď už nemohli hrešiť.
Po dedine chodilo niekoľko skupín legionárov., aby pripomenuli ducha doby. Takisto tu boli obchodíky a miesta s remeslami, kde mohli sa deti súťažiť v rôznych vtedajších remeslách. Dokonca tu bol aj bojový tábor pre deti, ktorý mal medzi nimi pekný úspech. Bolo aj niekoľko stanovísk s rôznymi prednáškami. Zúčastnil som sa troch už v samotnej pevnosti , na prvej som sa dozvedel, že v Ciferi bola Rimanmi na germánsku objednávku postavená v štvrtom storočí stavba pre nejakého miestneho veľmoža. Nechýbali tu ani prezentácie niektorých vtedajších zbraní a výstrojov, ktoré som si aj sám vyskúšal.
Potom do bola pani z Gyoru, ktorá prednášala na tému antického mesta Brigetio, čo je dnešný maďarský Komárom. Tam zomrel v roku 375 rímsky cisár Valentianus ,pri rokovaní s Germánmi ho tu trafil šľak a potom sa už sem žiadny cisár neodvážil a Rimania postupne toto teritórium opustili, lebo sa stávalo veľmi nebezpečným. Ale špekuluje sa ako som písal aj o zemetrasení, ktoré poškodilo neďaleký Carnuntum a mohlo sa stať niečo podobné aj tu. Zemetrasenia ovplyvnili ľudské dejiny viacej, ako si niekto myslí. A napokon sa konala tretia prednáška pri rusovskom kaštieli .Tu boli tento rok senzačné objavy. Našiel sa tu významný vodovod z druhého storočia a pravdepodobne hlavná pamiatka bola na mieste dnešného zámku a asi sa zničila pri jeho výstavbe. Vodovod bol zasypaný už v druhom storočí, čo bola trochu záhada veď Rimania tu boli ešte ďalších dvesto rokov. Takisto odhalil priekopu, ktorá bola vlastne pascou. V druhom storočí počas markomanských vojen v druhom storočí sem umiestnili do nej koly a maskovali ju , na ktoré sa potom nepriatelia aj napichli aj zo svojimi koňmi. Stav rusovského zámku v akom je dnes je však hanbou Slovenskej republiky.
Ide o jeden pôvodne z najkrajších zámkov na Slovensku. Posledný jeho majitelia boli belgická princezná Štefánia podľa ktorej je pomenovaná v Bratislave kaviareň Štefánka a ktorá bola pôvodne manželkou následníka trónu Rudolfa. Ten spáchal v Mayerlingu samovraždu aj s milenkou čo bol najväčší škandál 19 storočia a ona sa potom vydala pod svoju úroveň za maďarského grófa Lonaya. Zámok si kúpili v roku 1905 a starali sa on až do roku 1945. Žili spolu šťastne. Vtedy ho vyrabovala červena armáda a potom oni napísali závet(mali už vyše 80), ktorým odkázali majetok rádu benediktínov v Pannonhalme ,kde sú aj pochovaní. Keď sa dozvedeli, že Rusovce v roku 1947 pripadnú Československu, dali odniesť aj časť zariadenia. Potom sa stal kaštieľ majetkom Sľuku a tanečky jeho stabilite určite nepomohli. Potom sa začal jeho úpadok s prestávkami, ktorý sa koná dodnes. Vláda CSR tento ich závet neuznala pravdepodobne na základe Benešových dekrétov (počas ich vydania však Rusovce ešte neboli v CSR a preto ich účinnosť tu mnohí právnici spochybňujú). Po roku 1989 začali nekonečné právne spory, o jeho vlastníctvo. Mnohí ma budú kritizovať, ale keby ho dali Maďarom, už by ho dávno opravili, stavali ho reálne viedenskí majstri. Dnes sú sľuby veľké ale takých už bolo habadej. Uveríme až uvidíme. Ešte spomeniem že sa konali každú hodinu aj prehliadky po dedine zo sprievodcom, kde je tých rímskych pamiatok viacej, najmä hrobov,.
Napokon sa začal samotný sprievod:
A na koniec boli prezentácie bitiek v tom období opať v už v samotnej bývalej pevnosti Gerulata.
.
Bolo to zaujímavé už aj preto, že sa do nich niekedy zapojili aj trochu neplánovane deti. Tie zbožňujú akcie tohto typu. Tak búšili do štítov, až sa tieto rímse légie začali v základoch rozpadať. Na uvedenom pozemku sa nachádza aj múzeum s množstvom artefaktov.
Záver:
Veľmi vydarená a dobre zorganizovaná akcia, ktorú milovníkom histórie odporučujem navštíviť. Koná sa každoročne vždy na jeseň. A ešte uverejním jednu pikošku ,niekedy koncom druhého storočia odvelili odtiaľto niekoľko tisíc vojakov až do Mauretánie .Tí tam pešo odpochodovali a ešte aj bojovali. Štýl rímskeho boja bol dobre organizovaný (nešlo ani o individuálne hrdinstvá ako skôr o systém)a v tom bol základ ich úspechu. Nech to dnes niekto skúsi zopakovať .Ktovie však, čo by na to všetko povedali účastníci tej doby, keby to videl.
Celá debata | RSS tejto debaty