Tento názov cyklocesty súvisí zo skutočnosťou, že práve rieka Morava predstavovala vtedy pred rokom 1990 výrazný predel medzi dvoma vtedajšími systémami. Vtedy sa vedľa Moravy na čs. území nedalo jazdiť na bicykli, bola to zem nikoho resp. starostlivo vyberaných ľudí, tých „lepších z nás“. A boli tu aj natiahnuté drôty, v niektorých obdobiach aj s elektrinou. Na rakúskej strane sa jazdiť síce dalo, ale sme sa sem nedostali. A práve po tejto dobe je pomenovaná táto trasa vedľa rieky Morava. Minulý rok som jazdil jej slovenskú stranu a teraz som sa rozhodol, že absolvujem rakúsku stranu. To, že tam vôbec môžeme chodiť je jedným z výdobytkov mojej generácie, pre dnešných mladých je to samozrejmosť. Hneď na štarte na vlaku do Bratislavy sa pokazil vlak, a tak som musel prejsť na autobus. Stihol som len tak tak odchod vlaku smerom na Kúty . Vo vlaku bol mladý muž , ktorý sa chystal na tú istú cestu ako ja. Ale išli sme každý samostatne. Chvíľu som sa motal po tejto dedinke, ktorú som už poznal a zamieril som na cestu smerom na štátny priechod do Hohenau, ktorý bol vzdialený šesť km. Cestou som sa zastavil na odpočívarni, kde začínal úsek na slovenskej strane smerom na Malé Leváre , ktorý som už absolvoval.
Moravský Svätý Ján veľmi profitoval z otvorenia hraníc po roku 1989, most umožnil tak ľuďom si hľadať prácu aj na druhej strane rieky. Špecialitou tohto priestoru je aj skutočnosť, že uvedený priechod je pri povodni zaplavený. Je však určený skôr len pre menšia vozidlá, na moste sú svetlá. Neďaleko odtiaľto sa nachádza miesto, kde sa Dyje vlieva do Moravy, Stretávajú sa tu hranice troch krajín.
Na druhej strane rieky som už v neznámom svete, ešte nikdy som tu nebol. Mesto je asi km až dva za mostom a cyklotrasa smeruje doľava. Ja však zamierim doprava a pozriem si to mestečko. Medzitým sa trochu rozprší a tak sa utiahnem do mestského kostola. Po tejto prestávke sa presuniem späť a začínam vlastnú cestu. Prekvapuje ma, že sa tu ku mne ako cyklistovi všetci slušne správajú .Na druhej strane rieky je to niekedy celkom iné kafé, človek si tu musí na to tu aj zvyknúť. Táto cesta ma podstatne iný charakter ako na druhom brehu, kým tam je rovina s mnohými ramenami a záplavovými oblasťiami , tu to nevidno.
Cesta položená vyššie a je to pritom – prírodno – poľnohospodárska cesta. Pozitívum je, že je kvalitnejšia ako na druhom brehu, Míňam tribúny na obidvoch stranách cyklocesty oproti sebe na čo je to dobre? Aby sa muži mohli napríklad z jednej strany pozerať na ženy na druhej strane? To je prvý nápad. Neskôr mi niekto povie, že to môže byť cieľová motoristických pretekov. Ale trať na to veru vôbec nevyzerala. Zamierim potom do blízkej rakúskej dedinky Drosling. Rakúske dediny sú cez deň opustené a vidno tu väčšinou len starých ľudí. Starších ako u nás, u nás takíto sa už vonku nepotulujú. Keďže sa tam v spletí uličiek trochu zamotám, tak ma jeden miestny vyvedie späť na správnu cestu. Pokračujem smerom na DNV, asi päť km pred mestom Dunkurt stretnem jeden cyklistický pár z Česka konkrétne z Břeclavy. Prešli celý Dunaj od prameňa až do Hainburgu a vracajú sa do späť do Břeclavi mimochodom v silnom protivetre. Dedina Dunkrut je zaujímavá.
Jednak je to pomerne veľký železničný uzol a jednak sa tu odohrala jedna z rozhodujúcich bitiek európskych dejín. V 12 storočí v roku 1278 sa tu odohrala veľká bitka to medzi českým kráľom Přemyslom Otakarom II a rakúskym vodcom Rudolfom Habsburgom, prvým známym svojho rodu. A práve tu sa tak začala éra Habsburgovcov. Títo bitka vošla do dejín s názvom Bitka na Moravskom poli. Zahynulo tu asi 16000 českých vojakov. Přemysel nebol pritom nijaký priateľ Bratislavy(Prešporok), niekoľko krát ju podpálil. Idem do reštaurácie ale vysvetlia mi, že obed podávajú len do 13.00 .Teda aj Rakúšania majú svoje špecifiká. Cesta pokračuje potom striedavo na hrádzi alebo na ceste vedľa nej. Z hrádze je možné si odskočiť k rieke, kde sú zaujímavé okrem zákutí tie rybárske prístrešia.
Cesta nadobúda postupne viacej prírodný charakter. Čoskoro dôjdem do mesta Angern an de March, ktorý sa už nachádza v dosahu slovenských teda prevažne bratislavských cyklistov. Je tu už kompa do Záhorskej Vsi, ja však ostanem na rakúskej strane.
Pri brehu je nejaká reštaurácia, kde si môžem dať aspoň paradajkovú polievku. Tanier slušne vrátim, za čo pochvália neprítomnú manželku. Je nespravodlivé ,že zásluhy mužov niekedy pripisujú len manželkám navyše neprítomným. .Inač tu pracuje aj Slovenka, ktorá emigrovala v roku 1988 teda tesne pred Nežnou. Svoje rozhodnutie ako povedala neoľutovala. Pokračujem teda v ceste dole Moravou ale teraz už na území, ktoré poznám z minulosti. Nábrežie je tu veľmi pekné ale po niekoľkých km sa cyklocesta odkloní(aby nemusela kopírovať všetky ohyby rieky).
V diaľke sa už objavujú obrysy Malých Karpát, Keď zmiznú, treba spozornieť, čo sa mi už raz v minulosti stalo.
Zle je. V dedine Oberweiden, ktorá je už trochu na kopci je z cesty odbočka na cyklocestu smerom na Marchegg. Ak sa prehliadne, dôjdete tam tiež , ale spolu s autami. Čo sa dá ale nie je to ono. Marchegg je známe ako bocianie mesto, všade tam hniezdia aj občas sa aj dole prechádzajú ako keby sa nechumelilo.
Hoci ich loviaci revír je skôr na Slovensku, hniezdia tu preto, lebo tu majú lepšie podmienky a pozitívnejší prístup. Počuť ich doslova všade. Na ľavej stane míňam most VysoMarch smerom do Vysokej pri Morave, ale pokračujem ďalej na rakúskej strane. Po dobrej cesta na prvej strane míňam po ôsmich km zámok Schloss Hof a potom už nasleduje odbočka na cyklomost Slobody a skončím v reštaurácií Kanec v Devínskej Novej Vsi.
Padne aj jedno orosené. Potom sa ešte zastavím vo svojom šachovom klube a potom už cesta na železničnú stanicu a odtiaľ na Hlavnú stanicu Bratislava. A potom sa stane to, čomu som sa na výlete vcelku úspešne vyhýbal, zmoknem. Ale už na tom až tak nezáležalo.
Záver: Cesta mala cca 70 km a trať mala iný ráz ako na slovenskej strane ,ktorá bola silne nížinná a počas povodní je miestami zaplavovaná. Tu bol povrch vyššie nad riekou a záplavové územie kratšie a celá cesta viedla za hrádzou. Cesta tu je kvalitnejšia ale na slovenskej strane zase prírodnejšia. Takže všetko má niečo za a niečo proti. Vedľa nej vedie železnica, čo je bonus. Cez týždeň bola veľmi málo frekventovaná. Značenie bolo excelentne nenašiel som ani jednu chybu ale treba sledovať nielen názov cyklocesty ale aj konkrétnu kombináciu čísiel, lebo môže dôjsť k omylu.
 | ReplyForwardAdd reaction |
Celá debata | RSS tejto debaty