Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Marianka ako malebná obec v tesnej blízkosti Bratislavy je dnes známa predovšetkým ako náboženské pútnické miesto v rámci Slovenska , ktorým bola však už v Uhorsku. Jej najznámejšie cirkevné stavby sú Bazilika narodenia Panny Márie ,barokový kaštieľ   a prameň zázračnej vody. A je tam aj niečo iné veľmi zaujímavé ale o tom neskôr. Zraz sme mali na konečnej zástavke autobus č.37 v Záhorskej Bystrici ,ale keďže bola zápcha, došiel som tam neskôr. Tak som nasadil svoj interný Perhsing a začal som stíhačku. Nebola to vyslovene turistická skupina a tak sa mi tesne pred Mariankou podarilo ju dohoniť. Táto oblasť je dnes už pomerne zastavaná ale s väčšou citlivosťou ako to bolo v prípade Petržalky. Sú to súkromne domy a len v malej  miere nejaké nižšie bytovky. Dôjdeme k Bazilike ,ktorá je však zavretá.

Potom zamierime k prameňu zázračnej vody. Je vraj liečivá a vraj prináša aj útechu.  Napil som sa jej a verím, že to všetko sa na dobre obráti. Odtiaľ sme zamierili do časti nazývanej Panský les.

A tu prezradím málo známu skutočnosť, že Marianka sa v druhej polovici 19 storočia stála slávnou aj ťažbou bridlice. Jej produkty sa predávali v celej Európe a dokonca aj v USA. Zakladateľom  boomu bol Francúz Bontoux. ,ktorý bol aj zakladateľom Union Bank  Generale, hoci mu neskôr v roku 1882 skrachovala, čo aj v Rakúsko-Uhorsku vytvorilo veľký problém. Skončil potom na niekoľko mesiacov dokonca vo väzení. Ale ináč bol aj úspešný a v tejto oblasti zahájil ťaženie bridlíc .Jeho život bol motívom  pre knihu Emila Zolu Peniaze. V  druhej polovice  19 storočia bolo  ťažba aj medzinárodne vysoko úspešná. Ale po roku 1900 nastúpilo škridlice ktoré vytlačili bridlice ako pokrývka striech.

Pri jej prevážaní sa používal aj tento „pracovný nástroj“.

Koniec spečatila prvá svetová vojna a neskoršie pokusy  o obnovenie už  neboli úspešné. Pred niekoľkými rokmi pán farár povedali, že treba na jednom mieste upratať a tak na tom mieste našli štôlňu až 18 storočia. Náhodou tu bol jeden geológ, pozval nás dnu  a urobil jednu veľmi zaujímavú prednášku. Povedané toho bolo veľa . Spomeniem len   griftík , čo bol vtedy nástroj na písanie, ktorý sa vtedy  používal. Pochádzal tiež  z bridlice a písalo sa na tabule, zošity vtedy ešte neexistovali. Štôlňa je dlhá asi 21 metrov a je z väčšej časti zaplavená. Na štôlňu sa potom zabudlo a nepamätal sa na ňu už nikto z dnes žijúcich. Miesto je  označené nápisom Zdar Boh hoci nejde o cirkevnú pamiatku ale je otvorená je iba niekedy.

Keď sa prednáška skončila bola už tma a nasledovala romantická prechádza už v tme do Záhorskej Bystrice.

Záver:

Pekné a romantické miesto, ktoré môže poskytnúť veriacim aj útechu a nové žriedlo do života. Pre tých ostatných ostáva už len ten príbeh o bridlici.