Druhý deň zájazdu, keď bola naším programom návšteva ostrova Capri sme museli ísť na raňajky ma 7.00 a odchod bol o 7.30. Raňajky boli v cene a to je najdôležitejšia časť stravovania na dovolenkách tohto typu. Išlo sa metrom na rovnakú stanicu ako včera ale tam sme odbočili iným smerom a išli sme do prístavu. Ten sa dnes nachádza niekde celkom inde ako za rímskych čias, more výrazne ustúpilo. Zvyšky starého prístavu sme cestou mohli aj vidieť. Na Capri sa ide trajektom a cesta trvá necelú hodinu. Trajekt je veľmi veľký a spiatočný lístok stal niečo cez 40 Euro. Sadnúť si môžete, kde chcete. Z mora však veľa nevidíte, pokiaľ nie ste pri okne.
Je tam aj obsluha ale môžu byť problémy pri platbe s mobilom, keď tu niekedy nie je signál. Platby s kartou však fungovali. Hlavným prístavom ostrova je Marína Grande. Dĺžka ostrova je 6,7 km, šírka 2,7 km, plocha 10,4 km2. Najvyššie vrch má niečo cez 500 m a vedie tam lanovka. Na rozdiel od iných ostrovov v tejto oblasti nemá sopečný pôvod, ale vznikol tak, že sa odtrhol od pevniny. Napriek svojim skromným rozmerom ide o jeden z najslávnejších ostrovov v Stredomorí. Vďačí za to výzoru, umiestneniu a dejinám. Nazývajú ho aj ostrovom sirén, pretože podľa mytológie práve tu mali byť polo ženy a polo ryby, ktoré svojim krásnym spevom lákali námorníkov do nešťastia teda do stroskotania. Nie som síce námorník ale stroskotať sa u dá naozaj dobre. Sú známe predovšetkým ako miesto pobytu rímskych cisárov, najmä druhého v poradí Tibéria, ktorý sa sem v posledných rokoch svojej vlády v 1 storočí utiahol. Žil tu asi desať rokov a ríšu riadil odtiaľto listami, čo viedlo ku komplikáciam. Postavil tu aj niekoľko palácov, z ktorých sú dnes len ruiny. Chodia správy o jeho tunajších perverznostiach ale veľmi pravdepodobne to nie je. Mal totiž už vyše 70 rokov čo vtedy znamenalo ako dnes deväťdesiat a predtým taký určite nebol. Bol to komplikovaný a ťažko prístupný človek, ale nie bez vojenských schopností. Aj šetril ,dokonca zrušil hry a tak ho Rimania nemali radi. Keď zomrel, kričali Tibéria do Tiberu. To ešte netušili, čo príde po ňom. To bolo vtedy rovnako ako dnes, ľudia vždy mali radšej vlády, ktoré míňali. No nech je tak či tak, fámy boli a sú a ľudia im radi veria. Napokon sme pristáli v hlavnom a hádam jedinom prístave na ostrove. Vpravo sa nachádzala jediná oficiálne prístupná pláž. Kúpať sa dá aj inde ale dostať sa tam to už nie je pre každého, väčšinou iba člnom. Nachádza sa tu úsek dlhý asi niekoľko sto metrov, plný obchodov. Potom sa začínajú skaly a priepasti. My však s držíme plánu a tým je návšteva Augustových záhrad.
Táto časť sa volá Capri a potom je druhá časť ostrova , ktorá sa volá Anacapri, ktorá má mať viacej pôvodný charakter. Ale to sme už nestihli. Hore ideme zubačkou ,niečo ako je u nás na Hrebienku. Dá sa vyjsť aj pešo ale v týchto horúčavách to nie je pre každého. Tu sa ocitneme už dosť vyššie od mora a to v luxusnej časti ostrova .
Podľa toho sú tu aj cenové relácie. Ale prechádzať sa tu môžete. Sprievodkyňa tu vykladať nemôže a musí prísť miestna. Potom to celé závisí už od ich dohody. Augustové záhrady založil vlastne priemyselník Krupp začiatkom 20 storočia a pôvodne boli pomenované po ňom, ale zaplietol a s chlapcami a boli potom pomenované ako Augustové (vzhľadom na dejiny ostrova by sa hodil skôr názov Tibériové) . Nachádzajú sa tu aj sochy, zaujala ma napríklad Leninova ,ktorý tu v roku 1908 navštívil Gorkého. Dnes je to jediná jeho socha v Taliansku. No je tu zeleň ,príjemnejšie podnebie a krásne výhľady. Cestou míňame hotel Luna .
Odtiaľto vedie cesta na opačnú stranu až dôjdeme k takej červenej budove na obzore, odkiaľ sú tie výhľady hádam ešte krajšie. Na moje prekvapenie cestou zisťujem, že je tu pomerne veľa Slovákov, aj mimo nášho zájazdu .Zdá sa, že na Slovensku je to teda celkom obľúbená destinácia. Uvedená červená budova sa volá Punta Traga, kde sa kedysi mali stretnúť Churchil a Eisenhower.
Ďalej už cesta nevedie a vraciame sa naspať po alternatívnej ceste .Jeden účastník zájazdu bol z USA a práve on tu došiel k ľahkému úrazu. Nebola to cesta nebezpečná, ale s trochou smoly sa dalo tu pošmyknúť. Vrátime sa k vrcholu zubačky a ja ako jediný sa rozhodnem pre peší návrat smerom dole. Chcem byť proste na chvíľu na tomto ostrove aj sám. Čoskoro dôjdem k asfaltovej ceste a na druhej strane pokračuje zostup. Za nejaký čas dôjdem k ďalšej ceste ale potom už turistická nepokračuje. Idem teda radšej po asfaltke. Zo skúsenosti viem, že niekedy sa dá zostúpiť aj do nesprávneho zálivu čo je vždy nepríjemné. Tu však našťastie neexistuje. Treba dávať pozor hlavne na motorky. Čoskoro pokračuje turistická cesta a na moju veľkú radosť ma privedie rovno na pláž .
Ide o jej opačnú stranu ako je prístav a dole vedú schody. Umiestnim sa vedľa vodovodu a sprchy , kam chodia ľudia a tak moje veci trochu zmoknú. vôbec mi to však nevadí. More bolo vynikajúce. Asi po hodine a pol sa premiestnim do prístavu, kde som si objednal cestu okolo ostrova na lodi. Táto stála 20 Euro. Niektorí majú strach z morskej choroby ale ja týmto smerom nerozmýšľam. Čo bude to bude. Celá cesta má trvať asi hodinu. Najprv míňame sochu chlapca ktorý sa mal volať Gennarino Scrignizo a víta všetkých na ostrove. Malo ísť o jedného z neapolských uličníkov. Potom sa dostaneme k baby pláži. No tu sa podľa tradície si chodia miestni vyrábať svoje deti.
Dostať sa tam dá iba člnom a naozaj tam niekoho vidím plávať. Loď robí občas aj manévre a pri jednom z nich padnem aj na susedu. Ináč dobre vybavenú. Potom sú to úchvatné útesy ,ktoré sa volajú Falagrioni.
Majú výšku 90 metrov. Takisto míňame modrú aj zelenú jaskyňu ale na ich prehliadku treba už samostatný výlet na člne. Absolvujú ho tu mnohí, tí lepší z nás a tak trochu nahliadneme do ich kuchyne. Capri je aj ostrov vyhľadávaný potápačmi. Potom míňame aj tri majáky a tam na vrchole niekde tušíme aj bývalé vily cisára Tibéria. Vily tu majú aj súčasné celebrity, ako Sofia Loren a Bridit Bardot. Vzhľadom na ich vek však pochybujem, že sa tu zdržujú a ani už nebudú predmetom „rôznych pohľadov“. No loď potom dopláve šťastne naspäť do prístavu a zamierim na stravu.
Celkovo vynikajúca plavba loďou. Hoci ostrov je skôr drahý, práve tu sa najlacnejšie najem. Ale treba prejsť na na kraj rezortu. Okrem toho si kúpim ešte jedno tričko. Napokon sa stretneme v prístave a nastúpime na trajekt. Sedím s pani sprievodkyňou a tak cesta dobre prebehne. V prístave sa potom pozriem na Vezuv a vidím, že silno dymí. Vybuchla sopka? Priniesli sme nešťastie? Druhý deň sme sa to mali dozvedieť. Celkovo veľmi pekný výlet a ak niekto tu hovorí o gýče, ide o prekliato dobrý gýč. Cenovo je to trochu drahšie ako v Neapole, ale napríklad magnetky tu boli rovnako drahé ako v našich Nových Zámkoch V Neapole stáli napríklad len jedno euro. A ešte jedna zaujímavosť, nie je tu povolené už stavať nové domy, len prestavovať staršie.
Celá debata | RSS tejto debaty