Na karnevale v Benátkach , časť prvá

V súčasnosti sa diskutuje o znovu zavedení vojenskej služby, dôvody tu hádam vysvetľovať netreba. A tak som si dovolil istý historický odskok do čias, keď sme tam ešte museli všetci(teda takmer). Vojenská služba pre vojakov v roku 1982 trvala dva roky a pre vysokoškolákov, ktorým som vtedy bol aj ja jeden rok. V skutočnosti to bolo viacej lebo po dva roky počas štúdia sme mali raz za týždeň vojenskú katedru a cvičili sme v Bratislave na miestach, kde sa nachádzal most Dukly, ktorý bol vtedy vo výstavbe. Keď tam budú robiť raz archeologický výskum, tak tam nájdu vojenský materiál. Musel som o štvrtej ráno vstávať, aby som sa tam dostal. Po skončení tretieho ročníka sme mali v júli roku 1981 šesťtýždňové vojenské sústredenie v Jindřichovom Hradci. Všetci absolventi vysokej školy ekonomickej sa stali automaticky tankistami ,pokiaľ nepresiahli istú výšku. Teda nemohli sme si vybrať, u ktorej jednotky budeme slúžiť, čo k zlepšeniu nášho vzťahu k armáde iste neprispelo.
Neboli vojenské dôvody, aby tam vojaci museli byt dva roky. Bolo to politické rozhodnutie, ti hore chceli, aby bol neustále určitý počet mužov v zbrani. Malo to veľmi vážny dopad aj na život vojakov. Rozpadali sa manželstva a vzťahy. Mnohí sa tam naučili piť, hoci bolo dosť alkoholikov už medzi tými, čo prišli. Vyhnúť vojenskej službe sa dalo veľmi ťažko, osemdesiate roky neboli veru deväťdesiate. Čo bolo jednoduchšie, dala sa vybaviť lepšia služba, čo využívali detí z VIP rodín. Ja osobne som sa nepokúsil vyhnúť vojenskej službe, ani som o tom neuvažoval, ale klamal by som, keby som napísal, že som sa na to tešil. A 95 percent ostatných bolo na tom rovnako, bola vtedy už nepopulárna, hoci dnes na internetových fórach sa tvrdí niečo iné. Počas odchodu brancov do civilu sa čs . železnice otriasali v základoch. Po odchode z vojny som si na ňu 15 rokov ani len nespomenul a potom našiel korešpodenciu v prachu na vrchole skrine.
Iný popis vojny by asi dali asi dôstojníci , iní absolventi, ktorých tam volali špagáti, čo bolo celkom výstižné a vojaci. No dôstojníci určite o tom písať nebudú a k tejto fáze života sa dnes veru hlásiť nebudú. Aj do debát na internete sa zapájajú len minimálne. Napokon , nemajú sa čím chváliť . Vojaci by mohli napísať aj viacej, ale sa zase až tak nepriatelia s perom. A tak memoáre tých čias budú písať hlavne bývalí vysokoškoláci.
Listy čo som napísal sú autentické .Pravda, treba si uvedomiť, že vtedy bolo bežné, že Vám tie listy mohli otvoriť a kontrolovať a tak určitá opatrnosť bola na mieste. Všetko som nepísal aj preto, lebo som nechcel nastrašiť rodičov. Takže keby to niekoho bavilo môže to prečítať.
V roku 1982 vo velení armády už Svobodovci neslúžili ale boli to kádre, ktoré vychoval už socialistický režim a bolo aj vidno. Existovala ešte funkcia politruka, ale jeho právomoci boli už priškrtené. Treba otvorene povedať, že dôstojníci čs. armády ani vzdialene nepripomínali elitu národa a mnohí z nich boli dosť problematické osoby. Keďže do vojny musel isť vtedy každý ,aj v armáde bolo vtedy množstvo ľudí, čo tam nemali čo hľadať.
Udalosti roku 1989 sa prehnali nad kasárňami ako uragán a hádam nič tak nový režim dôkladne nezničil. Dnes na tie kasárne možno človek spomína s určitou nostalgiou(spomienky na mladosť) ale vtedy nebolo ešte po nej ani stopy. Miesto, kde som slúžil bolo presne to, kde sa o osem rokov neskôr natáčali bojové scény najúspešnejšieho poprevratový film tankový prápor. Keď som ho videl, zdalo sa mi všetko akosi známe ale chvíľu trvalo ,kým som sa rozpomenul ,vtedy ma ešte neovládala žiadna nostalgia.
A tak som v lete roku Pána 1982 s  napätím očakával povolávací príkaz (kam?) a keď prišiel, tak miesto ma miesto veru nepotešilo. Bolo totiž známe, že vojenská služba v Čechách bola oveľa horšia ako na Slovensku a v princípe platilo, že čím viac na západ, tým drsnejšie podmienky. A na povolávacom príkaze sa nachádzalo mesto Karlove Vary. Je mi jasné, že pre väčšinu ľudí je to veľmi atraktívna destinácia, ale nie pre nádejných vojakov v tom období. Ležala totiž v blízkosti západného Nemecka, navyše v kraji bývalých Sudet (ešte vtedy bol tento kraj zdevastovaný a deprimujúci) a to bol vtedy proklamovaný nepriateľ. Platil princíp ,že Vás poslali čo najďalej od Vášho domu, aby tak zabránili dezerciám. Tak sa stalo, že Slováci často slúžili v Čechách a Česi na Slovensku, kde mali tak ľahšiu vojenskú službu ako Slováci v Čechách. A po roku 1989 sa prejavili aj politické dopady týchto rozhodnutí. Dvojročná služba prispela k pádu socialistického režimu a aj spoločného štátu Čechov a Slovákov. A teraz už k tomu, čo písal z kasární VU 7368 jeden bývalý špagát zatiaľ len v októbri a novembri v roku 1982. Korešpondenciu som písal na 95 percent po slovensky a 5 percent po maďarsky. To preto, lebo moja stará matka po slovensky nehovorila a chcel som potešiť je srdce bolavô.

Vážená rodina 3.X.1982
Po dlhej a dosť únavnej ceste sme pricestovali do Karlových Varov. Cestou sme si stihli pozrieť aj Václavské námestie. Predpoludnie nasledujúceho dňa sme spolu s Ivanom venovali prehliadke Karlových Varov.(Ivan bol mojim spolužiakom na Vysokej škole ekonomickej a dostali sme povolávací rozkaz na jedno miesto. Žiaľbohu už nie je medzi nami). Potom sme hľadali príslušný útvar ,no dlho nás nikto nechcel vidieť. Asi hádam až na šiestom mieste vôbec vedeli, kde sa nachádza. Tam boli pravda veľké zmätky., ktoré sa vyjasnili až neskoro popoludní. Žiaľbohu neostal som spolu s Ivanom, ale odvelili ma do Podbořan. Stále neviem presne, kde to je. Myslím však, že asi 90 km od Prahy. Tu sme si najprv pozreli nekonečné české filmy plné vodníkov (až som získal dojem že čo Čech to vodník) , potom sme išli k holičovi. Strihal ma aspoň polhodinu(!). Nasledovala zdravotná prehliadka a potom ubytovanie. Prvé dni boli charakterizované neustálym ukladaním „komínkov“.Ubytovanie sa mi nezdá voľajako dobré, ale vraj je najlepšie v celom útvare. Na izbe je nás asi dvadsať ,spíme v spacákoch. Jedlo je pomerne dobré, len mi zmizol príbor. Teplá voda zatiaľ nie je. Pokiaľ ide o vojenskú stránku činnosti, som účastníkom kurzu pre absolventov(príjímač).Tento potrvá do 28 októbra. Je pravdepodobné, že až potom pôjdem na iný útvar. Pokiaľ ide o spolubojovníkov, takmer všetci pochádzajú z Čiech a Moravy, Nikoho som ešte nikdy predtým nevidel ,takže si na novú spoločnosť budem musieť zvyknúť. Veci, ktoré som si zobral z domu sa v podstate osvedčili ,hoci robili problémy pri ukladaní. Škoda len, že som si nezobral spomínaný príbor. Hlavné som Vám napísal. Ak chcete niečo vedieť, len sa pýtajte. Dúfam, že sa máte všetci dobre. Napíšte mi niečo o bratrancovi.
Adresa útvaru Podbořany VU 7368_m 44101

Ahojte, doma! 10.10.1982
Ďakujem veľmi pekne za Váš list. Prosím Vás ďalej, aby ste mi napísali, kedy ste dostali môj. Zdá sa, že pošta na Slovensko nechodí príliš rýchlo. Taktiež ďakujem za príbor. Môj sa medzitým našiel, tak teraz mám už štyri. Najprv odpoviem na Vaše otázky. Do Karlových Varov som sa dostal vlakom o 23.44 z Prahy, ráno o štvrtej sme tam boli. O Ivanovi od 1.X neviem nič, je však veľmi pravdepodobne v Karlových Varoch. Pokiaľ ide o sprchovanie, väčšinou sa sprchujem v noci. Teplú vodu máme len ráno, ale ináč som si zvykol na vodu studenú. Do mesta sám ísť nemôžem. Október je príjimačom, vychádzky sa nepovoľujú. Mesto, či lepšie povedané „dieru“ som už trikrát pri plnení „bojových úloh“ úloh videl. Nie je to nič valné. Strava je znesiteľná hlavne ráno a na obed, s večerou je to už horšie. Problém je však v tom, že musíme používať ešusy ,lebo vojaci údajne stihli za týždeň rozbiť 300 tanierov. Po dobre mastných jedlách sa v studenej vode ťažko umývajú. K vojenskej stránke, ja tiež slúžim u tankistoch, hoci som ešte tank nevidel. Od novembra budem pravdepodobne veliteľom tankovej čaty. Vojaci sú tu niektorí aj dosť pochybnej morálky. Niektorí nevedia, kde majú pravú ruku a nohu, je tu aj viacero negramotných. A skúste ich učiť strieľať z tanku, keď to ani sami poriadne neviete. Musím povedať niekoľko maličkostí, ktorých som sa minule len dotkol. Na lekárskej prehliadke som zistil, že nevidím celkom dobre na pravé oko. Bol som očkovaný proti tetanu, veľmi ma z toho bolela ruka. Na izbe nás nespí 25,ale 32. Vzduch je ráno strašný. Kúriť sa ešte nekúri, ale skôr sa tejto našej pece bojím. Ináč počasie je premenlivé, ale vcelku únosné. Na vojenský režim sa zatiaľ nemôžem sťažovať. Nie sú zatiaľ poplachy a dúfam, že ani neskôr sa veľmi plašiť nebudeme. Len dnes sme boli v teréne, behali sme hore dole po jednom kopci (Kozinec). Je predsa rozdiel nastupovať ako vojak či absolvent. V nedeľu sme boli trhať repu v jednej dedine asi 30 km odtiaľto.(Krásny dvur),ktorá patrila skutočne medzi tie na konci sveta. Či budem slúžiť tu, neviem .Rozdelia nás ešte do Karlových Varov, Chebu a Mariánskych Lázni. Všetko sa rozhodne 29 októbra. keď bude možno prísaha. Okolo nej je stále veľa nejasností. Ináč sme sa učili aj spievať. Kdesi vypátrali ,že hrám na klavíri a už by ma aj organizovali do spevokolu. Myslím však, že z toho aj tak nič nebude. Pre zaujímavosť napíšem slová tejto pozoruhodnej piesne. Volala sa peadvadsat kamarátu.

Dřiv jsem nemel nikdy kamarata

Mladi své sem prežil sám

Mámo budeš asi taký rado

Už jech peadvacet mám

Petadvacet kamarátu šlape silnici

Petadvacet kamarátu stele postil

Petadvacet kamaratu je víc než zustat sám

Když byl bal a nekde hráli

Ja jsem stával pořád opodal

Všichni holky aby se teď bali

Tancují až se koupe sal.

Spieva niekedy naraz päť čiat a každá si urobila inú melódiu. Ešte stále ma bolí z toho hlava a žiaľ spieva sa to ďalej. Pieseň mala teda poriadny ohlas medzi absolventami najmä slovenskej národnosti aj pre jej trochu dvojzmyselný text. Šlapem silnici a ostatní soudruzi také.

Som rád, že bratranec sa má dobre. Ináč s preradením to nebude jednoduché. Aj u nás máme také prípady no údajne sa vybavujú aj štyri až šesť mesiacov. A potom sa to už snáď ani neoplatí. Knihy mi neposielajte 100+ 1 mi poslať môžete, no už ju asi nikdy neuvidíte. Môžete mi poslať šachy a nejaké pracie prostriedky na ponožky a tepláky s vhodným návodom. Na zimu sa zíde upletený sveter a teplé ponožky a svetre. Taktiež by sa zišli aj oteplováky z lyžiarskeho kurzu, pravda ak ich možno schovať pod uniformu. Žiadne iné veci však v októbri neposielajte. Koncom mesiaca sa sťahuje a očakávam veľký chaos. Dúfam mami, že ste úlohu s Donom (Don bol náš pes) úspešne zvládli. S pozdravom

Listy

Dostal som Vaše listy, ďakujem veľmi pekne Správa o mojom otcovi ma neuspokojila. Chcel by som vedieť, čo sa deje a prečo sa dostal do nemocnice. Čo sa mňa týka, mám sa dobre. Dôstojník je solídny človek, ale veľmi rýchlo uteká čo sa nám nie celkom páči. Ledva som za ním stačil. Práve v ten deň som sa príliš obliekol ,bolo však napokon mimoriadne teplo. A šaty sami o sebe boli ťažké, no deň bol fakt dlhý, bežali sme 6- 8 km. Ak sa nemýlim, zajtra vybehneme zase. Priebeh dňa vstávame o šiestej, musíme sa prezliecť o 6.10-6.35 cvičíme 6.35 6 45 sa obliekame a umývame, do pol ôsmej raňajkujeme a potom do „práce“. Asi o druhej prerušujeme , potom je hodinová prestávka a potom zase práca až do piatej .Asi takto ide deň. Okrem soboty, keď je upratovanie, vždy zahlásia, že skontrolujú šatník, ale našťastie prišli iba raz. Nedele by mali byť vlastne voľné, ale je to úplne ináč. Chodíme zbierať repu ale aspoň sa odtiaľto dostaneme. Veľa beháme, skáčeme , lezieme . Nie sú však veľmi prísni, myslím, že by chceli, aby niekto zostal vojakom. Výnimkou bola streda, keď prišiel čudný dôstojník ( a pískol nám poplach. Samozrejme nebol spokojný najmä keď sme v tme nenašli svoje miesto. Viac noviniek vám povedať nemôžem, aspoň mi to v tejto chvíli nejde do hlavy, ale v tejto chvíli sa práve z mesta vracia domov dobre naladený vojak. Žiaľ, čas plynie pomaly, ale čo sa dá robiť. Dúfam, že ste všetci v poriadku. Napíšte a dajte vedieť ako sa darí. O sestre ste nič nenapísali. Nehnevajte sa na mňa, že možné sú chyby v maďarskom texte, ale po maďarsky som už skoro mesiac neprehovoril ani slovo. Ešte upozorňujem, že moja hodnosť je momentálne slobodník absolvent Peter Lichner a nie vojak, bol som už na to upozornený

20.X.1982 Podbořany
Prepáčte, že píšem na tomto skrčenom papieri a nie práve najčistejšej obálke, ale iné nemám po ruke. A nechcel som písanie ďalej odkladať. Ďakujem za Váš balík ,dostal som ho v poriadku dňa 15.10.Keď už sme pri balíkoch, budem potrebovať v novembri jednu dve zámky. Najlepšie by boli čínske ,ktoré už mám .Tu som si kúpil ešte jedny, ale mali len tie najlacnejšie. Tie však vedia tunajší experti ľahko rozobrať. Bolo už niekoľko prípadov. Taktiež ste mi nenapísali, čo s oteplovakmi, na zimnom cvičení by sa mi mohli veľmi zísť. Pravdepodobne budeme spať niekoľko dní vonku. V tanku. No hádam to nie je také súrne. Kým nepoviem, neposielajte ich. Ináč počasie je veľmi dobré. Zdá sa mi dokonca, že je teplejšie ako v prvej polovici mesiaca. Takmer vôbec neprší ,ešte ani nemrzlo a kúrime len kde tu. Tu bude ináč údajne v zime málo uhlia. To, čo sa týka môjho ďalšieho pobytu ,stále nič neviem. Môžem sa ešte dostať kade kde. Teraz sa zdá dokonca pravdepodobným, že opustím dokonca túto dedinku. Dve tretiny pôjdu preč. Kam pôjdem, dozviem sa až v piatok(najneskôr).Okolo presunu je veľa záhad.
Vojenský život 18 až 19 októbra zmenil. Prišla kontrola z ministerstva a všetko ožilo. Vytiahli sme s tankami do poľa a behali na nich okolo vrchu zvaného Kozinec. Bolo to vlastne veľké divadlo. Spojenie medzi tankami zle fungovalo. ,ba ani sme poriadne nevedeli zapnúť vysielačku a výsledkom bol úžasný chaos. Musel som dokonca aj šoférovať tank, mal som s tým isté problémy, lebo som vyfasoval problematický úsek. Posledné dva týždne sme vôbec veľa vonku a prevádzame taktické manévre. Je nás však dosť veľa a tak na mňa vždy nedôjde. Nálada nášho veliteľa sa očividne zhoršuje, no piatok už spolu končíme. Ba dokonca zajtra máme voľný deň, ako prípravu na skúšky ,ktoré budú v piatok. V sobotu večer nám dokonca pískli poplach .Nikto sme tomu neverili, že to niekto môže myslieť vážne a sme kľudne vegetovali ďalej. Pokladali sme to za mazácky žart. O dvadsať minút sa prihnal ako vietor akýsi dôstojník a zburcoval nás. Definitívne nás presvedčilo o BOPO skutočnosť, že jeden z absolventov právnik sa skutočne ustrojil a začal pobehovať hore dole. Aj zo samopalom. Keď som ho uvidel, povedal som si „Niečo na tom musí byť“. Stihol som to bleskom, doteraz neviem ako a z celej tejto akcie sme mali veľkú srandu a doteraz sa na tom zabávame.
Pokiaľ ide o peniaze, mám ich dosť ,lebo ich jednoducho nemám kde minúť. Sme tu ešte stále zavretí ,hoci sme už podpísali prísahu. O podpise som sa dozvedel až päť minút pred udalosťou(bolo to myslím minulý piatok).Von do dediny(ak tu ostanem) sa dostanem až v novembri. Ak budem cestovať, pochopiteľne skôr(asi v sobotu).V Podbořanoch sú dva slušnejšie reštaurácie .Jedna sa volá „Ruža „ druha naproti sa vola „Slnce“. Okrem toho je tu kino. Tým sa možnosti zábavy vyčerpávajú. Celá dedina ma úroveň takého Brieštia pri Pravne ,nič sa nedeje. Hlavnými obyvateľmi sú vojaci.

Pokiaľ ide o stravu, jej úroveň sa nezmenila. Odpadky sa vyhadzujú hneď u vchodu do nádoby, čo nepôsobí najvkusnejšie. Teplá voda občas je(najmä ráno) a raz za týždeň(v sobotu sa aj sprchujeme). Od pondelka však budem žiť rozhodne v iných podmienkach aj s inými ľuďmi. K čomu sa to zmení neviem. Určite sa zmení adresa a to aj v prípade, keď tu ostanem(pôjde o nejaké iné číslo). Včas Vám ju napíšem. Dovtedy mi žiadny balík nepošlite, lebo by ma dlho hľadal. Okrem toho som písal jednému spolužiakovi a pýtal som sa ho na to, či nevie niečo o Ivanovi. Vie len to, že ostal v Karlových Varoch ,ale údajne nie je finančníkom. Nepíše, čím je. Aj Bela ma dal pozdraviť. Bezpochyby som zabudol napísať milión vecí. Spomeniem si na to až pri odoslaní. Napríklad tie zámky som chcel napísať už prvý týždeň a dostal som sa k tomu až teraz. No zatiaľ mám už písania dosť ,lebo okrem toho spracovávam aj množstvo písomných príprav, ktoré mi lezú na nervy. Dúfam, že sa všetci máte dobre.

Pozdravujem

Ahojte doma 30.X.1982 Podbořany
Včera sa rozhodlo, že ostávam naďalej v Podbořanoch. Ostalo nás tu 17 zo 60. Ostatní odišli na predtým stanovené miesta, najmä do Chebu. Včera sa konali záverečné skúšky ,dostal som dvojku. Keby som dostal jednotku, mal by som opúšťak .Nestálo by to však za veľa, lebo by ma pustili v sobotu ráno a v nedeľu večer by som musel byť zase na mieste. Pokiaľ ide o moje nové miesto, je to jedno z najhorších, ktoré som tu mohol dostať. Som na treťom prápore, čo je prápor s najhoršou povesťou. Budem mať na starosti asi jedenásť ľudí. Na izbe sme teraz štyria a v celkom inom prostredí. Zatiaľ sa nič podstatné nedialo až na to, že sme pre veliteľa práporu do jednej v noci maľovali čísla. Stále nemáme skrine, kde si uložíme veci. Celkovo tu vládne bordel. Život tu bude veru ťažký. Moje zdravie zatiaľ ako tak vyhovuje. Mám len z čohosi napuchnutý prst .Dosť ľudí ochorelo., rozšírila sa najmä angína, ale tomu sa v spoločnosti tridsaťdva ľudí na izbe nedá čudovať. Pokiaľ ide o novú adresu, je rovnaká, len miesto M bude G. Budúci týždeň by som už mohol mať vychádzku ,taktiež už návštevy budú možné. Ešte niečo o Vašom liste. Knihy, ktoré od Vás chcú v marx- leninskej knižnici sú v skutočnosti len časopisy v hodnote maximálne 2- 3- Kčs .O Johnovi Reedovi som už hovoril. Z Miletičovej mám len učebnicu angličtiny. Taktiež som prekvapený ,že ste v Bratislave dostali šach. Mne sa to nikdy nepodarilo .Medzitým, čo píšem, aha , nám doniesli skrine, do ktorých sa všetko pohodlne zmestí. Takže mi môžete poslať balík, ak chcete. Pošlite len časopisy, knihy nie. Príležitostne môžete priložiť aj otvárak na konzervy a prosím aj o teplý sveter. Dúfam, že sa všetci máte dobre.

Pozdravujem

Ahojte doma, písané v miestnosti veliteľa stráže 7.11 1982

Píšem Vám hneď odpoveď na Váš list, ktorý som dostal 6.11.1982. Neviem, čo ste nevedeli na mojej adrese. Je predsa jasná:

Podbořany

VU/7368/G

44101

Tak či tak si ma list nájde.

Momentálne sa nachádzam na stráži, dokonca ako veliteľ stráže. Je to náramne zodpovedná funkcia, dokonca tu mám aj basu. A stále mi niekto chýba .Dúfam, že kontrola nedôjde. Pokiaľ ide o vojenský život, už teraz začínam byť z toho otrávený. Chodíme na cvičenie von, zatiaľ len doobeda. Tu sa väčšinou len pozerám, čo tu vyvádzajú vojaci(činnosť vojakov v tých dňoch spočívala predovšetkým v hádzaní delobuchov a dymovníc hlavne na tých driemajúcich). Horšie je to s písaním rozvrhov, z ktorých by chceli mať umelecké diela. Budem mať s nimi veru problémy. Zatiaľ to robí jeden strojár(Olaf), boli skutočne krásne a predsa ho hrešili. Som len zvedavý, čo povedia na môj výtvor(už mi za písanie vynadali). V pondelok ideme na streľby a vrátime sa až stredu. Teraz sa vynasnažím odpovedať na Vaše otázky. Môj prst dobre napuchol, ale už je po tom. Pokiaľ ide o Hviezdoslavovu knižnicu, knihy som nevrátil, lebo tam maľovali. Jedna sa myslím o knihu volá Keď kráľ prehrá Francúzsko. Z Miletičovej mám požičanú len angličtinu. Spomínali ste ladviňáky. Veru mi môžete nejaké poslať, lebo už začína byť zima. Dnes už prvýkrát mrzlo. Na Všech svatých bolo mimoriadne teplo, až do 20 st. Napriek tomu nám tu „vyhlásili zimu“ a obliekli sme si šály a rukavice. Čoskoro sa nám zídu. Naozaj. Pokiaľ ide mojich spolubývajúcich, môžem napísať, že sme na izbe piati ,hoci sú len štyri postele. Piaty je na šťastie na školení v Kadani (budúci výkonný praporčík)a vráti sa až o tri týždne. Čo bude potom ,veru neviem. Jeden je z Bratislavy, hráč minigolfu a vôbec šikovný chlapec. Je tu už pol roka a je ) a je starší. Všetci ostatní sú noví. Z absolventov som tu tuším najmladší. Druhým je Pražák, strojár(veliteľ druhej čaty Ola) a tretí je z Martina a robí tu technika(Dušan).
Ivanovu adresu nezháňajte, skôr alebo neskôr sa ju dozviem.
Čo sa týka svadby, zdá sa mi čudné, že nikto nepozná bratrancovu budúcu?. Hádam ste to nemysleli tak doslova! Či by som dostal opúšťak, veru neviem. Závisí to na rôznych veciach, väčšinou blbostiach.
No som veľmi unavený a preto končím

Pozdravujem

Vážená rodina! Podbořany 14.XI.1982
Rozhodol som sa napísať Vám, hoci som ešte nemohol dostať odpoveď na Váš list. Ako som už písal, tri dni sme boli preč.(Metikalov).Boli to streľby, strieľalo sa z tankov. Bol to veľký a po psychickej stránke náročný zážitok. Počasie bolo prvý deň veľmi chladné, celý deň mrzlo. Počas ďalších dvoch dní zase bolo veľmi teplé. Je tomu tak doteraz a mohlo by to vydržať ešte mesiac. Na cvičení sme išli cez les a bola tam neuveriteľná tma. Hlavou som buchol do stromu a mám tam poriadnu hrču. Streľby nedopadli najlepšie ,ale zatiaľ nás nechali v relatívnom kľude. Pokiaľ ide o tunajších vojakov, väčšinou sú to mazáci .To znamená, že budeme možno menej cvičiť ,ale pôjdeme viacej na stráž. Z jednej takej stráže by človek mohol zbláznieť. Dostáva množstvo čudesných príkazov a najhorší je potom ten pocit totálnej bezradnosti (tuto nikto nevysvetľuje čo a ako!) .Tento týždeň som na stráži ešte nebol, lebo je tu pomerne veľa absolventov. Teraz by som Vás chcel poprosiť o veci, ktoré by som mohol potrebovať. Nemôžem nájsť šál a jeden by som potreboval(dúfam, že niekde sa nájde).Musel by byť tmavohnedej farby. Veci sa tu vôbec ľahko strácajú., neskôr sa však nájdu. Dva týždne mi napríklad schádzal vychádzkový plášť. V takýchto prípadoch treba len trpezlivo čakať. Zíde sa mi už spomínaný ladviňak, hoci jednou z výhod Podbořan je ,že cvičenia nie sú dlhé, ale zase častejšie. V zime „vraj „nebude väčšie cvičenie. Pošlite mi aj nejaké noviny okrem dennej tlače aj cudzojazyčné. Knihy netreba ,lebo je tu knižnica a veľa času aj tak nemám. Pošlite mi aj šachy a ak doma niekde nájdete aj človeče nezlobse. Ak by ste chceli poslať niečo iné, miesta mám zatiaľ dosť. Na vychádzke som zatiaľ nebol, ale po tom ani nijako zvlášť netúžim. Momentálne z vojenských dôvodov aj tak nemôžem ísť. Vojenskú knižku som si zohnal už včera. Medzitým som sa stal desiatnikom ,takže môj žold činí 180 Kčs. Som ním od 1.XI,dozvedel som sa o tom predvčerom úplnou náhodou. Pokiaľ ide o stravu, zabudol som Vám napísať, že od 1.XI sa stravujeme v dôstojníckej jedálni. Je to tam veľmi krásne, ale jedla skôr ako pre starých pánov. Neviem, čo Vám mám ešte napísať. O väčšine veci sa dá hovoriť len ústne. Dúfam, že sa všetci máte dobre a ste zdraví.

Pozdravujem Vás

PS Šál sa medzitým našiel, takže zatiaľ mi ho posielať nemusíte.

17.XI.1982 Podbořany
Ahojte, doma! Napísal som Vám pred tromi dňami list. Musel som však nečakane odisť do stráže a list som už nenašiel. Neviem, aký osud ho stihol. A tak som sa rozhodol Vám opäť napísať. Minulý dopis som poslal neskoro preto lebo sme na tri dni odišli na streľby a tam veru žiadna pošta nebola. Počasie bolo v prvý deň 8.XI mrazivé a potom zase veľmi teplé. Streľby neboli práve najúspešnejšie. Zajtra pôjdem opäť na veliteľa stráže a nie som z toho práve najšťastnejší. Niektoré stráže sú šoky. Najhoršie sú situácie ,keď je človek úplne bezradný a len čumí pred seba. Pokiaľ ide o môj život ,niektoré dni sú voľnejšie a iné nabité. Najhoršie je, že tu nikto nič nevysvetľuje a čaká na výsledky. Ako absolventi máme na starosti rozvrhy ,hoci by to mal robiť niekto druhý. Je to dosť náročná robota nie vždy dosť ocenená, Ťažko mi je o niečom písať. Nemá význam, aby som opakoval všetko znova, čo sa tu deje. Ak by ste chceli niečo vedieť spýtajte sa. Takou formou sa bude lepšie písať. Pokiaľ by ste chceli niečo poslať, môžete nasledovné: Pozrieť sa na tie ladviňáky ,nejaké vložky do kanady ,tlač okrem dennej aj cudzojazyčnú ,najmä Neueste Nachrichten, stojí to 1.50 a je to v nemčine a v angličtine. Ďalej šachy a ak by ste našli aj človeče nezlob se. Finančné výdavky mám len malé ,prišiel som k ním viac menej iba v kockách. Žold dostávam 180 Kčs. Od 1.11 som sa stal desiatnikom. Dozvedel som sa o tom však len úplnou náhodou až o dva týždne neskôr. Počasie je zatiaľ veľmi dobré, sotva niečo pršalo. Len po nociach už niekedy mrzne. Na vychádzke som ešte nebol z troch príčin. Jednak na to nemám veľa času, ďalej ma to až tak neláka a často sú zarazené. Velitelia si pritom počínajú dosť svojvoľne.

24.11.1982 Podbořany

Chcel by som sa predovšetkým poďakovať za odoslaný balík, ktorý som dostal včera. Potešil som sa najmä ladviňákom a dlhým spodkám, ktoré sa mi časom zídu. Zatiaľ však zima nie je. Pokiaľ ide o tie hrušky, myslím, že prídu v poriadku. Treba ich však poslať tak, aby zbytočne necestovali v sobotu a nedeľu. Samozrejme, že sa delím zo spolubývajúcimi. Oni však majú časté návštevy a s tým súvisiace balíky dostavajú často. Teda nie som poškodený. Pokiaľ ide o môj život, pomaly si zvykám. V niektoré dni, tkz. kritické je to otrava ,ale vcelku sa to dá vydržať. Sú to najmä drobné nepríjemnosti, čo znepríjemňujú život. V pondelok sme boli opäť na streľbách, avšak len jeden deň .Strieľalo sa z tanku kanónom alebo guľometom. Spočiatku to išlo ťažko, lebo som to v živote nerobil, ale časom si človek zvykne na všetko. Pochopiteľne, tank ide. Hlavné je vystrieľať muníciu. Najhoršie na tom je to neustále napätie, ktoré vyplýva z toho, že neviete, čo sa bude diať za ďalších 5 minút. Pochopiteľne, nikto Vás za nič nepochváli. Pokiaľ ide o veliteľov, sú to iní ako v októbri. Ten najbližší veliteľ roty je dobrý. Ten nad ním veliteľ práporu však stále niečo vymýšľa. O tom tu však radšej písať nebudem, lebo sa rozčúlim. Práporu vládne ináč triumvirát v zložení veliteľ práporu, politruk a náčelník štábu. Veľmi nepríjemné sú stráže ,najmä keď máte funkciu veliteľa stráže. Máte pod sebou 14 ľudí. Preberáte aj určitý materiál .Napríklad dvadsať vidličiek a nožov. Ak potom nejaké chýbajú, musíte ich nahradiť. Rozkážem tak nabijačom, lebo sú noví, aby dali vlastné. Ale tak to už na vojne chodí. Ten, kto Vás príde nahradiť , chce, aby ste poopravovali tie najnemožnejšie veci. Slovom, je to veľmi unavujúce, najmä keď Vás predtým o tom nikto riadne nepoučil a ste z toho šokovaní. Bol som tam zatiaľ dvakrát. Tento mesiac má toho dúfam osud ušetrí. Ďalšia udalosť bola v nedeľu. Prišiel sem generál Vincens a malo to za následok činorodú činnosť. Vypochodovali sme na cestu a 17 km sa zametalo (smerom na Tureč). Počasie však bolo nádherné. Na záver nám oznámili, že to bol prvý zimný deň (si to pomýlili, bolo 21.11) a pripomenuli, že tak krásny deň už v civile určite nezažijeme! Práve v ten deň mi vymenili kabát a dostal som sa k čatárskemu teda vyššej hodnosti (v šatni na obede).Každý mi potom hovoril len súdruh čatár! Dokonca aj nadriadený teda nevie, akú mam hodnosť). Zdá sa, že tu môže hocikto pobehovať s akoukoľvek hodnosťou. Cvičiť okrem strelieb zatiaľ necvičíme ,lebo sú tu väčšinou vojaci z druhého ročníka. Pochopiteľne nás už veľmi neposlúchajú ,ale to mi veľmi nevadí. V apríli však budú len noví, takže to bude makačka. Cvičenie v zime údajne nebude(možno iba na dve tri dni).,vraj koncom zimy. To je však samé vraj. V lete to však bude nabité. Pokiaľ ide o opušťáky ,tak to neviem ako to dopadne. Sú však schopní poslať Vás na sviatky niekam na streľby, aby mali od vojakov pokoj. Na svadbu určite neprídem, dostal by som iba dva dni a to by bolo na takú diaľku príliš málo. Bratranec mi pred týždňom písal veľmi nadšený tiež nie je. Čas pomaličky ale isto beží. Dúfam, že november kľudne prežijem a budem zase o krok dále.
Pozdravujem Vás
Príležitostne mi môžete poslať teplé rukavice. Nesúri to. Zámky, teraz už vlastne až tak veľmi nepotrebujem , ale nevadí. Sveter je pravda teplejší ako všetky tunajšie oteplováky ,čo nám už dali. Zatiaľ neviem, či sa mi niečo stratilo, to sa medzi nami len „vymieňa“. No v priebehu roka určite o niečo prídem, ,sa tu veselo kradne. V niektorých prípadoch niet iného východiska