Na karnevale v Benátkach , časť prvá

Spartakiády boli hromadné dobrovoľno – povinné propagandistické akcie v rokoch socializmu , ktoré sa konali každých päť rokov od roku 1955 do roku 1985 s výnimkou roku 1970. V roku 1990 sa konala už len obmedzene a potom zanikli. Hoci sa ich zúčastnili statisíce ľudí, na rozdiel od vojenskej služby sa na tieto akcie spomína akosi oveľa menej. Obyvateľstvo v Prahe v čase ich konania vzrastalo o desaťtisíce ľudí ale konali sa predtým aj v niekoľkých okresných mestách.
Pomenované boli po vodcovi povstania otrokov v Ríme z prvého storočia pred naším letopočtom v rímskej ríši Spartakusovi . Dlho bol relatívne úspešným, dokonca porazil aj regulárne rímske vojská a „počestní“ senátori tiež museli medzi sebou zápasiť. Potom sa prejavila nejednotnosť (každý otrok bol odnekadiaľ inde) a jednak aj to, že nemali plán B, čo robiť potom? Snažili sa zničiť staré ,kým nebolo premyslené, čo bude nasledovať. Otroctvo nebolo možné z ekonomických a vojenských dôvodov jednoducho zo dňa na deň zrušiť. Niektorí povstalci sa možno aj úspešne vrátili do svojich rodných krajín ale iní sa rozhodli, že napriek všetkému zostanú v Ríme a doplatili na to. Jednota bola tak rozbitá a povstanie porazené. Väčšina povstalcov bola pre výstrahu ukrižovaná. Ukrižovanie bol výsostne rímsky trest. Vzniklo tak časom množstvo mýtov a na Spartakusa sa dnes odvoláva kadekto. Dokonca boli po ňom pomenovaná napríklad aj erotické zoznamky. V Československu, konkrétne v jeho západnej časti sa organizovali už počas prvej republiky silno ľavicovými silami spartakiády ale k masovému rozšíreniu došlo až za socializmu.
A autor blogu mal česť sa jednej z týchto akcií aj osobne zúčastniť. Nemal vtedy ani šestnásť rokov a písal sa rok Pána 1975 a bol som študentom jedného bratislavského gymnázia. Novinkou tejto spartakiády bolo aj cvičenie žien s deťmi. Aj vtedajšia vrchnosť sa snažila pôsobiť prorodinne. So záujmom cvičiť to bolo najmä na Slovensku také všelijaké ,a líšilo sa to najmä podľa pohlaví. Kým ženy sa týchto akcii zúčastňovali celkom radi, s mužmi boli stále problémy .Rezervy sa potom zháňali v armáde(ale tá mala vlastné vystúpenie) a potom študentami hlavne stredných škôl(vysokoškoláci sa vedeli už z toho celého lepšie vyzuť). Tak som sa dostal do kategórie mužov ako taká náhrada spolu s celou svojou triedou. Treba však povedať, že fyzicky a ani mentálne sme v tom čase ešte celkom mužmi rozhodne neboli. Takisto treba povedať ,že na vyučovanie sme chodili ten rok len dosť obmedzene.
Trénovať sme začali v nejakej telocvični v Karlovej Vsi v Bratislave a potom už vážnejšie na cyklistickom štadióne tiež v Bratislave. Podľa v mojich záznamov sme odev na spartakiádu kúpili v textilke pri Michalskej bráne a v obuvi u „veľkého Baťu“. Boli to červené tepláky. Baťa už vtedy nefungoval ale jeho legendu sa ani komunistom nepodarilo zničiť a je možne, že ani z nich to všetci nechceli. Pred vystúpením v Prahe sa konalo vystúpenie v Bratislave. Konalo sa 14 – 15 júna na štadióne Inter. Počasie bolo krásne a bolo aj veľa divákov. Dňa 22.júna 1975 o 8.05 vyrazil z bratislavskej hlavnej stanice spartakiádny vlak do Prahy. Už o pol siedmej sme museli byť na hlavnej stanici . Ešte predtým sme boli na to mesto patrične vyškolení. Upozorňovali nás zvlášť aj na „hrišní lidi mesta pražského“. Do Prahy sme došli o tretej popoludní. Odtiaľ nás špeciálny autobus zobral do ubytovne. Prakticky to bola telocvičňa a podmienky boli úbohé. Vlhko a tesno .Spali sme na pochybných posteliach .Stravu sme dostávali za stravenky. Raz som ju stratil a tak som si musel kúpiť raňajky. Na nácviky sme chodili vo dne aj v noci. Raz sme mali budíček o 0.55 inokedy o druhej ráno. Pri cvičení sme si pravda veľmi nepospali. Mali sme aj osobné voľno, pochodil som pol Prahy. Určite viem, že som bol aj v hrobke českých kráľov a pamätám si na Karola IV. Na Karlovom moste ma s dvoma spolužiakmi odchytil profesionálny fotograf . Vtedy sme sme z provinčnej Bratislavy ešte nevedeli čo to je. Nuž dali sme si urobiť spoločnú fotku. Asi za dva týždne došla domov aj s jedným veľmi zaujímavým účtom, po čom nasledoval ešte zaujímavejší a zodpovedný pohovor s rodičmi. Žiaľbohu sa mi ju nepodarilo už nájsť. Ešte pre zaujímavosť by som dodal, že niektorí moji spolužiaci dosiahli už aj vynikajúce výsledky aj v pití piva. Bolo to skutočne prvé veľké mesto, ktoré som v živote videl. Oproti Bratislave pôsobilo modernejšie a svojím spôsobom aj slobodnejšie. V kuluároch chodili reči, že zvýšená pôrodnosť v tých rokoch mala pôvod aj v akciách tohto typu. Vyliezol som aj na Petřin, zostúpil som do metra a pozrel som si Václavské námestie. Pred vystúpením sme mali generálku. Ešte chcem doplniť, že pred nácvikmi vždy pršalo. Keď sme premoknutí došli do šatní, už nás vyháňali na štadión. Na samotnom vystúpení bolo priemerné počasie. Skákali sme do bahna a dostali sme za to masový potlesk. Vystúpenie sa nám podarilo. Predtým nám sľúbili voľno do 23.00 , ale mala prísť komisia a tak to skrátili na 21.30. V pondelok 30 júna došiel dlho očakávaný deň a chvíľa na cestu domov. Ešte chcem povedať, že naša ubytovňa ležala na hodinu cesty električkou k Strahovu. Žiaľbohu nezapísal som, kde to presne bolo. Čo to znamenalo v 25 stupňových horúčavách! Vypotili sme všetko. Čo všetko sme vypili! Chodili sme električkou č.2 alebo X. Po našom vystúpení ma kamarát prehovoril , aby som išiel aj na vystúpenie žien, ktoré bolo najväčšou atrakciou. Samozrejme, mnohí tam nešli len kvôli tomu cvičeniu. Cvičili na Smetanovú Má vlast. Celý čas lialo a bola zima. Každá spartakiáda mala svoj hit, teda prezenčnú pieseň . Tú v roku 1975 naspievala speváčka Elena Lukášová Zpíváme mládí, zpíváme krásným snům, ale neprešla skúškou času. Celá spartakiáda mala heslo za mier, za socializmus ale vtedy nás také slogany nezaujímali. Nezaujímal som sa vtedy už vzhľadom na svoj vek ešte ani o politiku, ale všimol som si, že slovenský prezident Gustáv Husák tam nebol práve obľúbený. Spomienky na normalizačné čistky boli ešte čerstvé. Domov do Bratislavy sme prišli krátko pred desiatou. Čakal ma otec a konečne som sa vrátil do rodného domu. Zjedol som toho veľmi veľa a s takou chuťou ako už dávno nie.
Čoskoro sa prejavili aj následky prežitého, čomu pomohla aj studená vlna, ktorá sem dorazila. Prejavila sa totiž skutočnosť, že náš imunitný systém nebol vtedy ešte na takú záťaž pripravený a celá trieda ochorela na akýsi záhadný vírus. Ale až po splnení úlohy!

Záver:
Nesporne išlo o veľkú komunistickú propagandistickú akciu a bola v istom zmysle aj súčasťou a obrazom svojej doby . Dnes na to niekedy spomínam aj s nostalgiou ako spomienku na mladosť, aj keď vtedy som ju určite nemal. Dnes môže mať človek na niektoré veci iný názor ako vtedy ale nemal by odsudzovať to , čo si myslel vtedy, v inom čase, v inom veku a v inej situácii a vtedy to mohlo byť správne rozhodnutie. Obnoviť spartakiády? Dnes na také niečo už mladých nedostanete, ľudia žijú oveľa viacej individuálne A jedna vec je o niečom snívať a niečo iné je potom skutočne skákať povedzme reálne do bahna. A ten bývalý starý svet už definitívne skončil. A ani vtedy to nebolo celkom už bez problémov. A nehovoriac o tom, čo by to stálo a kto by to mal zaplatiť
Informácie som čerpal zo svojho denníka a trochu aj pamäti